Viac ako polovica Slovákov zmenila v dôsledku koronakrízy svoje finančné správanie

Pandémia koronavírusu zapríčinila v tomto roku aj globálne znižovanie stavov zamestnancov alebo ich miezd. V dôsledku zmien na pracovnom trhu prišlo o celý alebo takmer celý mesačný osobný príjem 8% Slovákov, o väčšinu mesačného príjmu 11% a menšiu časť svojho príjmu stratilo až 21% opýtaných. Vyplýva to z prieskumu1 agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank.

 Prieskum ukázal, že v dôsledku koronakrízy prišli o svoj príjem najmä tí opýtaní, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. Až pätina (21%) respondentov z domácností s celkovým mesačným príjmom do 600 EUR uviedla, že v dôsledku koronakrízy prišli o celý príjem. Ďalšia pätina (20%) takýchto respondentov uviedla, že prišli o väčšinu mesačného príjmu. „Koronakríza najťažšie dopadá na tie domácnosti, ktoré mali už pred samotnou krízou hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí pracovali, alebo pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší príjem. Tieto domácnosti sa tak dostávajú do začarovaného kruhu finančných problémov, z ktorého sa len ťažko budú vedieť bez pomoci zvonka dostať,“ konštatuje Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus. Najpostihnutejším regiónom na Slovensku je v tomto ohľade Prešovský kraj, v ktorom mesačný príjem úplne stratilo 16% opýtaných a ďalších 14% stratilo väčšinu mesačného príjmu. Viac ako polovici Slovákov sa ich plat nezmenil (53%) a sú na tom rovnako ako pred začiatkom koronakrízy. Naopak, 7% opýtaných sa ich osobný príjem v porovnaní pred začiatkom koronakrízy dokonca zvýšil.

Pozitívnou správou je, že viac ako dve tretiny (69%) Slovákov vo veku od 18 do 60 rokov disponujú finančnou rezervou. Po premietnutí výšky vytvorenej rezervy na veľkosť ich priemerného mesačného platu sa ukázalo, že viac ako pätina opýtaných (22%) má odloženú rezervu na úrovni jedného mesačného platu, 21% ľudí má pre prípad núdze odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Viac ako jedna desatina (11%) respondentov má rezervu vo výške štyroch až šiestich platov.

„Slováci sú napriek aktuálnej nepriaznivej situácii finančne zodpovední a väčšina z nich myslí aj na horšie časy. Pätnásť percent opýtaných si dokonca dokázalo ušetriť peniaze vo výške viac ako šiestich mesačných platov. Pri dlhodobejších krízach však finančná rezerva na pár mesiacov nemusí byť dostatočná a treba viac myslieť aj na nepredvídateľné okolnosti,“ hovorí Robert Chrištof, generálny riaditeľ mBank Slovensko.

Z výsledkov prieskumu naopak vyplynulo, že až približne jedna tretina ľudí (31%) nemá odloženú žiadnu finančnú rezervu a v prípade náhleho výpadku príjmu tak nebudú schopní vykryť dieru vo svojom rozpočte. „V mBank dlhodobo našim klientom odporúčame odkladať si peniaze aspoň po malých čiastkach na mesačnej báze, aby tak boli lepšie pripravení aj na neočakávané situácie. mBank svojim klientom ponúka napríklad produkt mSporenie, ktoré im umožňuje odkladať si drobné sumy postupne počas celého roka rôznymi spôsobmi – zaokrúhľovaním transakcií, odvádzaním stanoveného percenta z transakcií priamo na sporiaci účet či fixnou sumu,“ dopĺňa Robert Chrištof.

V súvislosti s koronakrízou zmenila svoje finančné správanie viac ako polovica (52%) Slovákov. Až 37% opýtaných znížilo svoje výdavky a začalo míňať menej. Pravidelne sporiť si začalo 15% respondentov a ďalších 5% začalo investovať vo fondoch. Ľudia obmedzili svoje výdavky aj inými spôsobmi – napríklad zrušili nejaký typ poistenia (6%) alebo, požiadali svoju banku o odklad splátok (4%).

Značky: