Kúúúúpte si kávu od Microsoftu. Nech sa pááááči. Kupujte ešte je teplá. Je dostupná na CD a kompatibilná s Windows 95, kúúúúúpujte.

Predstavte si to. Píše sa rok 1996 a vy ste spolu s partou kamarátov zamestnancami Microsoftu, ktorý v tej dobe začal celkom dominovať softvérovému biznisu.

Na trhu je megaúspešný Windows 95, ktorý rozdrvil všetku konkurenciu a napevno zabetónoval pozíciu firmy ako dominantného výrobcu operačných systémov pre počítače po dobu niekoľkých dekád.

Blíži sa prvý apríl a vy sa rozhodnete vykonať veľký korporátny „prank“, ktorý nemá obdobu.

Vyprodukujete stovky originálnych balení fiktívneho produktu Microsoft Káva, ktoré následne prvého apríla prepašujete do fyzických regálov najrôznejších obchodov v meste.

KOMPLEXNÝ ŽART S PUNCOM REALITY A ORIGINÁLNYMI LOGAMI

Pokiaľ ste danú dobu 90. rokov minulého storočia sami nezažili, je potrebné si uvedomiť, že v roku 1996 sa po softvér chodilo do fyzického obchodu. Distribuoval sa na disketách alebo na CD, pričom regály obchodov boli plné farebných škatúľ s programami od výmyslu sveta.

Microsoft v tej dobe softvérovému biznisu celkom dominoval a okrem operačného systému rozširoval svoje „pazúry“ aj všade inde.

Nakupovanie softvéru v 90. rokoch minulého storočia /Foto: Reuters/

Napríklad Excel v tej dobe používalo už viac ako 30 miliónov ľudí, čomu sa v tej dobe žiadny iný softvér tohto typu ani nepribližoval. Firma takisto práve do svojho operačného systému zabudovávala nový Internet Explorer 2.0, ktorý ako prvý prehliadač na svete priniesol podporu pre pokročilé multimédia a 3D grafiku.

Aj napriek tomu všetkému bol Microsoft v očiach mnohých laikov vnímaný ako „imitátor“, ktorý prinesie na trh len to, čo tu už bolo a len vďaka svojej firemnej sile to presadí a vynesie na vrchol.

Parta jeho zamestnancov sa tak rozhodla, že si z tejto myšlienky na 1. apríla vystrelí. V tej dobe Sun Microsystems, v mnohých ohľadoch priamy konkurent Microsoftu, uviedol na trh nový programovací jazyk Java, ktorý okamžite začal veľmi rýchlo naberať na popularite.

Dobové články o prelomovom jazyku Java, v amerických časopisoch PC Magazine a InfoWord v roku 1995

Aprílový vtip mal pozostávať z myšlienky, že Microsoft chce úspech nového objektového jazyka imitovať, takže uvedie na trh alternatívny produkt s totožnou funkčnosťou a podobným menom.

Keďže Java je jeden zo slangových výrazov pre kávu (naráža na geografickú Jávu, teda ostrov v Indonézii a koncepčne pripomína tak slovenský geografický kávový výraz „turek“.), jadrom aprílového žartu sa mal stať fiktívny produkt Microsoft Coffee, teda Microsoft Káva.

Žart však mal byť z celkom inej ligy, než jednoduché aprílové tlačové správy. Ideou bolo, aby šlo o reálny fyzický objekt, ktorý by niekto v prípade naletenia mohol ukázať na kameru televízneho spravodajstva.

Parta zamestnancov tak potajme pripravila pre daný softvér dizajn škatule, kávové logo a kompletný popis produktu, v ktorom sa pochvaľovala jeho kompatibilita s rôznym softvérom.

Výsledný dizajn následne potajme posunuli do oficiálneho firemného produkčného systému tlače, ktorý bol určený na výrobu reálnych softvérových balení Microsoftu.

Jedna z posledných dochovaných škatúľ produktu Microsoft Káva, ktorá sa vyhla zničeniu /Foto: zamestnanci Microsoftu/

Výsledkom bolo niekoľko stoviek do fólie zaliatych škatúľ, s oficiálnymi logami, ktoré sa nijako neodlišovali od iných predávaných produktov Microsoftu. Teda až na to, že dané škatule neobsahovali žiadne CD ani diskety. Boli celkom prázdne.

Žartéri následne prešli k fáze distribučnej realizácie. Skoro ráno, prvého apríla roku 1996, nasadli na dodávku, škatule do neho naložili a začali s nimi jazdiť po celej oblasti okolo Seattlu, kde Microsoft sídlil (a sídli dodnes).

Zastavovali pri tom nielen v špecializovaných predajniach softvéru, ale aj v regulárnych hypermarketoch a jednotlivé škatule potajme umiestňovali do regálov, keď sa nikto nepozeral. Zároveň k nim pridávali aj vopred vytlačené cenovky a čiarové kódy, identické s ostatnými v danom obchode.

Microsoft Káva sa stala fyzickou realitou. Jej pestrofarebné škatule sa objavili nielen v centre Seattlu, ale aj v menších mestách okolo, od severného Everettu, cez „domáci“ Redmond až po Tukwilu na juhu.

REPORTY V TV A POBAVENIE

Keď novú „Microsoft Kávu“ začali nachádzať behom dňa zákazníci po celom okrese, mnohí boli prekvapení a podaktorí sa program dokonca pokúšali aj zakúpiť. Keď behom dňa žartéri napísali tlačovú správu o uvedení programu na trh a rozposlali ju faxom rôznym lokálnym spravodajským staniciam, niektoré sa skutočne vybrali na „miesto činu“, aby produkt videli v obchode na vlastné oči.

Aj keď reportéri z bežných rádií a TV nechápali súvislosť s jazykom Java, všetkých zaujalo, že  produkt sa volal „káva“ a začali o ňom reportovať v žartovnom duchu.

Najväčšou stanicou, ktorú produkt zaujal, bola televízia KOMO News, lokálna filiálka stanice ABC. Tá v odpoludňajších správach na prvého apríla skutočne ukázala danú škatuľu na kameru, v rukách samotného moderátora.

Ten žart divákom popísal a ohlásil, že Microsoft existenciu tohto produktu poprel a oznámil, že s ním nemá nič spoločné. Moderátor sa tak pri popise len usmieval, pričom následne označil škatuľu produktu za podvod a veľavravne ju hodil pred kamerou do odpadkového koša.

Žartovníci z Microsoftu všetko sledovali na živo na svojich TV a smiali za z celého hrdla.

Všetko pokračovalo vo večerných správach, ktorých VHS záznam môžete vidieť na videu vyššie. Moderátor v ňom žart znova divákom popísal, pričom tentoraz už fundovanejšie uviedol, že Microsoft na obdobných produktoch kompatibilných s Javou momentálne pracuje, takže „prank“ nebol úplne nereálny, avšak poukázal na to, že podľa oficiálnych vyjadrení Microsoft za žartom nestojí a musel byť za ním niekto iný.

Tentoraz škatuľu s fiktívnym kávovým produktom už do koša nevyhodil a namiesto toho ju podal kolegyni s tým, že jedného dňa možno pôjde o zberateľský artikel.

PROBLÉMOVÉ DOZVUKY A MLČANIE STROJCOV

To, že ľudia zo Seattlu a okolia boli žartom pobavení, obchody zmätené a lokálne TV o celom „pranku“ vďačne reportovali vo večerných správach, vyzeralo ako úspech.

Problémom bolo, že PR oddelenie Microsoftu tento žart enormne vystrašil.

Rýchlo volalo do všetkých obchodov v meste a nakázalo im, aby falošný produkt okamžite stiahli z regálov. Zároveň ho mali nachystať a počkať, kým si poň prídu poverené osoby z Microsoftu.

PR oddelenie tak postupne pozbieralo krabice z celého okresu, ktoré následne zničilo.

Regále s rôznym softvérom a hardvérom v americkom supermarkete CompUSA v 90. rokoch /Foto: Heather Marie/

Aj keď PR oddelenie Microsoftu verejne poprelo akúkoľvek účasť firmy na celej záležitosti, interne medzi zamestnancami po aktéroch žartu dlho pátralo. Zakázalo pri tom akékoľvek aprílové žarty vytvárať na vlastnú päsť a upozornilo, že každý firemný žart musí byť v budúcnosti vopred schválený PR oddelením.

To, že Microsoft sa od žartu oficiálne dištancoval a svoju účasť poprel, bolo pre žartérov prekvapením. Do tej doby si totiž manažment nezdráhal pripísať zásluhy za premyslené žarty svojich zamestnancov, nakoľko poukazovali na to, že aj napriek tvrdej práci sa dokázali ľudia vo firme aj baviť.

Jedným z problémov, ktorý si daní figliari sprvu neuvedomili bolo, že rôzne firemné oznámenia o prvoaprílových produktoch sú v základe samo propagáciou, ktorá má vyvolať dojem, že daný korporát je „hravý“. Má poukázať na to, že firma je veľmi úspešná, ale má stále zmysel aj pre humor, takže je ľudská.

Naproti tomu ich „prank“ vlastne poukazoval na ideu, že Microsoft je firma čo len lenivo kopíruje konkurenciu a následne ju prevalcuje. A práve tento obraz sa stal problémom.

Keď druhého apríla prišli aktéri žartu do práce, pobavení z večerných správ, ich smiech sa rýchlo zmenil na v strach.

PR oddelenie firmy frčalo na plné obrátky a bilo na poplach. Aj keď celý deň zasielalo do spravodajských inštitúcii oficiálne vyhlásenia, že ide o prácu nejakého externého vtipkára, ktorý s firmou nemá nič spoločné, interne začali vo firme rozposielať všetkým zamestnancov výhražné e-maily o „veľmi vážnych dôsledkoch“ pre všetkých strojcov pranku.

Zároveň celá situácia putovala na posúdenie do právneho oddeleniu Microsoftu, v snahe odhaliť všetky prípadné dôsledky celého aktu.

Bill Gates v polovici 90. rokov /Foto: Michael Gangne/

Na mítingu pre zamestnancov Bill Gates údajne označil daný žart za „nedomyslený“, pričom poukázal na to, že daní neznámi aktéri nielenže „ukradli“ firemné prostriedky výroby, ale predovšetkým dopustili to, aby Microsoft vyzeral hlúpo, v predstieranej zúfalej snahe kopírovať Sun Microsystems.

Právne oddelenie v nasledujúcich dňoch údajne nenašlo v celej situácii žiadne potenciálne súdne problémy a navrhlo, aby sa celá záležitosť nechala vyšumieť. Koniec koncov, išlo o jednodňovú udalosť z 1. apríla.

Aktéri pranku sa neskôr od kolegov dozvedeli, že ani Bill celej situácii nevenoval príliš pozornosť a prakticky okamžite ju hodil za hlavu.

Jediný kto bol celou situáciou enormne pobúrený dlhodobo, bolo PR oddelenie Microsoftu, ktoré zúrilo a márne po aktéroch pátralo dni, týždne a mesiace.

Daní zamestnanci sa tak k žartu nikdy verejne nepriznali, zo strachu o svoje zamestnanie.

PREČO TAK ZÁBAVNÝ PRÍBEH ZMIZOL ZO SVETA NA 25 ROKOV?

Zrejme si poviete, že je zvláštne, že štvrť storočia bol takýto zaujímavý príbeh prakticky tajomstvom.

Na webe o ňom neexistuje prakticky žiadna zmienka po celé roky a dekády a jediná informácia, ktorá sa o ňom objavila, pochádza z roku 2021, keď daný žart anonymne popísali samotní aktéri ako spomienku po 25 rokoch.

Ako je to vôbec možné? To bolo PR oddelenie Microsoftu tak enormne úspešné v jeho potlačení?

Knižka o surfovaní po internete z prelomu storočí /Obálka: Scholastic publishing/

Dnes je normálne, že ste každodenne pobavený alebo pobúrený niečím bezvýznamným, čo sa stalo na opačnom konci Zeme.

Keby sa žart s Microsoft Kávou udial dnes, písali by o ňom prakticky všetky relevantné webové redakcie z celého sveta. Je to dobrý titulok na kliky.

V minulosti však bola situácia okolo šírenia takýchto informácii celkom iná. Lokálna správa bola obvykle len lokálnou správou, ktorá do sveta neputovala.

Navyše, v roku 1996 mnoho médií, či už ide o IT magazíny, rôzne TV a rádiá, svoje internetové verzie ani nemala. A ak áno, ich pôvodný obsah jednoducho po troch dekádach neprežil a zmizol.

Starý snímok obrazovky magazínu PCWEEK z apríla 1996, ktorý o žarte reportoval ako o drobnej zaujímavosti

Keď si daní aktéri žartu po dekádach uvedomili, že o tejto udalosti na internete neexistuje ani zmienka a hrozí, že sa jej existencia navždy stratí v špirále času, rozhodli sa konať. Z tejto doby mali spomienky, samotnú škatuľu „Kávy“, snímku obrazovky jedného starého IT webu, ktorý o žarte reportoval a hlavne záznam na VHS kazete, s nahratými večernými správami, ktorý môžete vidieť vyššie.

Vďaka tomu sa o celej udalosti dozvedel svet znova a tentoraz sa môže úspešne zapísať do histórie snáď už permanentne.

No ale na druhú stranu. Všetky tieto informácie a zároveň aj poskytnuté historické dôkazy pochádzajú z jediného zdroja, ktorý sa objavil minulý rok a ktorý je navyše celkom anonymný.

Dá sa mu vôbec veriť? Nie je to všetko len žart zo súčasnosti, pri ktorom niekto na prvého apríla fiktívne spomína na niečo, čo sa udialo pred 25 rokmi?

Nemá práve toto byť ten chyták, ktorému majú rôzni ľudia, či redakcie sadnúť na lep?

DETEKTÍVKA JE NA SVETE

Nie je zas až tak nezvyčajné, že príbehu, ktorí v základe vyrozpráva jedna anonymná osoba 1. apríla v roku 2021, sa mnoho ľudí zdráha uveriť.

Predstavte si že ste prankster figliar, ktorý chce všetkých napáliť falošným príbehom z histórie Microsoftu.

Vymyslíte si celú udalosť, urobíte si na kolene jednu škatuľu údajného produktu a možno aj natočíte pre svoj YouTube kanál nejakú scénku, kde herci predstierajú že sú moderátori v dobovej TV, ktorí o celej situácii kedysi reportovali.

Priložíte ešte údajný snímok obrazovky webu, ktorý je „ako naschvál“ z doby, ktorá len o pár mesiacov zmešká prvý záznam z Internetového archívu, takže nie je možné overiť, či je autentický.

A následne už len pripravíte web a vydávate sa za údajného zamestnanca Microsoftu, ktorý pred 25 rokmi vo firme pracoval

Internetoví „žartér“ /Ilustrácia: kbeis/

No a keď začnú ľudia v komentároch pochybovať, alebo príliš poukazovať na neuveriteľnosť vášho príbehu, vydávajte sa anonymne za ďalšiu osobu, ktorá si danú udalosť pamätá z televízie, alebo za osobu, ktorej napr. otec tú škatuľu v obchode v 90. rokoch videl.

A keď je najhoršie, predstierajte, že ste nezaujatá osoba, ktorá údajne volala do tej TV stanice a tam vám potvrdili, že to je reálne.

Hotovo…

Na druhú stranu. Je potrebné si dať pozor na to, aby ste k veciam neboli neveriacky až za hranicu absurdnosti. Ako hovorí známe porekadlo, maj myseľ otvorenú, ale nie až tak, aby ti vypadol mozog z hlavy.

Každý predsa vie, že nič nemôže byť reálne, všetko je vymyslené a nikdy sa nič konkrétne nestalo /Film z roku 1933/

Je potrebné vnímať celú záležitosť ako celok. Nosným dôkazom, na ktorom príbeh o Microsoft Káve stojí, je videozáznam televíznych správ.

Mnoho ľudí pri pohľade naň neváhalo strieľať od boku a spochybnilo jeho autentickosť na chatrných pocitoch a smiešnych a očividne nesprávnych predpokladoch.

Kritika sa dá zhrnúť do troch nosných bodov:

  • video má pomer strán 16:9, v ktorom TV stanice v roku 1996 nevysielali
  • ruchy obrazu spôsobené starnúcou magnetickou páskou VHS kazety, ktoré alternujú obraz, vyzerajú umelo a generovane, pričom nijak neovplyvňujú zvukovú stopu. Očividne sú tak len umelým videoefektom, ktorý spolu s nahrávaním TV obrazovky na telefón má zakryť to, že video s reportážou je natočené v súčasnosti a nejde o záznam z roku 1996
  • dostupné videá správ z 90. rokov TV stanice KOMO na YouTube majú celkom inú moderátorskú dvojicu, ktorá sa na aktérov z daného záznamu nepodobá. Očividne teda ide o hercov, ktorý daný klip len natočili v súčasnosti

Pri pohľade na tieto silné argumenty si možno poviete, že príbeh Microsoft Kávy je jasný podvod a tejto veselej historickej spomienke údajných bývalých zamestnancov Microsoftu odmietnete uveriť. Očividne ide o novodobý aprílový žart.

Realita je ale taká, že dva z týchto troch argumentov sú dokázateľná nepravda, pričom ten zostávajúci môže byť čisto len náhodou, ktorá autenticitu príbehu nijako neznižuje a ani nevyvracia.

Ak sa chcete zahrať na detektíva, nech sa páči. Je to zábava.

HĽADANIE AUTENTICITY S TOUCHIT SHERLOCKOM

Aj napriek zástupu neveriacich tomášov je príbeh Microsoft Kávy s veľkou pravdepodobnosťou autentický. Jeho 100% potvrdenie je pravdaže v súčasnej situácii nemožné, avšak realitou je, že na základe poskytnutých informácii a dôkazov je omnoho rozumnejšie mu uveriť, než neuveriť.

Najjednoduchšie je poukázanie na mylný argument, že video z TV správ má novodobý pomer strán 16:9. Očividne totiž ide o nepravdu. Z obrazu, predovšetkým zo štvorcového loga stanice s číslom 4 môžeme jasne vidieť, že obraz je roztiahnutý.

Originál je nepochybne 4:3, pričom do nesprávneho pomeru ho dal len modernejší televízor, ktorý ho z videokazety prehráva.

Ide o celkom prirodzenú a prednastavenú reakciu. Ako môžete vidieť na mnou upravenom obrázku nižšie, obraz je v origináli nepochybne v pomere strán 4:3.

Vľavo súkromný VHS záznam TV vysielania s Microsoft Coffee v správnom pomere strán, vpravo dochovaný záznam z TV spravodajstva z rovnakého roku, publikovaný na YouTube. Štúdio aj logá sú totožné.

Pravdou je, že na YouTube sa zopár záznamov TV správ stanice KOMO z 90. rokov nachádza, dokonca aj jedno z roku 1996, ktoré vidíte na pravej strane obrázku vyššie, avšak dvojica moderátorov je celkom iná.

Na tom ale nie je nič zvláštne. Televízne stanice majú moderátorov vždy niekoľko, pričom sa striedajú, alebo sú konkrétni prítomní vždy len na niektoré dni či hodiny.

Obrovským dôkazom by pravdaže bolo, keby sme mohli aspoň jedného z reportérov spoznať a potvrdiť, že v tej dobe v danej TV naozaj pracoval.

A presne to je možné urobiť. S pomocou osôb ktoré v Seattli žijú dlhodobejšie sa podarilo rýchlo zistiť, že muž ktorý škatuľu s Microsoft Kávou drží v ruke je moderátor Keith Eldridge, ktorý pre danú televíziu pracoval prakticky celý svoj profesionálny život, od roku 1983 až po dnes.

Jeho životopis aj fotografie môže vidieť na stránke samotnej TV stanice a takisto napríklad aj v tejto reportáži z roku 2016, kedy stanica svojho dlhodobého zamestnanca prišla navštíviť v nemocnici pri jeho úspešnom zotavovaní z infarktu.

Je dobre vidieť, že ide o totožnú osobu, pričom nejde len o tvár, ale aj hlas.

Ľudia ktorí príbehu neverili sa po zistení tohto faktu ešte pokúsili o kontra argument v tom, že „sa podobá až príliš na svoju súčasnú podobu“ a pred 25 rokmi mohol vyzerať značne inak.

Objavila sa napríklad aj jeho stará fotografia, ktorá tento argument mala podporiť. Koniec koncov, sami môžete vidieť, že na starej fotke vyzerá Keith Eldridge naozaj celkom inak, obzvlášť ak ho porovnávate s jeho roztiahnutou verziou.

Je ale nutné podotknúť, že fotka pochádza z roku 1983, kde je ešte mladík a teda nezodpovedá jeho strednému veku o 13 rokov neskôr.

Keith Eldridge v roku 1983 (vľavo) a jeho údajná podoba v roku 1996, ktorá reportovala o Microsoft Káve (vpravo s roztiahnutým a s opraveným pomerom strán)

Možno si poviete, že všetko by bolo možné rozseknúť tým, že zavoláme do KOMO TV a na reportáž z roku 1996 sa opýtame, alebo pošleme e-mail Keithovi Eldridgovi a opýtame sa ho, či si danú udalosť pamätá.

Nemá to ale príliš šancu na úspech. Ak ste čítali starší Nedeľník „Navždy stratené TV poklady, ktoré sme sa ako hlupáci neunúvali zachovať“, určite viete, že drvivá väčšina denného TV obsahu z magnetickej éry, sa jednoducho nezachovala. Pásky sa z dôvodu financií po čase prepisovali novým obsahom.

Je dosť dobre možné, že záznam TV spravodajstva z konkrétnej hodiny dňa 1. 4. 1996 už v archíve stanice existovať nebude.

Rovnako nie je ani priamočiare sa na reportáž opýtať samotného Keithai Eldridga. Človek, ktorý 40 rokov moderuje správy, niekoľko krát denne, si asi len ťažko bude pamätať na jeden 30 sekundový segment z pred takmer 30 rokov.

Nakoniec sa ale nikoho pýtať nemusíme. Keith Eldridge na konci apríla 2022 odišiel do dôchodku a za 38 rokov služby mu televízia KOMO poďakovala dokumentom o jeho celoživotnej práci.

Ak si ho pozriete, uvidíte v ňom zábery z rôznych období, vrátane dovtedy na internete nepublikovaných záznamov z rôznych spravodajstiev z 90. rokov.

A pri pohľade na ne sa argument oponentov celkom rozpadne.

Na zázname môžeme nielen vidieť, že reportér v 90. rokoch minulého storočia naozaj vyzeral tak ako osoba z reportáže o Microsoft Káve. Dokonca mal v roku 1996 aj rovnaký účes, rovnaký štýl obliekania (všimnite si kravatu) a pokiaľ roztiahneme obraz reportáže na pomer strán 16:9, uvedomíte si, že má na očiach aj identické okuliare.

Originálny záznam Keith Eldridga v polovici 90. rokov (vľavo) a jeho umelo roztiahnutá verzia na 16:9 (vpravo)
Reportáž o Microsoft Coffie

Inak povedané, na starom súkromnom VHS videozázname správ o Microsoft Coffee z roku 1996 je nepochybne on. Špekulácie o hercoch a dodatočnom natočení videa v súčasnosti sa nezakladajú na realite.

Zostáva teda ešte posledný argument o tom, že VHS chyby obrazu na zázname vyzerajú smiešne falošne, ako keby ich niekto umelo vyrobil nejakým „starým“ filtrom vo videoditore. Obzvlášť hlúpo pôsobí, že alternáciu vidíme len v obraze a nepočujeme poruchy v zvukovej stope, ktorá je na danom mieste „poškodenej“ pásky takisto.

Tu treba povedať, že poruchy obrazu spôsobené poškodením záznamu VHS pásky, alebo len starých VHS prehrávačov so špinavou čítacou hlavou, sú často unikátne kus od kusu.

Pozrite sa napríklad na tieto reálne príklady. Môžete vidieť, že vyzerajú rôzne pričom aj keď často je okrem obrazu ovplyvnená aj zvuková stopa, často je obraz výrazne alternovaný aj bez toho, aby to zvuk akokoľvek zasiahlo.

V niektorých pasážach skrátka obraz masívne skáče alebo sa zmení aj bez toho, aby na zvukovej stope bolo niečo počuť, čo môže byť spôsobené nielen páskou, ale aj daným starým VHS prehrávačom a takisto aj nejakým druhom adaptéru, pomocou ktorého VHS prehrávač pripájate k novším TV.

Takže si to zhrňme. Máme tu anonymom publikovaný (z logických dôvodov) príbeh o veľkom korporátnom pranku v Microsofte a dôkaz v podobe videa z dobovej reportáže.

