Z hľadiska binárneho kódu ste buď jednotkou alebo nulou a v prípade softvéru, ktorý je ním tvorený, to občas platí takisto. A nikto v tejto oblasti nebol nikdy väčšou jednotkou, ako Microsoft. Aký bol sled čudesných udalostí, ktoré viedli k vzniku jednej z najúspešnejších firiem v histórii ľudstva a prečo sa zo strapatého mladíka stal najbohatší človek na zemi?
Príbehy z histórie hardvéru a softvéru patria často k tým podivuhodným udalostiam, ktoré pri spätnom pohľade pôsobia ako z vymysleného dobrodružného románu. Osudy, ktoré píše život sú tak často zaujímavejšie, než akákoľvek fikcia a ak sa do toho všetkého pripletú čudesné, ale pozoruhodné osoby, akou je bezpochyby aj Bill Gates, všetko dostáva až vskutku surrealistický nádych.
Microsoft je v súčasnosti IT gigantom, zamestnávajúcim 121 000 ľudí. Medzi najúspešnejšou desiatkou firiem sveta tróni už tri dekády, pričom dodnes drží rekord z hľadiska maximálne dosiahnutej trhovej hodnoty, ktorá v roku 1999 predstavovala 618,9 miliardy dolárov (na dnešné peniaze upravené o infláciu ide o 1,027 biliardy). S dnešnou trhovou hodnotou 569 miliárd, tržbami 89 miliárd ročne a čistým ziskom 21 miliárd, ho prekonáva vskutku len málokto a v historickom sumári nikto. Podivuhodný príbeh tejto spoločnosti sa začal písať už v 70. rokoch minulého storočia, pričom behom nasledujúcej dekády sa firma stala symbolom softvérovej éry.
Jej operačný systém DOS sa predával desaťnásobne viac, ako najbližšia konkurencia, pričom na konci dekády bol systém nainštalovaný už na viac ako 60 miliónoch počítačov, ktoré reprezentovali 75 % celého počítačového trhu. Situácia sa pritom v nasledujúcej dekáde vďaka Windows ešte viac zlepšila a mnoho konkurenčných produktov ustupovalo do pozadia desivou rýchlosťou. Microsoft sa v roku 1990 stal prvou firmou, ktorá za rok predala softvér za miliardu dolárov a Bill Gates sa v roku 1995 stal najbohatším mužom planéty.
DETI TELETYPU A ZLODEJI STROJOVÉHO ČASU
Čriepky budúceho impéria Microsoftu sa začali skladať v roku 1968 na privátnej strednej škole Lakeside, v americkom meste Seattle, kde sa vtedy trinásťročný William (Bill) Gates zoznámil s prvým počítačom. Škola zakúpila terminál Teletyp Model 33 ASR, pričom na základe príspevkov rodičov k nemu objednala strojový čas na počítači firmy General Electric, ku ktorému bol na diaľku pripojený.
15-ročný Bill Gates a 17-ročný Paul Allen používajú teletyp na strednej škole Lakeside v roku 1970
Gates bol strojom celkom fascinovaný a kedykoľvek mu zostával voľný čas, okamžite k nemu bežal. Počas celého svojho života bol veľmi dobrý v matematike a rýchlo začal zvládať základy programovacieho jazyka BASIC, pomocou ktorého mohol s počítačom komunikovať v rámci dierovaných pások. Na tomto stroji tak napísal svoj vôbec prvý program, ktorým bola hra Piškvorky, ktorú mohol proti počítaču úspešne hrať. Gates však nebol jediným dieťaťom, ktorého stroj uchvátil a pri dlhom sedení za teletypom sa zoznámil s podobne zaujatým a o dva roky starším Paulom Allenom.
Príspevky rodičov na počítačový čas vyschli v roku 1970 a 15-ročný Gates sa spolu s Allenom začali po strojovom čase obzerať inde. Naskytla sa im pritom možnosť používať počítač PDP-10, patriaci firme Computer Center Corp. Keďže financií príliš mnoho nebolo, snažili sa poradiť si v ťažkej situácii, čo vyústilo k hacknutiu systému a umelému priradeniu strojového času zadarmo. Keď firma podvod odhalila, obom študentom počítač zakázala používať, avšak napokon sa nechala obmäkčiť a požiadala Gatesa a Allena o hľadanie ďalších chýb.
Za odmenu im umožnila stroj používať v čase, keď ho nevyužívali iní zákazníci. Firma žiaľ zakrátko zbankrotovala a 17-ročný Gates sa spolu s Allenom ocitli opäť bez počítača. Keďže ich znalosti boli čoraz väčšie, rozhodli sa s tým niečo urobiť a založili spolu svoju prvú firmu, nazvanú Traf-O-Data. V rámci nej pre mesto poskytovali automatizovaný systém pre počítanie áut na križovatkách, ktorého dáta dopravní technici následne používali na výber správneho nastavenia semaforov. Peňazí to síce veľa neprinieslo, ale bolo ich dosť na to, aby si strojový čas počítačov mohli znovu kupovať inde.
Gates strednú školu dokončil v roku 1973 a nastúpil na Harvardovu univerzitu na opačnom konci USA. Pochádzal z pomerne bohatej rodiny, pričom jeho otec vlastnil úspešnú právnickú firmu. Aj keď si vybral právnické zameranie, doplnené o matematiku a informatiku, nemal v pláne pokračovať v otcových šľapajach. Mnoho času trávil hlavne používaním školských počítačov, ktoré mu konečne vyriešili problém s dostupnosťou. Po celý čas pri tom zostal dobrým priateľom s Paulom Allenom, ktorý v roku 1973 odišiel z univerzity v Seattle a prijal prácu programátora vo firme Honeywell v Bostone, neďaleko od kampusu Harvardu.
AKO ZA OSEM TÝŽDŇOV VYRIEŠIŤ NERIEŠITEĽNÚ ÚLOHU
Ich osudy sa však onedlho mali zmeniť. Na konci decembra 1974 Paul Allen kráčal po ulici a v novinovom stánku zbadal nové januárové číslo časopisu Popular Electronics, ktorý čítal od detstva. Na titulnej stránke bol malý štvorcový stroj s množstvom diód, pričom nadpis hlásil „Altair 8800. Prvá súprava mikropočítača na svete, ktorá vyzve komerčné modely“. Bolo to tu. Začala sa rodiť revolúcia osobných počítačov a Allen celý nadšený časopis kúpil a bežal za Billom.
Gates v poslednom roku na strednej škole, krátko pred nástupom na Harvard
Altair 8800 vyvinula spoločnosť MITS, sídliaca v meste Albuquerque v americkom štáte Nové Mexiko. Bol založený na novinke, ktorou bol mikroprocesor 8080 od mladej firmy Intel. Šlo o prvú integráciu hlavnej výpočtovej jednotky počítača do jediného čipu, čo umožnilo budovanie veľmi malých a jednoduchých počítačov (i keď to Intel pôvodne nezamýšľal). Firmu MITS založili Ed Roberts a Forrest Mims, pričom jej zameraním boli pôvodne kalkulačky. Biznis bol sprvu úspešný avšak v roku 1974 prebehla cenová vojna výrobcov a MIPS sa dostal do straty a následne do dlhov.
S hroziacim bankrotom sa Roberts podujal na vyvinutie počítača, určeného nie pre firmy, ale pre nezávislých nadšencov do elektroniky, ktorí by si vôbec po prvýkrát mohli dovoliť vlastný počítač. Šlo by síce o pomerne jednoduchý kus hardvéru, ktorý by vyžadoval značné znalosti na sprevádzkovanie a používanie, ale pre daných ľudí by to určite nebol problém. Firmu by to tak mohlo zachrániť. Dôležitým faktorom bola cena. Roberts sa rozhodol, že počítač Atair bude predávať za 397 dolárov, čo bolo šokujúce, pretože len samotný procesor stál 350. Robertsovi sa však podarilo zadaním veľkej objednávky u Intelu skresať cenu až na 75 dolárov, čo takúto cenovku umožnilo. Nastal však problém. Sklad plný hardvéru bol bez softvéru nanič.
Gates a Allen sa v článku v časopise dozvedeli, že firma momentálne rieši problém s programovacím jazykom BASIC, ktorý by umožnil písať a prevádzkovať programy. Keďže nikto ešte nevyvinul vysokoúrovňový jazyk pre procesor Intel 8080, Altair mohol byť programovaný jedine komplexným strojovým kódom.
Januárové číslo časopisu Popular Electronics, ktoré na prelome rokov 1974 a 1975 zmenilo beh dejín
Všetko pritom veľmi zdĺhavo a náročne ručným prepínaním páčok do polohy jedna alebo nula na prednom paneli, pričom počítač odpovedal späť pomocou blikania červených diód. V čase, keď prišiel Altair na trh už existovali desiatky vysokoúrovňových programovacích jazykov. Problémom bolo, že každý jazyk bol navrhnutý pre špecifickú architektúru jednotlivých počítačov, ktoré boli vždy odlišné. V tejto dobe skrátka platilo, že čo počítač, to unikát a spoločné pravidlá v rámci platformy neexistovali. To, prečo MITS potrebovalo BASIC, bolo pomerne jasné.
Prvý široko akceptovaný jazyk, ktorým bol FORTRAN, bol používaný hlavne vo vedeckej komunite, zatiaľ čo v rámci biznisu dominoval COBOL. Oba boli veľmi zložité a určené hlavne na operácie na veľkých počítačoch. BASIC však bol naproti tomu jednoduchý a učili sa ho už dokonca aj deti na niektorých základných a stredných školách. Roberts teda veril, že jazykom osobného počítača Altair, určeného „pre bežných ľudí“, musí byť BASIC. Všetko pritom konzultoval s inžiniermi Intelu. Tí však v tom čase vôbec nepočítali s tým, že by čip Intel 8080 bol použitý ako jediná centrálna jednotka malého počítača a niektorí inžinieri mu dokonca tvrdili, že BASIC pre tento čip nie je možné vyvinúť. Ukázalo sa však, že sa mýlili.
Od času, keď si Gates prečítal časopis, ubehlo len pár dní, pričom počítač Altair nemohol pustiť z hlavy. Napokon to nevydržal a rozhodol sa pre niečo celkom šialené. Zistil číslo na Eda Robertsa z MITS a zavolal mu rovno z univerzity. So svojím chlapčensky znejúcim hlasom mu pritom do telefónu povedal, že on a jeho priateľ vyvinuli BASIC pre Intel 8080, ktorý by na počítačoch Altair fungoval.
Aby bolo jasné, Gates ani Allen nič nevyvinuli. BASIC pre tieto čipy neexistoval. Gates však bol toho názoru, že sa neoplatí investovať do neho prácu, ak nemajú istotu, že by firma oň mala záujem. Robertsa vyjadrenia Gatesa ale neprekvapili a oznámil mu, že mu už volalo niekoľko desiatok ľudí s podobným názorom a povedal Gatesovi to, čo ostatným: „Ktokoľvek sem príde prvý a ukáže mi BASIC, čo na Altairi funguje, má vo vrecku kontrakt“.
Nasledujúcich 8 týždňov Gates a Allen pracovali od svitu do mrku v počítačovej miestnosti Harvardu a snažili sa vyvinúť niečo, o čom experti z Intelu tvrdili, že to nejde. Problémom pravdaže bolo, že počítač Altair nemali. Existoval prakticky v jedinej funkčnej kópii a jeho výroba sa ešte len rozbiehala. Allen teda kúpil manuál procesora pre vývojárov a študoval spolu s ním elektrickú schému počítača uverejnenú v časopise. Kým Gates vykonával väčšinu programovej úpravy BASIC-u, Allen pracoval na simulátore čipu 8080 na počítači PDP-10.
Revolučný mikročip Intel 8080
Zužitkoval pri tom všetky svoje schopnosti, ktoré zbieral už od strednej školy, keď s Billom hľadali bugy tohto stroja. Gatesova situácia však nebola o nič jednoduchšia. Kód programovacieho jazyka musel výrazne upravovať, aby sa zmestil len do maličkej 4-kilobajtovej pamäte počítač Altair. Tá bola značne menšia, než drahé veľké počítače, na ktorých sa dovtedy BASIC používal. BASIC musel byť pravdaže vo výsledku ešte menší, aby v 4 kB pamäte zostalo ešte miesto aj na programy, ktoré by na počítači bežali. Gatesovi sa to napokon podarilo a neskôr povedal, že bol na svoju prácu celý život hrdý. Program sa do pamäte nielen zmestil, ale bežal aj veľmi rýchlo a označil ho za „najcoolovejší“ softvér, aký kedy napísal.
Gates vytvoril program asi za štyri týždne a ďalšie štyri ho spolu s Allenom upravovali a testovali na PDP-10. Obaja však netušili, či na Altairi bude vôbec fungovať, pretože na ňom nikdy nebežal. Na konci februára 1975 však bolo relatívne hotovo a rozhodli sa, že keďže Allen vyzerá staršie, bude to práve on, kto do Albuquerque poletí a ukáže vo firme MITS výsledok.
Gates mu odporučil, aby šiel skoro spať, aby bol na zajtrajšok pripravený. Sám však pokračoval celú noc vo vychytávaní múch programu. Ráno si Allen najnovší výsledok prevzal na dierovaných páskach a utekal na letisko. Akonáhle sa však lietadlo vznieslo do vzduchu, s hrôzou si uvedomil, že spolu s Billom zabudli napísať bootovaciu sekvenciu. Ich BASIC sa teda na stroji Altair nespustí, pretože počítač ho nenačíta. Našťastie, príručku pre 8080 procesor mal so sebou a bootavaciu sekvenciu dokončil na papieri skôr, ako lietadlo zosadlo.
Allen vo firme MITS zadal bootovaciu sekvenciu ručnou úpravou prepínačov a následne vzal do roztrasenej ruky dierovanú pásku a nechal BASIC načítať. Načítanie dopadlo dobre a Allen tak zadal jednoduchú úlohu: PRINT 2+2. Na obrazovke sa objavilo číslo 4 a Allen si vydýchol. Ich program, vyvinutý na emulátore mikroprocesora 8080, fungoval aj na skutočnom Altaire. Roberts bol nadšený, pretože ich počítač sa z kusu elektroniky razom premenil na funkčný stroj. Následne na ňom spustil hru Lunar Lander, ktorá na pripojenej obrazovke zobrazila pristávací modul lode Apollo, s ktorým bolo treba zosadnúť na povrchu Mesiaca. Všetko dopadlo dobre a táto hra sa tak stala vôbec prvým programom, ktorý bežal vďaka prostrediu, ktoré neskôr svet spoznal ako Microsoft BASIC.
MLADÍ KRÁLI PROGRAMOVACÍCH JAZYKOV
Odozva na počítač Altair, ktorý sa začal predávať s BASIC-om, bola fenomenálna. Pre zástup nadšencov do elektroniky, ktorí celý život čakali na dobu, keď si budú môcť dovoliť vlastný počítač, bola cena 397 dolárov stelesnením sna. Behom pár týždňov sa predalo viac ako 4000 kusov a z firmy MITS bola razom hviezda. Z dlhu 300 000 dolárov sa dostala razom do plusu takmer 250 000 USD.
Paul Allen a Bill Gates krátko po založení Microsoftu
Bill Gates bol presvedčený o tom, že počítačová revolúcia sa začína a nechcel ju zmeškať. Cítil, že čo nevidieť bude mať počítač skoro každý a každý počítač bude potrebovať softvér. A Gates chcel, aby ten softvér bol práve od neho. V lete 1975 tak vo svojich 19 rokoch odišiel z Harvardu a spolu s Paulom Allenom založili novú firmu, ktorá sa vývojom programovacích jazykov pre nové platformy mala zaoberať. Allen navrhol, aby sa volala Micro-Soft, čo bolo skrátenie slov Microcomputer Software (Softvér mikropočítačov). Spojovník však z názvu napokon vypustili. Keďže Bill si bol vedomý, že väčšinu práce na BASIC-u, ktorý sa stal hlavným produktom novej spoločnosti, odviedol on, navrhol rozdelenie vlastníctva na 60/40, čo Allen prijal.
S vývojom počítača Altair pokračoval aj vývoj BASIC a Gates spolu s Allenom upravovali jazyk následne aj pre nové stroje s 8 kB operačnej pamäte a pod názvom Extended BASIC aj pre stroje 12 a 16 kB pamäte. Hneď po vzniku Microsoftu došlo k podpisu licenčnej dohody s MITS, ktorá mala zaručiť, že po dobu 10 rokov bude mať MITS na BASIC Microsoftu prednostné práva. Gates pripravil dohodu so svojím otcom, ktorý bol renomovaný právnik. Ako 19-ročný pritom plne rozumel náročnej licenčnej hantírke a do zmluvy doplnil veľmi dôležitý dodatok, ktorý sa ukázal pre budúcnosť kľúčový. Ten hovoril o tom, že MITS sa zaväzuje k tomu, že bude vyvíjať maximálne úsilie na propagovanie a predaj licencií BASIC-u tretím stranám a ak to nedodrží, vyústi to do ukončenia kontraktu.
