Okná s hlásením cookies nám berú milióny hodín času.
Informoval o tom portál Legiscope, kde sa uvádza, že Európanom toto klikanie na povoľovacie okná cookies zaberá až 575 miliónov hodín. Ide o prvok, ktorý sa nachádza takmer na každej webovej stránke a celkom spoľahlivo frustruje používateľa, ktorý ho musí odkliknúť.
S týmito bannermi si môžete poradiť aj cez doplnky v prehliadači, ktoré ich automaticky zatvoria. Popri tom vyberú možnosť zakázania cookies, ktoré nie sú pre stránku nevyhnutné.
Zdroj: TOUCHITTieto bannery sa objavili v súlade so smernicou 2002 / 58, ktorá hovorí o súkromí v elektronických komunikáciách. Smernica priniesla aj potrebu informovaného súhlasu od každého používateľa pred tým, než ich bude stránka ukladať. Pôvodne malo ísť o ochranu súkromia používateľov s tým, že sa dozvie čo všetko stránka o ňom zbiera a najmä aké právne subjekty. Tiež mal vedieť, s ktorými službami na zber údajov a inzertnými spoločnosťami spolupracuje.
Nejde tak o priamo spoluprácu stránky, ale skriptov, ktoré sú analyzované reklamnými a inými analytickými spoločnosťami. Vplyv na súkromie je ale zanedbateľný a prakticky nezáleží na tom, či povolíte alebo zakážete cookies. Chrániť sa musíte inak, napríklad použitím prehliadača ako napríklad Mullvad alebo Vivaldi s najvyšším stupňom bezpečnosti a zákazom sledovania.
Kritizuje francúzsky prezident
Prezident Macron (video na YouTube) sa vyjadril, že v čase potrebnej konkurencieschopnosti v porovnaní s USA a Čínou, je dôležité preskúmať právny rámec takýchto nariadení. Tie za posledné roky výrazne zostarli. Internet sa zmenil, no bannery cookies zostávajú. Pred niekoľkými rokmi sa zmenila ich podoba a teraz je potrebné explicitne vysloviť súhlas alebo nesúhlas.
V minulosti mnohé firmy obchádzali toto nariadenie tým, že používateľa len informovali o tom, že pri surfovaní na konkrétnom webe súhlasí s cookies. Po správnosti ale musí mať používateľ na výber a mať možnosť zastaviť svoje sledovanie.
Z čoho sa vychádzalo?
Výpočet bol postavený na základe počtu obyvateľov Európskej únie v tomto roku, ktorý je približne 449,2 milióna ľudí. Do toho započítali, že internet má približne 90 % z nich, čo znamená 404,28 milióna ľudí.
Počítalo sa s tým, že jeden používateľ navštívi priemerne 100 stránok mesačne, čo by znamenalo 1200 stránok ročne. Ak čo i len 80 % týchto webov zobrazí banner cookies, používať sa musí preklikať 1020 bannermi ročne. Ak 1 interakcia trvá 5 sekúnd, celkovo je to za rok 5100 sekúnd a teda 1,42 hodiny za rok.
Údaje sú prepočítané aj na peniaze, čo je finálnym cieľom tejto štatistiky. Počítalo sa s priemernou hodinovou mzdou v Európe, ktorá bola 25 eur a na základe 575 miliónov hodín vyšla táto suma na 14,375 miliardy eur.
Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Digital_society_statistics_at_regional_level&oldid=630715#:~:text=In%202023%2C%20the%20share%20of,or%20in%20cities%20(94.9%25).Prečo sú cookies potrebné?
Dalo by sa povedať, že je až neslýchané, čo všetko o vás stránky za účelom ich zlepšovania zbierajú. Účel zlepšovania stránky a služby je obligátny jav, ktorým sa obhajujú všetci a majú sledovacie skripty integrované na svojom webe.
Je tu ale segment, pri ktorom sa to dá pochopiť, a to sú elektronické obchody. Práve tým môžete spôsobiť problémy pri zákaze sledovacích cookies. Bez toho majú síce dáta o návštevnosti svojich stránok a ďalšie údaje, ktoré dokážu vytiahnuť z bežných informácií o prevádzke a prístupoch z rôznych prehliadačov. Chýba im ale prepojenie s ďalšími reklamnými a analytickými platformami, ktoré analyzujú dáta používateľov.
Cookies tretích strán sú problém
Veľká aféra bola okolo cookies tretích strán, keďže takto si stránky mohli vymieňať informácie a dá sa povedať, že trackovať používateľa naprieč celým internetom. Aj vďaka týmto údajom mohli vychádzať kuriózne štatistiky z webových stránok pre dospelých, ktoré pomerne detailne informovali o profile svojich návštevníkov. Dokázali napríklad zistiť, aká veková skupina prichádza na ich stránky a čo sú záujmové oblasti týchto skupín.
Jeden príklad za všetky
Na lepšiu predstavu postačí takýto príklad. Vďaka povoleniu sledovacích cookies, a to najmä z kategórie tretích strán sa takto mohli vytvárať profily o tom, že na web pristupuje najčastejšie muž vo veku 35 až 50 rokov so záujmom o elektroniku. A to najčastejšie o smartfóny konkrétnej značky. Tento príklad je len ochutnávkou toho, čo o vás webové stránky počas niekoľkomesačného či ročného surfovania na internete zistia.
Pseudoanonymný internet
Prirodzene, tieto údaje sú zákonne anonymizované, avšak každé vaše surfovanie po internete zachováva akési odrobinky. Internet by sa dal chápať ako pseudoanonymný nástroj. V prípade, že by sa niekto zameral na konkrétnu osobu, je veľký predpoklad, že by ju dokázal na základe viacerých faktorov dohľadať. Napríklad podľa IP adresy až k približnému bydlisku.
Takto vás nájdu
Postačí, aby ste nepoužili napríklad službu VPN a popri rôznych stránkach by ste sa prihlásili aj do emailovej pošty alebo do internetbankingu, kde je vaša totožnosť preverená. Na základe viacerých indícií zanecháte o sebe čo najviac spojitých informácií. Týmto spôsobom sa budú dať, hoci zatiaľ anonymne, monetizovať.
Zdroj: Legiscope
Prečítajte si aj:
