Pokračujeme s našimi zážitkami z Barcelony, kde sa v čase MWC konal aj štrajk pracovníkov MHD.
Pondelok 22.2.2016 – štrajk TMB
Pondelkové ráno bolo plné očakávaní, ako sa dostať na výstavisko. Dá sa použiť taxík, ale MHD je fajn v jednej veci. Môžete si vychutnať mesto trochu inak. Rozhodli sme sa teda, že pôjdeme na výstavisko autobusom. Od hotela bola zastávka na pár krokov a autobus H12 išiel priamo k výstavisku. Počet zastávok bol viac ako 10 a čas cesty takmer 45 minút. Ako dobre, že som sa po raňajkách dostatočne napil. Nervozita z toho, ako si zmanažujem výstavu sa vytratila a jediné na čo som myslel, bolo WC. 🙂
Stavebnicový most, ktorý tu postavili pre lepšiu dostupnosť na Firu ponad frekventovanú cestu
Neprekvapí, ak poviem, že ma zachránil „mekáč“ pri Fire. Fajn vec ten McDonald’s.
Deň na výstavisku ubiehal pomerne rýchlo, je to hlavne o chôdzi a fotení stánkov aj netradičných podnetov, ktoré vás zaujmú. Prioritou je fotiť a fotiť, potom sa dá spracovať materiál. Bez fotenia to nefunguje. Policajtov bolo okolo výstaviska skutočne veľa, riadili dopravu a púšťali davy návštevníkov. Dobrá práca, MWC je skutočne udalosť hodná rešpektu. Nielen na výstavisku ale aj mimo. Celé mesto tým žije, o čom sme sa presvedčili už na letisku.
Štrajkuje sa
Inak celkom dobrá vec je novo otvorená linka metra, ktorá je plne automatizovaná a riadi ju počítač. Otvorené bolo len týždeň pred výstavou a cestujúcim tak skutočne uľahčí cestu z letiska a nielen na Firu ale aj do mesta, kde využijú iné prestupné spoje. Jedna vec – samovrahovia si musia zvoliť inú linku. Táto má totiž plexisklá s otváracími dverami. Vlak zastaví presne tak, aby sa jeho a dvere nástupišťa prekrývali.
Po odchode z ESET večere som natrafil na nejakú demonštráciu
MWC je spojené nielen s výstavou ale aj večerami. Firmy, ktoré tam sú, pozývajú novinárov na večeru. V praxi to znamená vybrať si, na ktorú pôjdete, alebo sa potom presúvať a zastaviť sa na každej aspoň na chvíľu a stretnúť sa so všetkými. Ja som bol na česko-slovenskej večeri ESET, ktorá bola „niekde v centre“. Stretnutie so Slovákmi v Barcelone je vždy príjemné a je tu možnosť uvoľnene podebatovať na akúkoľvek pracovnú aj nepracovnú tému. Dal som si tekvicovú polievku. Pozdravujem, na druhý deň ráno sa mi pomstila 🙂 ale bola dobrá a dal by som si ju znova. Keďže lieky nie sú správna cesta, určite by som jej dal pred Gutalaxom prednosť.
Metro
Toto bol zároveň prvý deň, kedy štrajkovalo metro. Google správne ukazoval aj čas a zohľadnil štrajk. Bežná cesta do 40 minút mala zrazu na plánovači Google Maps 2:20 hod. Nie, že by metro nechodilo, ale rapídne boli vynechané spoje. Z pohľadu pracovníkov chápem, že MWC a masívny nával ľudí z celého sveta, je správna voľba na štrajk. Nám to ale moc nepomáhalo. Bolo treba zvoliť autobus. Ten bol dosť preplnený. V súvislosti s MHD som si všimol jednu vec. A síce starší ľudia a ženy mali vždy prednosť pri sedení vo vozidle. Ak nastúpil starší človek, hneď sa našiel nikto, kto uvoľnil miesto. V mojom prípade nastúpili aj dvaja starší ľudia ako pár. Jedno miesto uvoľnil mladší človek, sadla si pani. Potom vystúpil niekto a uvoľnili sa dve sedadlá o dva metre ďalej v autobuse. Cestujúci potom znavigovali pár, aby si mohli sadnúť spolu na nové miesto. Nuž, trochu priznávam, mám aj ja svoje rezervy a toto ma dostalo. Nielen to, inšpirovalo. Večerná cesta v MHD mala jasne pozitívny aspekt na moje vzdelávanie :-).
Utorok – štrajkujú autobusy
Pekne na striedačku. Takže cesta na výstavisko bola najlepšia metrom. Jeden prestup a sme tam. Z tohto dňa máme aj spoločnú fotografiu.
Ja, Ondrej, Xénia
Využil som aj hotelovú recepciu, kde bol normálny stôl a dalo sa tam celkom dobre pracovať. Káva za prijateľných 1,45 EUR a dobrý internet. To, že je MWC skutočne mega akcia a robia ju profesionáli, bolo vidno aj na informovanosti. O tom, že je štrajk sme sa dozvedeli aj z hotela. Ten mal zároveň informácie aj o kyvadlovej doprave medzi hotelmi v najbližšej lokalite a zvážal ľudí na výstavisko. No a ešte bolo ohlásené vypnutie vody. To nám vlastne neprekážalo, pretože bolo od obeda do tretej a v tom čase sme v hoteli neboli. Odstávku nemal iba náš hotel, bolo takto postihnutých viac ulíc, kvôli nejakej údržbe vodárňami. Takže pokojne si vyberajte aj 3-hviedzičkové hotely. Vodu mať budete :-).
Odstávka vody
Deň odchodu
V deň odchodu zase štrajkovalo metro, no cestu na letisko sme zvládli taxíkom. Po utorkovej večeri to bola pre mňa veľmi napínavá cesta, no našťastie trvala asi len 30 minút :-).
Vozítko, ktoré by aj Mad Max zobral 🙂
Z hotela som si samozrejme zobral nejaké mydielka. Toto proste musí byť, z niektorých vecí človek proste nevyrastie :-). Ako správneho „mydielkára“ ma šokoval obraz, ktorý sa mi zjavil v lietadle na WC. Otvoril som pootvorený šuplík a predo mnou sa zjavil hotový raj, mydielková krajina.
Miesta v lietadle nebolo veľa, ale sedel som 🙂
Opäť som ho radšej zavrel a čo najskôr som si sadol na svoje miesto a opakoval si „nemysli na mydielka, nemysli na mydielka“, aby som ich vytlačil zo svojej mysli.
Mydielka, všade samé mydielka 🙂
Tento deň bol zároveň minimálne piatym, kedy som bol v Barcelone na svoje narodeniny. Keď sa vám to stane raz, je to fajn, po druhé si vravíte, super, opäť som tu. Ale aj tento raz to bolo príjemné. Aj preto som si 24.2. symbolicky zarezervoval v lietadle miesto 24D. Iba do Dusseldorfu, ale poteší.