Gates a Allen dostali za uzavretie licencie jednorazovú odmenu 3000 dolárov a ďalšie peniaze sa následne sypali v rámci licenčných poplatkov. Microsoft dostal 30 dolárov za každý predaný kus počítača MITS s BASIC-om v 4 kB verzii, 35 dolárov za 8 kB a 60 dolárov za každú kópiu rozšírenej verzie pre 12 a 16 kB.
Dostali takisto 50 % z každého licenčného predaja zdrojového kódu (ktorý vyžadovali firemní zákazníci). Táto dohoda z Gatesa a Allena boháčov nespravila, pretože mala strop na 180 000 dolároch. Pre Microsoft však tieto peniaze znamenali životaschopnosť. Mohli tak začať najímať prvých programátorov, ktorí im mohli pomáhať s narastajúcimi komplexnými úlohami vývoja BASIC-u a následne aj FORTRAN-u. Ich zamestnanecká stratégia pritom bola niečo, čo stálo za neskorším obrovským úspechom. Tím programátorov, ktorých Gates a Allen začali najímať v roku 1976, bol neskôr prezývaný aj ako Mikrodeti.
Prví zamestnanci Microsoftu, v druhej polovici 70. rokov. Zhora Steve Wood, Bob Wallace a Jim Lane. V strede Bob O’Rear, Bob Greenburg, Marc McDonald a Gordon Letwin. Dole Bill Gates, Andrea Lewis, Marla Wood and Paul Allen.
Šlo o veľmi mladých a vysoko inteligentných nadšencov, schopných pracovať celú noc či celý deň a spať priamo za počítačom, ako keby išlo o nejakú obrovskú párty. Prvou trojicou sa stali Marc McDonald, Richard Weiland a Chris Larson. Larson ale ešte v tej dobe navštevoval strednú školu, takže mohol pracovať len počas prázdnin.
Microsoft, ktorý doteraz pracoval z izieb internátov škôl alebo budov MITS, potreboval svoje prvé vlastné pracovisko a Gates s Allenom prenajali v Albuquerque 8. poschodie finančnej budovy blízko letiska, známej ako Two Park Central Tower. Toto miesto sa stalo domovom Microsoftu na 2,5 roka, až do presťahovania do mesta Bellevue, kúsok od Seattlu. Gatesa práca vo firme celkom pohltila a počas nasledujúcich piatich rokov si vzal len dve krátke dovolenky. V roku 1976 dokázal zabezpečiť dodanie BASIC pre dvoch významných odberateľov, ktorými boli General Electric a NCR. Tržby Microsoftu tak za prvý rok fungovania dosiahli 100 000 dolárov.
Gates vo svojej kancelárii, rok pred dohodou s IBM
V roku 1977 však Gates začal cítiť, že dohoda s MITS pôsobí na Microsoft ako oceľová guľa, ktorú za sebou neprestajne ťahá na reťazi. Aktuálna licencia totiž zabraňovala Microsoftu predávať BASIC iným firmám bez toho, aby to MITS schválil. Obvykle to fungovalo tak, že MITS schválil každý predaj, ktorý nebol pre neho priamou konkurenciou. Zo začiatku to nebol problém, pretože Altair prakticky žiadnu konkurenciu nemal a predaje BASIC tak smerovali k firmám, ktoré ho prevádzkovali na firemných počítačoch.
Tie sa nedali chápať ako osobné (používali však procesor alebo procesory Intel 8080). V rokoch 1975 až 1977 však začala prichádzať skutočná konkurencia v podobe osobného počítača Commodore a čo nevidieť sa chystal na trh aj Radio Shack TRS-80 od firmy Tandy. Ani jeden však nespôsobil taký rozruch, ako stroje novej mladej firmy Apple, z ruky Steva Wozniaka a jeho obchodného partnera Steva Jobsa, ktoré vznikli v garáži v meste Menlo Park. To, čo firma MITS vnímala ako hrozbu, Gates a jeho Microsoft vnímali ako príležitosť, čo nevyhnutne muselo vyústiť do kolízie.
Behom tohto obdobia sa začali prejavovať Gatesove obrovské sklony k biznisu a uzatváraniu dohôd. Úspešne dohodol kontrakty pre počítače, ktoré boli založené na procesore Zilog Z80, čo bol klon Intelu 8080, pričom šlo o zástup firiem v podobe ADDS, Delta Data, Courier, Control Data, Lexar, Astro, Rand, Isyx a Magnavox. Tie by Microsoftu a takisto MITS priniesli viac ako 100 000 dolárové tržby, avšak vedenie MITS, na čele s Robertsom, ich všetky do jedného zamietlo. Gates zúril a spolu s Allenom tak následne 20. apríla 1977 oznámili, že licenčnú dohodu ukončujú. Ako dôvod uviedli, že MITS zlyhal pri snahách o maximálne možné presadenie BASIC-u, ku ktorému sa v zmluve zaviazal.
Bill Gates a Paul Allen v diskusii v kancelárii v meste Bellevue
Všetko skončilo na súde, pričom Microsoft nemohol začať BASIC predávať na vlastnú päsť skôr, než bol spor vyriešený. Zostal tak odkázaný len na malé predaje FORTRAN-u, ktoré sa práve začali. Horšie bolo, že MITS následne vystúpil z hry, pretože firma bola odpredaná multimiliónovej IT firme Pertec Computer za 6,5 milióna dolárov. Tej pri tom bolo jasné, že BASIC dohoda je dôležitou súčasťou majetku a nechcela si ho nechať prekĺznuť medzi prstami. Keď vedenie Pertecu Gatesa prvý raz zbadalo, neubránilo sa dojmu, že celý proces bude prechádzka ružovým sadom.