Daný TV segment a štúdio vyzerá presne tak, ako vyzeralo v 90 rokoch. Je tam reportér, ktorý v danej televízii pracoval celé dekády a vyzerá a znie presne tak, ako vyzeral v tej dobe.

Skrátka všetko sedí.

Sedí dokonca aj malá čriepka na konci videa, ktorá hovorí o ďalšej reportáži, pri ktorej TV navštívila novo narodenú gorilu v miestnej ZOO. Je totiž možné dohľadať, že tento nový prírastok sa v ZOO v tej dobe udial a reportéri ho navštívili vo vhodnú dobu, teda niečo o viac ako mesiac po narodení.

OK, tak možno je to tak, že niekto zobral súkromný, 25 rokov starý domáci VHS záznam TV novín, ktorý z nejakého dôvodu štvrť storočia mal, a veľmi precízne ho hodiny zvukovo a obrazovo editoval tak, aby do neho vložil fiktívny produkt. Nedokonalosti úprav pritom zakryl falošným ruchom.

No ale v určitom momente sa už musíte zastaviť a povedať si, prečo by to preboha niekto robil. Ide o to, že investovaná práca a snaha začína byť už príliš veľká. Respektíve. Ani nie tak veľká, ako skôr prazvláštna.

Viem si predstaviť, že niekto natočí falošný video segment, v štýle TV Onion, s vlastnými hercami. Alebo že by niekto photoshopoval jeden snímok obrazovky a 1. apríla 2021 sa to snažil vydávať za údajný príbeh z histórie Microsoftu.

Ale extrémne prácna editácia reálneho segmentu videa, navyše nikde nepublikovaného a očividne zo súkromnej nahrávky, ktorá pochádza zo správnej doby. To skrátka nedáva zmysel.

V určitý moment treba povedať, že ak je toto aprílový trik, tak potom nie je žiadna hanba naň naletieť. Práve naopak, treba zložiť klobúk, že si niekto dal s tým až takto absurdnú prácu.

PREČO JE PRÍBEH MICROSOFT KÁVY TAKMER URČITE PRAVDIVÝ?

Historický prank zamestnancov Microsoftu z apríla roku 1996 dáva zmysel. Celý príbeh a zážitok funguje a je nielen zábavný, ale hlavne celkom konzistentný.

Je nad mieru jasné, aká bola motivácia jeho strojcov, aký bol zámer a prečo potom mlčali. Všetko sedí a v základe ide o úžasný „prank“, ktorý rozhodne stál za tú obrovskú prácu.

To sa o hypotetickom „pranku“ z roku 2021, kedy by si tento príbeh niekto len vymyslel, v snahe všetkých oklamať, povedať rozhodne nedá. Pomer motivácie a vyvinutej iniciatívy skrátka nemá žiadny zmysel.

Prečo by nikto vyvíjal tak enormnú snahu precízne editovať prastaré videá, v súvislosti so zabudnutým bojom Microsoftu a Sun Microsystem a jeho Javy. Prečo by sa sústreďoval na dnes už celé dekády zabudnuté škatule so softvérom.

Skrátka v určitý moment dosiahnete fázy, kedy je omnoho rozumnejšie a ľahšie uveriť, že je to realita, aj napriek menším dôkazom, ako uveriť, že je to tak komplikovaný podvod.

OK, ak by sa medzičasom objavila daná škatuľa na eBay a niekto by sa ju snažil predať za ťažké peniaze, ešte by som dostal pochyby, ale to sa ani po 1,5 roku nestalo.

Navyše, video dôkazy o pranku z roku 1996 sú konzistentné a čím viac ich overujete pod lupou, tým reálnejšie a autentickejšie pôsobia.

Dostupné indície mi hovoria, že aj keď je zdroj samotného príbehu celkom anonymný, všetko to vyzerá reálne a dostupný príbeh a záznam má v sebe ďaleko viac čriepkov, ktoré poukazujú na realitu, než naopak.

A  je treba povedať, že je to paráda. Len ťažko sa podobné historické kuriozity hľadajú a je dobré, že sa ich autori rozhodli zachovať.

/ilustrácia: Raihan Art/

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.