Tak a sme na konci roka 2020. Toľko sme sa na túto okrúhlu číslovku tešili a toľko míľnikov sa k nej viazalo a realita bola nakoniec úplne iná.

(Pozn. red.: Tento úvodník vyšiel v tlačenom vydaní TOUCHIT december 2020).

Ak by som mal krištáľovú guľu a takto pred rokom by som v decembrovom úvodníku popísal stav, že po vonku budeme chodiť s rúškom, deti nebudú 7 mesiacov v škole, budeme si opakovane nechávať špárať tyčinkou v nose a pobyt v práci naživo je za odmenu, asi by ste ma považovali za blázna. Ale veru stalo sa.

Ja som predtým už mal skúsenosti s nosením rúška z ázijských krajín. Keď som bol na návšteve fabriky Gigabyte na Taiwane, pred vstupom tu prebiehalo dôsledné meranie telesnej teploty, všetci sme dostali na nos a ústa rúško a len tak sme mohli vstúpiť do závodu.

Bola to vtedy nejaká vtáčia chrípka, pamätám sa, že som sa v rúšku 2 hodiny dusil a bolo mi to nepríjemné. V duchu som ďakoval, že v Európe nič také nemáme a rúška nosia len lekári pri operácii. Až do marca roku 2020. Krajiny v Ázii však s takýmito problémami žijú dlhodobo, a preto sú aj na takúto situáciu lepšie pripravení a sú aj s prísnou rodovou hierarchiou oveľa poslušnejší ako my v demokratickej Európe. Aj preto sa to u nás tak dlho vlečie.

Nuž, naučili sme sa nejako s rúškom žiť, horšie je to s prevádzkami, ktoré klesli na úplné dno a minimálne na konci decembra ešte nevidia žiadne poriadne svetlo na konci tunela. Väčšina ľudí toto svetlo spája s vakcínou, ale k nej je u nás pre masy ešte ďaleko.

Osobne som si istý, že sa na začiatku roka veľmi intenzívne rozbehne na internete protivakcínová kampaň odrádzajúca nás od nej. Ja nie som žiadny epidemiológ, ani vedec či veštec a priznávam, že neviem, či je vakcína účinná a aké má vedľajšie účinky. Určite však neverím na nejaké čipy. Som si vedomý, že sa vyvíjala v extrémne krátkom čase, lebo záujem o ňu je dnes nadovšetko, a preto sa aj preskočili niektoré inak nevyhnutné kroky. To môže byť riziko, ale my žiaľ čas nemáme. Žiadny.

Viem, ako fungujú veci na internete. Nemusí to platiť vo všetkých prípadoch, ale dal som si pred časom námahu a vysledoval som, odkiaľ prichádzajú tie nenávistné komentáre k článkom, ktoré zverejňujeme o 5G. Mám totiž odskúšané, že keď napíšeme niečo o 5G, vzápätí sú tam komentáre, ktoré riešia závažný vplyv žiarenia na ľudské zdravie. Zistil som tak, že pre jeden môj článok o pilotnom testovaní 5G prišlo 90 % komentárov len z jediného servera, ktorý navyše môj článok „prepublikoval“.

Pozrel som si, ako fungujú a bola to stránka od základov robená na takéto typy kontroverzných článkov. Pod každým z nich bola košatá diskusia a boli tam príspevky aj s výzvami na podpaľovanie vysielacích veží pre 5G. V žargóne Googlu sa dá povedať, že tieto články mali znamenitú interakciu. To aj bolo cieľom prevádzkovateľa. Google v skutočnosti funguje ako zadávateľ reklamy a umiestňuje reklamy partnerov na rôzne stránky, vrátane tej našej. Na internete je najväčší zadávateľ reklamy, pod jeho gesciou je aj YouTube.

Ak to veľmi zjednoduším, funguje to na princípe čím viac klikov a interakcií, tým väčší zisk z reklamy. A tu niekde je základ týchto správ. Pri takto vysokej čítanosti správ to pre stránku znamená celkom zaujímavý zisk, tipujem tak 5000 eur mesačne, a to je suma, za ktorú sa celkom oplatí živiť a aj vytvárať hoaxy.

Google samozrejme vie, že toto nie je to, čo chce dosiahnuť a postupne reklamu na takýchto stránkach vypína. Akurát, že stránky rastú ako huby po daždi a tému článkov často menia. Korona, rúška, vakcína, 5G, lieky na chudnutie, Matovič – to všetko sú témy, ktoré sa stále dajú premeniť na slušné peniaze. Myslite na to prv, než začnete veriť rôznym správam. Ako hovorím, neplatí to vždy a napr. existujú YouTube kanály špecialistov s vypnutými reklamami, čo už je prípad inej motivácie.

Keď sa pozriem späť na tento rok, z hľadiska osobných návštev výstav a tlačových konferencií naživo som sa vrátil do roku 1990, keď som s IT novinárčinou začínal. To bolo ešte Československo, Bratislava bola tretie najväčšie mesto v krajine, kde sa tlačová konferencia z oblasti IT konala asi raz za polrok a nikam sme nelietali. Bolo to však ešte bez internetu, teda žiadne on-line tlačovky byť nemohli. Tento rok som bol tuším na 5 tlačovkách naživo, ale asi na päťdesiatke on-line.

Niektoré firmy to však vymysleli inak. Také Lenovo po mňa prišlo s limuzínou a predstavili mi nové notebooky s tým, že v jednom priestore nebolo viac ľudí ako 6. Keď sa chce, dá sa to vymyslieť, a to oceňujem. V decembri som bol v Bratislave na veľkom kongrese osobne. Sám som tomu neveril a ITAPA má môj obdiv. Nejakým čarovným spôsobom sa im podarilo zorganizovať stretnutie tak 150 ľudí v konferenčnom hoteli a bolo to ako cesta časom.

Predtým, ako som sa mohol tohto kongresu zúčastniť, prešiel som v mojom prípade presnými PCR testami a spolu so mnou aj ostatní účastníci. Poviem vám, je to zaujímavý pocit zažívať veci, ktoré boli pre nás ešte pred 9 mesiacmi úplne samozrejmé. Taký coffee break aj so zákuskom alebo čaša vína po skončení programu s tým, že sedíte za stolom ako ľudia – to je z dnešného pohľadu na nezaplatenie. Predtým som to tak necítil, ale teraz viem, že ako ľudia takto komunikovať naozaj potrebujeme. Prvý deň som bol na kongrese od rána do večera a čestne priznávam, že takto pred rokom by sa to nestalo veru ani náhodou.

Vôbec sa nečudujem ľuďom, ktorí už majú tejto situácie plné zuby a sú z toho všetkého znechutení aj unavení. Akurát, že zatiaľ sme nič účinnejšie ako obmedzenie sociálneho kontaktu v boji proti covidu nevynašli.

Na spríjemnenie času doma v decembri sme pre našich čitateľov k tomuto vydaniu TOUCHIT pripravili aj darček. Je to vysoko aktuálna kniha Zrýchlená doba koronová. Ak ste ju v časopise už nenašli, opýtajte sa prosím toho, kto TOUCHIT čítal pred vami, kde je a požičajte si ju. Oplatí sa to, poteší na duši a je to taký pohľad z vtáčej perspektívy na rok 2020.

Do roku 2021 vám prajem predovšetkým veľa zdravia a šťastia. Verím, že súčasnú situáciu prekonáme a zase budeme žiť tak, ako si prajeme. Všetko dobré!