Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

V decembri 1980 boli vyexpedované prvé vozidlá Triedy S (konštrukčný rad 126) vybavené inovatívnymi záchytnými systémami. Airbagy sú základné súčasti komplexnej koncepcie bezpečnosti od značky Mercedes-Benz

Predpremiéra sa konala v decembri 1980: airbag vodiča a napínač bezpečnostného pásu, pôvodne ešte označovaný ako napínač pásu, vtedy boli najnovšie bezpečnostné inovácie od značky Mercedes-Benz. Ešte v roku 1980, teda pred 40 rokmi, bol vyexpedovaný malý počet prvých sedanov Triedy S (konštrukčný rad 126) s novou technológiou, čím sa vytvoril ďalší míľnik pasívnej bezpečnosti vozidiel v dlhej sérii vynikajúcich inovácií tejto značky. Airbag sa vyvíjal v spolupráci medzi vtedajšou spoločnosťou Daimler-Benz AG a Bosch. V januári a vo februári 1981 opustilo výrobné linky už viac ako 100 vozidiel Triedy S s novými bezpečnostnými systémami. Tak sa začala úspešná cesta záchytnej technológie, ktorá sa plynulo rozšírila do celého sveta bez ohľadu na výrobcu.

Verejná svetová premiéra sa konala od 5. do 15. februára 1981 na amsterdamskej Medzinárodnej výstave automobilov. Len o mesiac neskôr predstavila značka Mercedes-Benz airbag vodiča a napínač bezpečnostného pásu aj na výstave automobilov v Ženeve. Kombinácia týchto dvoch systémov bola najprv k dispozícii výlučne pre Triedu S a vozidlá kupé SEC a ako mimoriadna výbava mala cenu 1 525,50 nemeckých mariek.

Účinná iniciatíva: už v roku 1982 sa airbag a napínač bezpečnostného pásu dodávali pre všetky osobné vozidlá značky Mercedes-Benz ako mimoriadna výbava. Do roku 1992 sa airbag vodiča stal sériovou výbavou vo všetkých modeloch značky. V roku 1994 sa k nemu pridal airbag spolujazdca ako sériový prvok bezpečnostnej výbavy. V nasledujúcich rokoch prišlo na rad množstvo ďalších airbagov a tieto ochranné nárazové vankúše na rôznych miestach vo vozidle sú už dlho neoddeliteľnou súčasťou komplexnej koncepcie bezpečnosti od značky Mercedes-Benz.

Zmiernenie nárazu: ochranný vzduchový vak sa pred cestujúcimi rozvinie v priebehu niekoľkých milisekúnd. Snímače rozpoznávajú mimoriadne silné oneskorenia, ktoré vznikajú napríklad pri prudkej čelnej kolízii, a spúšťajú zapálenie hnacej nálože. Vznikajúca zmes plynov, vtedy hlavne z dusíka, nafúkne textilný obal, teda airbag. Ideálnu ochranu airbag poskytuje v kombinácii s bezpečnostným pásom. Oba bezpečnostné prvky spoločne tlmia zrýchlený pohyb hornej časti tela dopredu.

Súbežný vývoj: značka Mercedes-Benz mala pred štyrmi desaťročiami pripravenú novinku aj pre bezpečnostný pás. Na konci roku 1980 zaviedla značka airbag vodiča spolu so záchytným systémom pre spolujazdca, ktorý sa najprv označoval ako „napínač pásu“. Avšak už v roku 1984 bol napínač bezpečnostného pásu, ako tento prvok bezpečnostnej výbavy nazývame dnes, sériovou výbavou pre predné sedadlá všetkých osobných vozidiel značky Mercedes-Benz. Napínač bezpečnostného pásu reaguje na ten istý signál snímača ako airbag vodiča, ktorý rovnako vyvoláva kontrolovaná pyrotechnika: aj v tomto prípade sa hnacia nálož v priebehu niekoľkých milisekúnd postará o napnutie automatického trojbodového pásu. Pás, ktorý je v mnohých prípadoch pred hornou časťou tela vedený tesnejšie, sa napne a pridržiava vodiča a spolujazdca bližšie k sedacím plochám.

Inovatívny reťazec: v nasledujúcich rokoch sa vývoj posunul ďalej: v roku 1995 boli napínače bezpečnostných pásov spojené s obmedzovačmi sily pásu. Inžinieri v roku 2002 obohatili pyrotechnický napínač bezpečnostného pásu elektronickým variantom v podobe preventívneho systému na ochranu cestujúcich PRE-SAFE®. Na rozdiel od pyrotechnicky aktivovaného napínača bezpečnostného pásu je tento systém reverzibilný: ak hrozba kolízie pominie, bezpečnostný pás sa znovu uvoľní.

