Slovensko postupuje v budovaní eGovernmentu a v európskom hodnotení sa dostalo do skupiny s Francúzskom, Fínskom, či Veľkou Britániou.
Najlepšie výsledky dosiahlo v hodnotení elektronických služieb štátu pri zakladaní podnikania. Slovenský eGov je pritom viac orientovaný na občana a podstatne transparentnejší. Hodnotenie priniesol európsky eGovernment Benchmark 2017. Na nájdené nedostatky pritom už Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizácie pripravil riešenia v nedávno schválenom Akčnom pláne informatizácie verejnej správy. Európska Komisia využila na zhodnotenie dizajnu a poskytovania digitálnych verejných služieb v 34 krajinách v Európe štyri životné situácie – začiatok podnikania, stratu a hľadanie zamestnania, štúdium a rodinný život (nové životné situácie v rodine).
Celkové hodnotenie – Celková výkonnosť eGovernmentu v Európe:
V rámci celkovej výkonnosti elektronickej verejnej správy zaradil európsky benchmark Slovensko do kategórie na úrovni 50-75 % spolu s krajinami ako Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, ale aj Česko a Poľsko. Európsky priemer výrazne presiahlo v kategórii Key enablers – kľúčové predpoklady, a to najmä zásluhou zavedenia elektronických schránok, ktoré vyniesli Slovensku 100 %, teda najvyššie hodnotenie v rebríčku. Tento kľúčový predpoklad eGov vo všetkých službách a životných udalostiach má pritom okrem Slovenska len sedem krajín – Dánsko, Estónsko, Island, Litva, Malta, Holandsko, Švédsko.
V kategórii Orientácia na klienta, teda posúdení do akej miery sú služby poskytované online, či poskytujú občanovi podporu a pomoc a či sú verejné webstránky použiteľné v mobilnom zariadení dosiahlo 72 %. Potvrdila sa stále výraznejšia orientácia na občana. Značný pokrok (+33 bodov) sme dosiahli v kategórii Transparentnosť, ktorá hodnotí proces poskytovania služby, otvorenosť vládnych organizácií, ich služobných procesov a osobných údajov. V hodnotení v roku 2015 bolo pritom v tejto oblasti na poslednej priečke práve Slovensko.
Peter Pellegrini
„Hodnotenie Slovenska nám potvrdilo správne nastavenie Akčného plánu informatizácie verejnej správy,“ konštatoval podpredseda vlády SR pre informatizáciu a investície Peter Pellegrini. „Som úprimne rád, že sme sa výrazne posunuli vpred a zároveň posilnili transparentnosť, no je pred nami ešte stále veľa práce. Naše definované priority sú presne oblasťami, ktoré benchmark vyhodnotil ako menej priaznivé,“ doplnil.
Príkladom je stupeň online prístupu pre občanov i podnikateľov k ich vlastným dátam, monitoring, kto pristupoval k osobným údajom a z akých dôvodov. „Považujem za prirodzené, že občan a podnikateľ očakáva, že dáta, ktoré štát o ňom eviduje, bude mať pod kontrolou, že vie, kto a ako ich používa, a vie ako prebieha spracovanie jeho jednotlivých podaní,“ vysvetlil Peter Pellegrini. Sprístupnenia dát o subjekte, tzv. „moje dáta“, sú významnou aktivitou v oblasti riadenia dát verejnej správy, definovanou v Akčnom pláne informatizácie verejnej správy Slovenska.
Nepriaznivé hodnotenie dosiahol slovenský eGovernment v časti prístupu cezhraničných používateľov k slovenským službám. Je to spôsobené najmä malou možnosťou využiť cudzie eID v slovenských službách. Táto cezhraničná autentifikácia podľa nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie bude povinná až o rok, v septembri 2018.
E-Government Benchmark 2017 hodnotil všetky oblasti jedným alebo viacerými referenčnými ukazovateľmi – benchmarkami:
- Orientácia na klienta – dostupnosť, použiteľnosť verejných e-služieb a prívetivosť pre mobilné zariadenia
- Transparentnosť – proces poskytovania služby, otvorenosť vládnych organizácií, ich služobných procesov a úroveň kontroly svojich osobných dát klientami
- Cezhraničná mobilita pre občanov a podnikateľov – dostupnosť služieb pre zahraničných obyvateľov a podnikateľov
- Kľúčové predpoklady – dostupnosť funkcionalít ako Autentické zdroje a eID (elektronický občiansky preukaz)