Vtedy 21-ročný Bill Gates pôsobil ako hlava Microsoftu celkom smiešne. Dlhé strapaté vlasy a rozvláčne oblečenie, doplnené o objemné okuliare na jeho nose vyvolávali dojem, že ide o 14-ročné dieťa, ktoré sa práve začína orientovať vo svete. Jeho detskú vizáž pritom dopĺňal vysoký piskľavý hlas, ktorý sa často lámal a celú situáciu tak ešte umocňoval. V Pertecu sa však pri prvom dojme veľmi zmýlili. To, čo nevedeli bolo, že zatiaľ čo Gates v noci sedel za počítačom a s kusom pizze v ruke programoval BASIC, cez deň viedol rozhovory s omnoho staršími a skúsenými biznismenmi iných firiem, s ktorými dohadoval licencie pre svoje produkty. Aj keď Gates na mnohých predstaviteľov spoločností sprvu pôsobil smiešne, po pár minútach rozhovoru si rýchlo získal svojich poslucháčov zanietením a obrovským prehľadom.
Bill pôsobil extrémne mlado ešte počas celých 80. rokov
Gates poznal všetky produkty Microsoftu do detailu, pretože ich spolu s ostatnými vytváral a všetko spájal so svojím krvilačným zmyslom pre biznis. Pertec pritom spravil osudovú chybu v tom, že po „vtipnom“ stretnutí s detským Gatesom poslal do firmy list, ktorý Microsoftu zakazoval akékoľvek predaje BASIC-u natrvalo, pretože Pertec, na rozdiel od MITS, považuje každého výrobcu hardvéru za svoju konkurenciu. A práve to sa v súdnom procese stalo kľúčovým dôkazom toho, že firma neplnila svoje záväzky o silnom presadení BASIC-u a porušila tým podmienky kontraktu.
Microsoft po vyhranom spore o svoj vlastný produkt začal naberať na sile. Behom roku 1977 začal okrem BASIC-u čoraz viac predávať takisto FORTRAN a COBOL. Gates mal výborný čuch na biznis a rýchlo si uvedomil, že cieľom pre jeho produkty sú hlavne firmy, označované skratkou OEM (Originálni výrobcovia vybavenia).
Ide o trošku mätúci pojem, ktorý označuje firmy, ktoré kupujú hardvér iných výrobcov a používajú ho ako súčasť svojich vlastných originálnych produktov. Typicky ide napríklad o špecializovanú firmu na vývoj nemocničného vybavenia, akým je napríklad stroj na magnetickú rezonanciu, ktorého súčasťou je nevyhnutne aj počítač. A ten si firma kúpi od subdodávateľa. Bill vedel, že všetky tieto špecializované stroje potrebujú aj programovací jazyk ako BASIC alebo FORTRAN a uzatváral s OEM výrobcami kontrakty, aby svoje produkty poskytovali už so softvérom Microsoftu a zákazník tak dostával plne funkčný stroj.
Nechýbali však ani bežné kontrakty a Gates uzatvoril úspešné dohody s výrobcom Tandy, ktorý stál za počítačom Radio Shack TRS-80, ktorého sa predalo viac ako 10 000 kusov a napokon medzi zákazníkmi nechýbal ani Apple, ktorému Microsoft predával BASIC upravený na procesor MOS 6502. Microsoft tak začínal byť industriálnym štandardom, čo bolo presne stelesnením vízie Gatesa. Počítače pre každého a jeho softvér v každom počítači. Firme sa darilo a každých pár mesiacov sa konto rozrástlo o 150 000 dolárov alebo viac.
Z tohto obdobia pochádzajú aj zábavné historky, pri ktorých do kancelárie Microsoftu chodili za Gatesom mnohí vysokí biznismeni z rôznych renomovaných firiem a vo dverách prekvapivo zisťovali, že celá miestnosť je plná detí, ktoré sú strapaté, v rozgajdanom oblečení a vyzerajú, že tri dni nespali. A medzi nimi bol často Gates ako ten najväčší exemplár. Ich prekvapené výrazy a otázky: „Kto sú tie deti?“, však rýchlo vymizli po tom, ako Gates začal viesť diskusie. Dojem z detskosti sa rýchlo vytratil po tom, ako Bill presne predstavil schopnosti produktu, vysvetlil, prečo je pre obe strany výhodný a s ľahkosťou sebe vlastnou celý kontrakt uzavrel.
Asi najroztomilejšia príhoda tohto typu nastala v čase, keď Microsoft najal v roku 1977 Miriam Lubowú. Šlo o 42-ročnú ženu, ktorá zbadala inzerát na sekretárku v miestnych novinách. Interview viedol Steve Wood, v poradí šiesty zamestnanec Microsoftu, ktorý so svojou vizážou predsa len pôsobil o niečo staršie, než 24 rokov, ktoré vtedy mal.
Lubowá bola prijatá, pričom sa rýchlo stala oporou a miestnou náhradnou matkou programátorov, ktorí boli skoro o dve dekády mladší než ona. Vybavovala všetku administratívu, účtovníctvo a výplaty. Len pár dní po svojom nástupe pritom v panike vtrhla do Woodovej kancelárie, oznamujúc mu, že nejaké dieťa sa práve prešmyklo vedľa jej stola do kancelárie pána Gatesa a robí niečo na jeho počítači. Wood jej následne musel vysvetliť, že to, na pohľad 14 ročné dieťa, je v skutočnosti 21 ročný Gates, riaditeľ Microsoftu.
AKO BILL PREDAL OPERAČNÝ SYSTÉM, KTORÝ NEMAL
V lete roku 1978, keď Microsoft začal dosahovať na ročné tržby jeden milión dolárov, sa Intel chystal na uvedenie nových 16-bitových procesorov 8086 a 8088. Tie vďaka svojmu návrhu mohli prevádzkovať už vskutku pokročilé programy a Gates a Allen si boli istí, že sa stanú kľúčom pre ďalšiu generáciu počítačov. Poverili tak svojich programátorov (hlavne Boba O’Reariho), aby okamžite začali portovať BASIC. Ukázalo sa, že to bolo veľmi prezieravé, pretože procesor 8086 začal cestu architektúry x86, z ktorej počítače vychádzajú dodnes. V Microsofte pritom použili rovnaký trik ako v minulosti pri 8080 a procesor najprv nasimulovali podľa špecifikácie na počítači DEC. Následne, keď bol CPU na trhu, kúpili ho a pokračovali už v pokročilej fáze portovania jazyka.
Zamyslený Gates po dohode s IBM
V roku 1979 Microsoft skončil rok s tržbami 4 milióny dolárov, pričom najväčší podiel mal na tom BASIC, ktorý jednoducho potreboval skoro každý osobný počítač. Programovací jazyk však bol len časťou softvérovej skladačky. Základom každého počítača bol operačný systém, ktorý následne prevádzkoval nielen programovací jazyk, využívaný programátormi pre tvorbu programov, ale aj koncové programy pre používateľov.
V priebehu 70. rokov mal prakticky každý počítač vlastný operačný systém, ktorý bol výrazne odlišný od iných. Avšak na konci dekády sa začal pomaly ale isto kryštalizovať prvý štandard, pričom šlo o systém CP/M, ktorý vyvinul Gary Kildall z firmy Digital Research. Microsoft jeho narastajúci podiel na trhu podporoval, pretože to pre firmu znamenalo, že svoje jazyky v podobe BASIC a ďalších môže predávať pre čoraz viac počítačov bez úprav. S Digital Research tak udržiaval dobré vzťahy, pričom dokonca vyvinul kartu, pomenovanú ako SoftCard.
Tá umožňovala tento systém prevádzkovať na počítačoch Apple II, spoločne s jazykmi Microsoftu a inými programami, písanými pre procesor Intel 8080. Microsoft teda kde mohol propagoval nasadenie CP/M a Digital Research zas na oplátku propagovalo a ponúkalo nasadenie Microsoft BASIC na svojom systéme.
Spolupráca však začala škrípať v roku 1980, keď Digital Research začal predávať so svojím systémom aj CBASIC od Gordona Eubanksa, ako alternatívu k Microsoft BASIC. Bill Gates túto zradu nevnímal dobre a kontroval uzatvorením dohody s firmou AT&T, na jej operačný systém Unix (v priebehu 70. rokov ho vyvinuli legendárne Bellove laboratóriá, ktoré pod AT&T spadali). Microsoft ho namiesto CP/M ponúkal licenčne pod svojou značkou a menom Microsoft Xenix. Zábavné na tom bolo, že Gates začal ponúkať svojim zákazníkom Xenix ešte skôr, než dohodu uzavrel.
Bill na začiatku 80. rokov s počítačom Apple, pre ktorý poskytoval jazyk BASIC
Gates však bol presvedčený, že dohodu dotiahne do úspešného konca, čo sa nakoniec aj stalo. V tomto roku do Microsoftu nastúpil Steve Ballmer, ktorého Gates priviedol do firmy ako svojho asistenta. Šlo o jeho priateľa, ktorého získal počas štúdia na Harvarde. Ballmer, ktorý na rozdiel od Gatesa štúdium dokončil, nevedel o počítačoch a programovaní nič. Stal sa v poradí 30. zamestnancom Microsoftu a prvým, ktorý bol prakticky čistokrvným biznismenom.
Na začiatku 80. rokov bolo na trhu takmer 200 rôznych druhov osobných počítačov od rôznych malých a veľkých firiem. Chýlilo sa však k obrovskému zlomu. Rozkošatená éra sa onedlho mala nakloniť z rúk nadšencov medzi bežnú verejnosť a konvergovanie trhu do niekoľkých silných hráčov bolo prakticky nevyhnutné.
O trh sa práve v tejto dobe začal vážne zaujímať najväčší IT gigant tej doby, známy pod prezývkou Veľká Modrá (Big Blue). Nešlo o nikoho iného, než IBM. Táto firma niekoľko desaťročí celkom dominovala trhu veľkých sálových počítačov a na začiatku 80. rokov vysoký manažment začal cítiť, že by firma mala byť prítomná aj v novej „coolovej“ oblasti osobných počítačov.
Problémom bolo, že mnoho pracovníkov IBM neverilo, že ich konzervatívna ťažkotonážna firma môže vyvinúť stroj s hravosťou, ako to robili mnohé garážové firmy. Šlo hlavne o to, že IBM vytváralo vlastné riešenia, ktoré si následne bránilo, pričom trh osobných počítačov začal smerovať skôr k väčšej univerzálnosti.
Šéf vývojového laboratória Bill Lowe tak pristúpil pred vyšší manažment firmy a odporučil, aby firma skrátka kúpila licenciu na osobný počítač od nejakej existujúcej firmy, ako napríklad Atari a následne naň len prilepila logo IBM. Predstava, že by IT gigant, ktorý počítačom dominoval celé dekády predával pod svojou značkou stroje inej firmy, bola pre manažment až kacírska.
To, čo nevedeli bolo, že Lowe daný návrh predostrel úmyselne a nemal ho nikdy záujem realizovať. Získal však odpoveď, akú potreboval. Manažment mu dovolil vytvoriť počítač s otvorenou architektúrou, mimo bežných zabehnutých postupov spoločnosti, ktorý by používal hardvér a softvér tretích strán. IBM by tak bolo skutočným tvorcom počítača, ale jednotlivé jeho prvky by sa zakladali na existujúcich riešeniach alebo ich úpravách. A to bolo kľúčovým rozhodnutím, ktoré neskôr z tohto konceptu spravilo trhový štandard.
Prvá verzia operačného systému MS-DOS
Projekt, neskôr známy ako IBM PC, sa začal v hlbokom utajení pod kódovým označením Chess (Šach). Zodpovednosť za softvérovú časť prebral Jack Sams, ktorý zmapoval trh a jeho pozornosť sa rýchlo zamerala na Microsoft, ktorý dominoval trhu s tak potrebnými programovacími jazykmi (Microsoft BASIC mal už stovky tisíc používateľov). V lete roku 1980 tak zamieril do Microsoftu, aby sa stretol s Billom Gatesom. Po podpísaní dohody o mlčanlivosti následne predostrel Microsoftu tajné plány na nový osobný počítač IBM.
Sams sa pôvodne Gatesa opýtal, či by dokázal pre IBM pripraviť rýchlo (do 10 mesiacov) BASIC pre 8-bitový procesor 8080. Gates však okamžite povedal, že používať 8-bitové CPU je nezmysel a odporučil, že IBM by malo postaviť počítač na novom 16-bitovom procesore. Skutočnosť bola taká, že technici IBM mali v pláne stavať počítač na 16-bitovom procesore 8088 už od začiatku, avšak Sams si chcel byť istý, že Gates sám 16-bitový softvér navrhne na základe vlastných schopností a neprikývne len na nereálnu časovú požiadavku. Gates ďalej odporučil, aby nový počítač podporoval farebný obraz a priniesol aj niekoľko návrhov o tom, ako by mala vyzerať klávesnica.
Desaťmesačný termín na dokončenie počítača bol šibeničný a IBM potrebovalo nielen jazyky BASIC, FORTRAN, COBOL a Pascal, ktoré Microsoft mohol zabezpečiť, ale aj operačný systém. BASIC mohol fungovať aj bez neho, ale tie ostatné jazyky, podobne ako koncové programy iných firiem, už nie. Najpopulárnejším systémom bol v tej dobe CP/M od Digital Research a Sams sa domnieval, že Microsoft má na predaj tohto systému licenčné právo, pretože vedel o karte Microsoft SoftCard, ktorá tento systém umožnila prevádzkovať na počítačoch Apple II.
Gates mu ale oznámil, že licenciu na tento systém nemá a šlo len o spoluprácu. Pre licenčnú dohodu bude musieť IBM navštíviť Garyho Kildalla z Digital Research. Sams bol frustrovaný, pretože pôvodne chcel softvér pre počítač riešiť len s jedinou firmou, ale napokon súhlasil. Stretnutie s Kildallom však nedopadlo dobre. Hlavným problémom bolo, že CP/M pre 16-bitové procesory neexistoval a IBM nedokázala Kildalla presvedčiť, aby minul peniaze za jeho vývoj v tak šialene krátkom termíne. Hovorí sa, že Kildall týmto rozhodnutím premárnil príležitosť storočia.
IBM sa tak vrátilo za Gatesom do Microsoftu a Sams mu predložil krutú pravdu. Ak chce Gates dohodu s IBM, Microsoft musí poskytnúť všetok softvér, teda nielen jazyky, ale aj operačný systém. Zabezpečiť ho v takej krátkej dobe však bolo nadľudským úsilím a Microsoft vedel, že za 10 mesiacov to nemá šancu stihnúť od nuly. Rok práce by zabral len samotný systém, na ktorý sa predpokladalo zhruba 2000 riadkov kódu. Microsoft však musel predovšetkým zabezpečiť port svojich jazykov BASIC, FORTRAN, COBOL a Pascal na procesor 8088, čo znamenalo úpravu a tvorbu zhruba 40 000 riadkov kódu. V tom čase však nevedeli, že len 20 minút cesty od nich, sa v malej firme Seattle Computer udial malý zázrak.
Tim Paterson v roku 1986
Na prelome 70 a 80. rokov chcela firma Seattle Computer začať predávať počítače s novými 16-bitovými procesormi, ale bez operačného systému to skrátka nešlo. Jeden z najtalentovanejších inžinierov firmy, len 24-ročný Tim Paterson, bol neexistenciou 16-bitového systém CP/M natoľko frustrovaný, že začal vyvíjať jeho alternatívu.
Nazval ju 86-QDOS, čo bolo skratkou pre Rýchly a nemravný operačný systém pre Intel 8086 (Quick and dirty operating system). Paterson navrhoval systém veľmi podobne ako CP/M (i keď s mnohými zlepšeniami, ako napríklad novým súborovým systémom), za čo ho Kildall neskôr obvinil z kopírovania. Skutočnosť ale bola taká, že Paterson len navrhol podobné riešenia podľa dostupnej dokumentácie CP/M a nikdy zdrojový kód nekopíroval. Chcel len skrátka, aby systém fungoval rovnako. Dnes by to nebolo možné, ale v tej dobe nikto softvér nepatentoval, pretože to prakticky bolo považované za neetické.
Paterson sa s Gatesom a Allenom dobre poznal, pretože pre Microsoft navrhol hardvér prototypov SoftCard. Po dokončení operačného systému v septembri 1980 tak nadšene zavolal Paulovi Allenovi a opýtal sa ho, či by Microsoft nechcel upraviť BASIC a iné svoje jazyky na jeho systém.
16-bitové počítače od Seattle Computer by tak mohli ísť na trh. Na Allena a Gatesa to pôsobilo ako blesk z jasného neba, ktorý riešil ich problémy. Paterson zo Seattle Computer mal 16-bitový systém pre procesory 8086. IBM pre svoj počítač vybralo procesor Intel 8088, avšak úprava by už nebola taká náročná a mohla by sa stihnúť. Na konci septembra tak Allen kontaktoval vedenie Seattle Computer a oznámil im, že Microsoft má výrobcu počítačov, ktorý má o ich systém záujem. Chcel však vedieť, či Microsoft môže fungovať ako licenčný poskytovateľ. Čas tikal, pretože IBM chcelo finálnu softvérovú dohodu na stole už behom októbra.
Gates sprvu neplánoval na operačnom systéme nijako extra zarábať. V základe ho považoval len za riešenie nepríjemného problému, pretože len s ním sa mohla uskutočniť dohoda, týkajúca sa programovacích jazykov BASIC a ďalších. Gates a Allen sa tak so Seattle Computer predbežne dohodli na tom, že Microsoft si na systém kúpi licenciu a za každého zákazníka zaplatí poplatok 10 000 dolárov, plus 5 000 dolárov v prípade, že zákazníkovi poskytne aj zdrojový kód. To, čo však Seattle Computer netušil bolo, že Microsoft mal v pláne predaj len jedinému zákazníkovi, ktorým bol gigant IBM, s tržbami niekoľko desiatok miliárd dolárov.
Nastal október a Bill Gates, Steve Ballmer a Bob O’Rear (ktorý mal viesť softvérový tím úpravy operačného systému z 8086 na 8088) sa pripravovali na rokovanie svojho života. Gates si pripravil obrovský report, ktorý detailne pokrýval všetky technické a takisto finančné záležitosti a dohodli sa, že rokovanie bude viesť on, zatiaľ čo Ballmer a O’Rear budú k dispozícii na prípadné otázky. Ako neskôr Ballmer spomína, v ten deň bol Bill v jednom ohni. Manažment a technici IBM na neho pri jednaní chrlili jednu technickú otázku za druhou, ale vtedy 24-ročný Bill mal bravúrnu odpoveď na všetko a ani raz nenechal nikoho na pochybách, že Microsoft daný kontrakt zvládne. Všetky rokovania dopadli nad mieru dobre a v novembri 1980 bola na stole finálna dohoda. Microsoft poskytne pre nový počítač IBM svoje programovacie jazyky a operačný systém MS-DOS (Diskový operačný systém Microsoft).
Čas na dodanie všetkého bol extrémne krátky a IBM požadoval testovacie verzie už v januári 1981. Ako Gates neskôr povedal: „prakticky už pri podpise zmlúv sme zistili, že meškáme približne tri mesiace“. Aj keď Microsoft rástol rýchlo a počet zamestnancov sa behom roka viac ako zdvojnásobil (na 70), stále šlo len o zlomok niekoľkých stoviek zamestnancov IBM, ktorých firma vyčlenila na prácu na projekte PC. V Microsofte v tom čase koloval vtip, že zatiaľ čo daný projekt je historicky najväčší v rámci Microsoftu, v rámci IBM ide historicky o ten najmenší.
Gates v polovici 80. rokov, krátko po začatí predaja Windows
Záťaž na Microsoft bola masívna a úpravy kódu v takej krátkej dobe by boli pre akýchkoľvek starších programátorov zrejme smrteľné. David Bradley, jeden zo softvérových inžinierov IBM, si v tejto súvislosti spomenul na príhodu, ako v jeden pondelok prišiel do Microsoftu po dohodnutú novú testovaciu verziu BASIC-u. Gates mu však oznámil, že ešte nie je pripravená a že má počkať v hoteli do utorka. Keď inžinier na druhý deň zavčas ráno vystúpil z výťahu v kanceláriách Microsoftu, našiel Gatesa ležať na podlahe zavaleného obrovským množstvom výtlačkov papiera, poopravovaných červeným perom. Debuggoval BASIC celú noc a robil posledné zmeny.
V júni 1981 sa schyľovalo k definitívnemu podpisu zmluvy o 86-QDOS, z ktorého sa mal stať nový MS-DOS Microsoftu. Seattle Computer celého pol roka predpokladal, že Microsoft chce kúpiť len právo na licenciu systému, avšak napokon sa ukázalo, že Gates zmluvu na poslednú chvíľu upravil a vlastnou rukou prepísal kľúčové časti. Tie po novom nehovorili o licencii, ale o predaji. Namiesto licencie za 10 000 dolárov pre jedného firemného zákazníka (Seattle Computer vôbec netušil, že ide o IBM), ponúkol Gates to, že od nich operačný systém 86-QDOS kompletne kúpi za 50 000 dolárov a bude im ho zadarmo poskytovať späť.
Pre Seattle Computer šlo na prvý pohľad o výborné riešenie. Firma v biznise softvéru neplánovala byť a softvér vytvorila len z dôvodu, že 16-bitový operačný systém CP/M neexistoval a ona už chcela predávať 16-bitové počítače. Pre malú firmu bolo 50 000 dolárov v tej dobe veľký peniaz a plynuli by pre ňu len výhody. Získala by 50 000 dolárov, mala by stále operačný systém a Microsoft by ho na vlastné náklady ďalej vyvíjal a firme poskytoval zadarmo donekonečna. Zdalo sa to ako fantastická dohoda a pristúpili na ňu. A práve tento moment znamenal, že o niekoľko rokov sa z Billa Gatesa stal miliardár a z mnohých jeho prvých zamestnancov milionári.
Dvanásteho augusta 1981, len dva týždne potom, ako Bill túto dohodu uzavrel, uviedla spoločnosť IBM na trh nový osobný počítač nazvaný IBM PC, ktorý naštartoval celkom novú éru. Bol vybavený softvérom Microsoftu v podobe programovacích jazykov BASIC, FORTRAN a ďalších, hrou Microsoft Adventure a novým operačným systémom Microsoft DOS. Svet sa navždy zmenil…