Vynález: základná myšlienka airbagu okrem iných pochádza od hobby vynálezcu Waltera Lindnera. Ten v 50. rokoch minulého storočia hovoril o „nafukovacom zásobníku v zloženom stave, ktorý sa v prípade nebezpečenstva automaticky nafúkne“. Mníchovčan ohlásil svoje „zariadenie na ochranu osôb nachádzajúcich sa vo vozidlách pred zraneniami pri nárazoch“ 6. októbra 1951 nemeckému patentovému úradu. Lindner opísal princíp airbagu úplne presne. Problém bol však s realizáciou. Chýbali technické predpoklady pre senzoriku, ako aj predpoklady pre rýchlu produkciu plynu. Obvyklý stlačený vzduch nebol postačujúci na generovanie tlaku, pretože nafukovanie airbagu trvalo príliš dlho. Ani elastický materiál airbagu, ktorý by bol odolný voči roztrhnutiu, vtedy ešte nebol k dispozícii. To sa zmenilo až po rokoch. Značka Mercedes-Benz siahla po myšlienke airbagu v roku 1966 a v roku 1967 vykonala prvé pokusy na efektívne generovanie plynu. Vtedajšia spoločnosť Daimler-Benz AG ohlásila príslušný patent na „zariadenie na ochranu cestujúcich v motorovom vozidle pred nárazom“ (patent č. DE 21 52 902 C2) v októbri 1971.

Neustály pokrok: po približne 250 nehodových pokusoch, viac ako 2 500 skúškach s nárazovými štrbinami a tisícoch pokusoch s jednotlivými komponentmi zaviedli bezpečnostní inžinieri značky Mercedes-Benz túto techniku do sériovej výroby v priebehu takmer pätnástich nasledujúcich rokov. „SRS Airbag“ – taký bol nápis najprv na volantoch modelov značky Mercedes-Benz s príslušnou výbavou. Skratka označuje „Supplemental Restraint System“, v preklade „prídavný záchytný systém“. Ten následne doplnil bezpečnostný pás ako primárny záchytný systém. Absorbéry nárazu na týchto volantoch sa vo veľkej miere prestali používať, pretože ešte obsahovali veľký látkový obal: prvé airbagy vodiča mali v nafúknutom stave objem 60 až 70 litrov. Analogicky prebiehal aj vývoj airbagu spolujazdca. V čase predstavenia na Medzinárodnej výstave automobilov vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1987 ešte stále zaberal celú príručnú odkladaciu skrinku.

Štatistika: je veľmi ťažké odhadnúť pozitívny účinok jednotlivých systémov a opatrení na dianie počas nehody. Avšak čísla nemeckého spolkového štatistického úradu napriek tomu hovoria jasnou rečou: v roku 1980 prišlo v cestnej premávke v rámci celého Nemecka (spolková republika a DDR) o život ešte 15 050 ľudí, 6 915 z nich boli cestujúci v osobnom motorovom vozidle. Na porovnanie v roku 2000 prišlo takto o život 7 503 osôb, z toho 4 396 cestujúcich. A znovu o takmer 20 rokov neskôr: rok 2019 si v Nemecku na cestách vyžiadal 3 046 úmrtí, z toho 1 346 úmrtí nastalo v osobnom vozidle. Keďže súbežne narastá počet vozidiel na cestách, sú tieto čísla mimoriadne pôsobivé v porovnaní s počtom obetí dopravných nehôd po zaokrúhlení na 10 000 vozidiel. V roku 1980 táto hodnota dosahovala úroveň 4,5, v roku 2000 to bolo 1,4 a v roku 2019 nastal pokles na 0,5.

Menší objem, vyššia bezpečnosť: bez bezpečnostných ústupkov sa komponenty airbagu v priebehu rokov zmenšovali. Aj to je rozhodujúcim predpokladom pre umiestnenie airbagu na iných miestach ako vo volante alebo príručnej odkladacej skrinke. Vývojári sledujú tento cieľ, pretože čelný náraz zmiernený prvým airbagom je len jedným z množstva nehodových scenárov. V roku 1995 sa do Triedy E konštrukčného radu 210 dostal bočný airbag, okenný airbag dopĺňa rozsiahly ochranný systém od roku 1998, v roku 2001 nasledoval bočný airbag na ochranu hlavy a hrudníka, v roku 2009 bol zavedený airbag na ochranu kolien a v roku 2013 bočný airbag na ochranu hrudníka a panvy, airbag sedacej podušky a mimoriadne malý airbag bezpečnostného pásu, teda nafukovací popruh bezpečnostného pásu. Generátory plynu v takzvaných adaptívnych airbagoch sa v novopredstavenej Triede S konštrukčného radu 221 z roku 2005 podľa závažnosti nehody nafukovali v dvoch stupňoch. Trieda S konštrukčného radu 223 predstavená v roku 2020 obsahuje ďalšie airbagy. Svetovú premiéru napríklad oslavujú airbagy vzadu. Tieto airbagy, 40 rokov po zavedení airbagu vodiča, využívajú úplne novú koncepciu plnenia s rúrkovou štruktúrou, čím sa po prvýkrát poskytujú čelné airbagy pre obe bočné zadné miesta na sedenie. Pri prudkých čelných kolíziách dokážu výrazne znížiť zaťaženie hlavy a šije pripútaných cestujúcich na týchto sedadlách.

Značky: