Mýty a pravdy o smartfónoch: Čomu veríme zbytočne
Mnohé zaužívané rady o batérii, výkone či nabíjaní už dnes neplatia. Pozreli sme sa na najčastejšie mýty a vysvetľujeme, ako je to naozaj.
Smartfóny používame takmer neustále. Či už je to na prácu, komunikáciu či zábavu, máme ich stále po ruke. Niet sa teda čomu čudovať, keď sa počas rokov vytvorilo množstvo rád a postupov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Niektoré z nich kedysi dávali zmysel, no dnes už nemusia byť aktuálne. V iných prípadoch však šlo o mýty už spočiatku, nakoľko technológie neboli dobre pochopené.
Technológie sa v súčasnom svete menia skutočne rýchlo a to, čo mohlo platiť ešte nedávno, je dnes už zastaranou informáciou. Pred desiatimi rokmi sme tak k smartfónom pristupovali úplne inak a ich používanie sa výrazne líšilo. V tomto článku sa tak pozrieme na časté mýty, s ktorými sa stretávame a vysvetlíme, ako je to v skutočnosti.
1. mýtus: Rýchle nabíjanie ničí batériu
Samotná rýchlosť nabíjania dnes nie je pre batériu veľkým problémom. V moderných telefónoch sa nachádzajú pokročilé systémy riadenia nabíjania, ktoré neustále kontrolujú teplotu, stav batérie aj aktuálny výkon adaptéra. Ak by sa tak telefón začal nadmerne zahrievať, automaticky príde k zníženiu výkonu nabíjania. Problémom pre smartfón nie je samotná rýchlosť nabíjania, no vysoké teplo, ktoré batériu dlhodobo zaťažuje. Pri použití originálnej alebo certifikovanej nabíjačky je však rýchlonabíjanie úplne bezpečné.

2. mýtus: Zatvorené aplikácie šetria batériu
Neustále zatváranie a opätovné spúšťanie aplikácií môže spotrebu batérie skôr zvýšiť. Dnešné operačné systémy sú navrhnuté tak, aby aplikácie na pozadí automaticky uspávali, obmedzili ich aktivitu a pridelili im len minimum systémových zdrojov. Aplikácie na pozadí tak zvyčajne nespotrebúvajú takmer žiadnu energiu. Ak však používateľ aplikáciu zatvorí a potom ju znova otvorí, telefón ju musí načítať odznova.
To znamená spustenie procesov, obnovenie dát a prihlásenie sa k službám, prípadne nadviazanie sieťového spojenia. A opakovaný štart aplikácie je energeticky náročnejší než ponechanie aplikácie v behu na pozadí. Výnimkou sú však aplikácie ako napríklad navigácie, hudobné služby či aplikácie s aktívnym sledovaním polohy.

3. mýtus: Aktualizácie zámerne spomaľujú staršie telefóny
Vo väčšine prípadov nie je úmyslom výrobcov spomaľovať staršie zariadenia. Sú to skôr postupne rastúce nároky samotného systému a aplikácií, ktoré prinášajú komplikácie. Nové verzie operačného systému prinášajú nové funkcie, vyššie bezpečnostné štandardy a zložitejšie procesy na pozadí. To isté platí aj pre aplikácie, ktoré sa neustále vyvíjajú. Na novších zariadeniach s výkonnejším hardvérom si tieto zmeny používateľ bežne ani nevšimne. Staršie telefóny sa ale môžu stretnúť s pomalšími reakciami, vyššou spotrebou energie alebo kratšou výdržou batérie.

4. mýtus: Telefón s IP68 môže ísť bez obáv do vody
IP certifikácia vyjadruje odolnosť smartfónu voči vode a prachu. Testuje sa však v kontrolovaných laboratórnych podmienkach a testy prebiehajú s novým zariadením. Čas testovania je presne stanovený, hĺbka a teplota vody je presná a zvyčajne ide o sladkú vodu bez pohybu. V reálnom svete ale telefón prichádza do kontaktu s tlakom vody, teplotnými rozdielmi, v prípade vody v bazéne aj chemikáliami či so soľou v mori. V sprche je zasa voda zmiešaná s mydlom a inými kozmetickými výrobkami a toto všetko môže ochranné tesnenia postupne narušiť.
Odolnosť sa časom teda prirodzene znižuje. Tesnenia starnú, strácajú pružnosť a aj bežné používanie môže vytvoriť mikroskopické medzery. Pády, vibrácie, zmeny teploty či časté nabíjanie, toto všetko ovplyvňuje odolnosť telefónu. A preto sa IP krytie chápe častokrát len ako ochrana proti nehode, nie ako istota, že váš telefón prežije časté ponáranie do vody. Aj zariadenia s certifikáciou IP68 môže po niekoľkých rokoch reagovať na vodu inak ako úplne nové.
5. mýtus: Tmavý režim vždy šetrí batériu
Tmavý režim je bezpochyby niečo, čo sa spája s dlhšou výdržou batérie. Celková úspora energie ale záleží od technológie displeja. V prípade klasických LCD alebo IPS displejov sa svetlo generuje cez podsvietenie, ktoré je stále aktívne. Nezáleží teda na tom, či je obraz čierny alebo biely. Vo výsledku teda tmavý režim šetrí energiu len minimálne, v praxi takmer zanedbateľne.
OLED či AMOLED displeje ale fungujú inak. Každý pixel je samostatne podsvietený a čierny pixel je v skutočnosti vypnutý. Aj preto dokáže tmavý režim výrazne znížiť spotrebu energie, najmä pri zariadeniach s väčším displejom a vyšším jasom. Najvýraznejší efekt šetrenia batérie prichádza v čase, kedy používateľ často používa aplikácie s tmavým pozadím alebo systémový tmavý režim počas väčšiny dňa. Aj tu však treba rátať s tým, že tmavý režim nie je univerzálnou odpoveďou na všetko a mal by sa striedať so svetlým. Najmä z dôvodu ochrany zraku.
Zdroj: vlastné
Podobné články
Séria Xiaomi 18 prinesie výrazné vylepšenia fotoaparátu
Android 16 prichádza na ďalšie telefóny Motorola na Slovensku: Čo tým získate
Prečo sú skladacie telefóny menej odolné?
OPPO Find N6 odhaľuje silné stránky, predstavenie už v marci