Nie, ten telefón vás fakt potajme nepočúva, aby vám servíroval reklamy

8

Máte tento pocit, alebo vám niekto z vašich priateľov a známych porozprával historku o tom, ako sa mu to stalo? Nie ste sami. Ide o veľmi rozšírený jav. Jeho príčiny však nie sú také bombastické, ako si väčšina ľudí myslí. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Pocit o tom, že smartfón, respektíve nejaká aplikácia, počúva čo sa okolo neho deje a ak zistí nejaké kľúčové slová, naservíruje vám podľa toho reklamu, je medzi používateľmi veľmi rozšírený.

Obvykle to vyzerá nejako takto: s kamarátom som sedel na pive a rozprávali sme sa o prerábaní bytu, pričom ma napadlo, že by som si mal kúpiť novú vŕtačku. Kamarát mi nejaké značky poradil a povedal mi, koľko asi stoja a aké mám vyberať. Následne som zobral do ruky telefón, aby som si prečítal správu, ktorá mi prišla a všimol som si, že na Facebooku už svieti reklama na vŕtačku Bosch. Ako je to možné? Veď vŕtačku som nikdy na webe ešte nehľadal a ani som si nepozeral žiadne on-line obchody? Len som o tom povedal kamarátovi. Ten telefón musel počúvať, že sa o tom bavíme!

Nuž, je to na prvý pohľad logická dedukcia, nie? Veď ako inak by to mohlo byť?

Tieto obvinenia boli natoľko časté, že firmy ako Facebook, Google a Apple na svojich weboch či v rámci rozhovorov verejne popreli, že k niečomu takémuto dochádza. Pravdaže, ich slovo pre vás nemusí nič znamenať. Nebolo by to prvý ani posledný krát, čo nejaká firma zakrýva pravdu kvôli vyšším ziskom.

Pozrime sa teda na to podrobnejšie. Dám vám pri tom na výber medzi dvoma možnosťami a sami sa rozhodnete, ktorá sa vám zdá pravdepodobnejšia.

TECHNOLÓGIA NIE JE PROBLÉM, TELEFÓNY SÚ TOHO PLNE SCHOPNÉ

Táto problematika má dve roviny. Technologickú a psychologickú. Z hľadiska tej technologickej sa dostávame k tomu, či telefón a konkrétne aplikácie môžu úspešne hovor počúvať a vedieť, aké slová a vety hovoríte.

Odpoveď je samozrejme áno. Zoberte smartfón do ruky, kliknite na mikrofón v políčku Google a začnite mu v slovenčine niečo diktovať. Ak ste to ešte nikdy neskúšali, budete šokovaný, ako presný v rozpoznávaní jazyka je. Môžu za to nové neurónové siete Googlu, ktoré tieto mechanizmy za posledné roky masívne zlepšili.

Koniec koncov, vďaka tomu môžu byť dnes na trhu aj inteligentné reproduktory ako Google Home, či Amazon Echo. Tie pritom musia mať svoj mikrofón stále zapnutý, aby dokázali reagovať na svoje meno.

No a ako náhle systém už rozpoznáva vaše slová a vety, stačí ich len spárovať s kľúčovými slovami a reklamným systémom. Takto sa to deje pri kľúčových slovách zadávaných do vyhľadávania, či pri návšteve stránok, takže očividne na základnom princípe hlas/reklama nie je nič zvláštne ani magické.

Poznáme dokonca aj prípady, kedy sa počúvanie okolitého zvuku a spárovanie s reklamami dialo. Príkladom môže byť mechanizmus SilverPush z roku 2016, ktorý aj napriek ukončeniu vývoja postupne začalo používať viac ako 200 androidových aplikácií (i keď nie príliš známych).

Princípom SilverPush bolo a je, že do TV reklám sa umiestňoval ultrazvukový signál. Ak ste na smartfóne mali nainštalovanú aplikáciu so zabudovaným mechanizmom SilverPush, aplikácia signál detegovala, rozpoznala o akú reklamu ide a naservírovala vám na telefóne podobné alebo relevantné reklamy.

Faktom pravdaže je, že tu nešlo o rozpoznávanie hlasu, slov a viet. Okrem toho, na to aby aplikácia s takouto technológiou neprestajne používala mikrofón, musíte jej to explicitne povoliť a nechať ju bežať na pozadí.

OK, ale povedzme, že túto prekážku firmy odstránili. Facebook je obrovská technologická firma, ktorá na to prostriedky má a Google systém Android, podobne ako Apple zas iOS, sám vytvára a navrhuje. Porušiť vlastné obmedzenia pre neho nie je potenciálne žiadny problém. Možno teda takéto povolenia jeho aplikácie majú a na pozadí bežia prakticky stále.

Je tu pravdaže trošku komplikácia v tom, že na začiatku leta tohto roku výskumný tím z Northeasternskej univerzity (Boston, USA) uverejnil štúdiu, v rámci ktorej monitoroval počas jedného roka 17 260 androidových aplikácii na 10 rozdielnych smartfónoch, stopujúc ich prejavy bez akcie používateľa. Aj keď našli mnoho bezpečnostných pochybení a porušenia súkromia, žiadne dôkazy o tom, že by niektorá používala mikrofón na rozpoznávania hlasu a spárovanie s reklamným systémom nenašli (PDF).

To pre vás pravdaže nič nemusí znamenať. Tých ľudí predsa nepoznáte, mohli niečo spliesť, alebo prehliadnuť. Nech hovoria čokoľvek, vy predsa viete čo ste zažili a pocítili na vlastnej koži a to je omnoho dôležitejšie.

Dobre, ale je tu ešte aj druhá nezrovnalosť. Ako to, že štandardné reklamné mechanizmy, ako napríklad tracking pohybu po stránkach, scan e-mailov na službe Gmail, či lustrovanie privátnej komunikácie v messengeroch, patriacich Facebooku, nemajú ani zďaleka takú veľkú presnosť a rýchlosť?

To, čo používateľov na údajných reklamách na základe tajného počúvania vyľaká je to, že sú extrémne rýchle a presné. Hovorili ste napríklad o tom, že chcete kúpiť krekry pre psa a bum, o pár sekúnd už vidíte reklamy na krekry pre psa. To je ale zvláštne, nie?

Ak ide len o nájdenie kľúčových slov v rozhovore, prečo takto presné nie je skenovanie kľúčových slov inde, kde je to dokonca ešte ľahšie?

Vo výsledku tu teda máme dve komplikácie/nezrovnalosti a takisto negatívne výsledky ročného odborného testu nezávislých výskumníkov. Toto vám už možno stačilo na to, aby ste celú vec hodili za hlavu a povedali si, že takéto tajné počúvanie z dôvodu marketingu sa nedeje.

No dobre, ale niečo tu predsa ešte nesedí. Ja, vy, vaši kamaráti a možno aj milióny ďalších ľudí majú zážitok, kedy dané mechanizmy pocítili na vlastnej koži. To predsa už musí niečo znamenať, nie? Testy teda niečo prehliadli, firmy to oklamali, alebo tu niekto niečo čosi zakrýva! Alebo žeby nie…

NIE JE NÁHODOU NIEČO INÉ OMNOHO PRAVDEPODOBNEJŠIE?

OK, takže prvá možnosť je, že je to naozaj tak. Google, alebo Facebook skrátka majú v aplikácii na vašom smartfóne aktivovaný tajný mechanizmu, ktorý neprestajne počúva, o čom sa ľudia okolo rozprávajú a podľa toho cieli reklamu. Z nejakého neznámeho dôvodu je pritom tento rozhovorový mechanizmus nezistiteľný a pritom aj omnoho presnejší, ako iné klasické mechanizmy, ktoré sa roky používajú a vylepšujú.

Dobre, držme to v pamäti. Skúsim vám teraz ale ponúknuť aj iné možnosti a posúďte, či sa vám budú zdať pravdepodobnejšie.

Celý deň čučíte do telefónu alebo monitoru a pozeráte si internet. Počas dňa vidíte stovky či tisíce reklám. Nemáte ani potuchy o tom, o čom sú, pretože ste sa ich naučili ignorovať (tento dobre známy fakt sa nazýva reklamná slepota). Náhle sa vám ale skriví tvár grimasou, pretože vás bolí chrbát a poviete si, že už si fakt musíte kúpiť ten nový matrac.

A čuduj sa svete, za pár minút si všimnete reklamy na obchodný dom, ktorý ich predáva. „Spite dobre“ hlása reklama, na ktorej je spokojná spiaca žena zabalená v perinách. Nikto pravdaže nečítal vaše myšlienky, aby na vás danú reklamu zacielil.

To čo sa stalo je, že vy ste začali byť na nejakú informáciu citlivý. Podobnú reklamu ste možno mali na počítači zobrazenú mnohokrát, ale nikdy ste jej nevenovali pozornosť. Naozaj ju vidíte práve „prvý krát“, pretože až teraz váš mozog začal považovať danú informáciu za dôležitú. Je to ako keď kútikom oka zbadáte pohyb, čo automaticky pritiahne vašu pozornosť. Je to extrémne starý, evolučne vyvinutý mechanizmus zraku a pozornosti, ktorý je dôležitý pre prežitie.

Rozpoznanie dôležitej informácie na internetovej stránke je jeho „čajíčková“ odvodenina. Deje sa takmer automaticky, nevedome. Podobne ako keď zrazu nevedomky v dave rozpoznáte známu tvár, aj keď práve myslíte na niečo celkom iné. Ak ste vodič, určite poznáte ten pocit, že si pri dlhej jazde uvedomíte, že často jazdíte na „autopilota“. Riadenie ako keby vôbec nevnímate a myslíte na niečo celkom iné.  Náhle ale auto pred vami pribrzdí, alebo na semafore naskočí červená a vaše podvedomie už bije na poplach „Haló, toto je dôležité“ a vy správne reagujete už s plnou pozornosťou. Nuž, to je ono.

Presne tento mechanizmus je v praxi aj keď prechádzate internetovými stránkami a službami. Periférie a okolité informácie často nevedomky vnímate a podvedomie začne byť na poplach, keď je to dôležité. Ak sa s kamarátom bavíte o vŕtačkách a následne začnete pozerať internet a pomerne náhodou bude niekde reklama na vŕtačku, mozog vám začne byť na poplach „Hej, toto je dôležité“ a vy si ju všimnete.

No lenže koľko reklám ste v ten deň už videli? Na koľko produktov a služieb boli? Boli na nábytok? Elektroniku? Na poisťovnícke služby? Boli pravdepodobne na stovky rôznych vecí, pričom ako deň postupuje, vyhľadávate rôzne veci a navštevujete rôzne stránky. Reklamy sa stále menia. Nemenia sa pri tom len podľa vášho správania a histórie, ale aj podľa toho, aké kampane práve niekto spustil a na koho ich cielil.

Ak by ste sa rozprávali o nábytku, mozog by má povedal „Hej, toto je dôležité“ zas pri nábytku a ak o dovolenkách, tak by vás „zobudil“ pri reklame na cestovné postenie. Lenže tie reklamy tam stále boli. To čo sa zmenilo neboli reklamy, ale vy a vaša pozornosť.

Tu sa dostávame k príbuznosti so zaujímavým Baader-Meinhofovým fenoménom. Aj keď ste o ňom ešte nepočuli, určite ho poznáte. Hovorí o tom, že zaujímavá vec, o ktorej sme sa nedávno dozvedeli, výrazne zvýši frekvenciu objavovania v našej pozornosti.

Dozvedeli ste sa o internetových kanárikoch či Yellowstonskom supervulkáne a zaujalo vás to? Aj keď ste doteraz o nich ešte nikdy nepočuli, zrazu je už o nich náhodná zmienka všade. Včera ste sa dozvedeli po prvý krát o Dunningov-Kruger efekte a čuduj sa svete, dnes sa v diskusii o ňom všetci bavia. A váš kamarát ho takisto večer spomenie a zajtra zbadáte, ako o ňom niekto hovorí v televízii. Je všade!

Ide o tzv. frekvenčnú ilúziu, kde nárast frekvencie spôsobuje vaša selektívna pozornosť. Vo vašom mozgu sa skrátka akoby dočasne zapne obvod „fíha, to je zaujímavé, budem po tom pátrať bez toho aby som na to vedome myslel“. Následne si danej informácie všimnete v masívnom zástupe iných nesúvisiacich informácii a začnete sám so sebou vedome súhlasiť – „áno, naozaj túto informáciu vidím častejšie“.

Ide však len o klam. A to sa takisto deje aj pri veciach o ktoré máte záujem. Bavil ste sa práve teraz s niekým o vŕtačkách? Je omnoho pravdepodobnejšie, že ak následne vidíte na ne reklamu, pritiahne vašu pozornosť. Ešte včera by ste si ju pritom nevšimli, pretože pre vás nemala žiadny význam.

Zobrazovanie reklám pravdaže nie je náhodné. Pravdepodobnosť toho, že dostávate reklamu na vŕtačku mohlo byť ovplyvnené napríklad tým, že ste pozerali predtým články o prerábaní bytu či ste kupovali niečo v obchode s náradím. To čo náhoda je, je trafenie vašej fyzickej diskusie o vŕtačkách.

Mimochodom, pokojne to mohlo byť aj opačne. Mnohé reklamy vidíte na pozadí a vnímate ich len podvedome. Vidíte reklamu na fitness tracker a nevenujete jej pozornosť. O hodinu neskôr si spomeniete, že priateľka má onedlho narodeniny. Napadne vás, že športuje a mohol by sa jej páčiť fitness tracker. A ako zázrakom, o 5 minút neskôr na nejaký vidíte na webe reklamu. Neuvedomíte si pri tom, že ste ju už niekoľkokrát za posledné dni videli „na slepo“ a ona vlastne bola pôvodcom myšlienky.

NALEJTE SI TERAZ ČISTÉHO VÍNA

Teraz porovnajte to, čo ste sa dozvedeli. Na jednej strane som vám povedal, že to, že telefón počúva čo hovoríte a rozpoznáva slová, ktoré môže použiť na cielenie reklamy, je technicky možné. Za touto hranicou dávno sme. Jasné, vlastníci dvoch najväčších reklamných systémov na svete – Facebook a Google, tvrdia, že to nerobia, ale môžu predsa klamať, no nie?

Na druhej strane tu máme známe psychologické efekty, ktoré každý človek pravidelne pociťuje a každý ich mnohokrát za svoj život aj zažíva. Smartfóny používa niekoľko miliárd ľudí a to, že tieto efekty sa uplatňujú aj tu, je jasné. Bolo by nesmierne čudné, ak by sa práve tu neuplatňovali.

Či už ide o Baader-Meinhofov fenomén, myšlienku vyvolanú predošlým podvedomým zbadaním reklamy, alebo skrátka len o úpravu pozornosti na konkrétnu informáciu formou známeho prebudenia z „autopilota“, faktom je, že väčšina ľudí a možno aj drvivá väčšina alebo všetci, tento psychologický efekt niekoľko krát za život nevyhnutne zažije.

A teraz to čisté víno. Koľko krát sa vám, alebo vašim známym stalo, že po rozhovore o veci X sa zobrazila reklama na vec X. Spomínate si na jednu, dve či tri udalosti? Ak bola spôsobená spomenutými psychologickými efektmi, táto frekvencia je presne taká, akú očakávame. Že áno?

No ale ak boli dané udalosti spôsobené ozajstným technickým počúvaním okolitých zvukov a cielením, táto malá frekvencia je nejaká zvláštna, nie?

Dnes ste sa rozprávali s manželkou o plienkach, ale reklama na plienky sa nezobrazila. Rozprávali ste o rezňoch, ale reklamu na mäsiara ste nevideli. Hovorili ste o dovolenke na Malorke, ale o reklamách na Malorku nebolo ani slychu. Sťažovali ste sa, že váš bicykel už je na rozpadnutie, ale reklamu no nový ste nevideli.

Ako je to možné? Ako je možné, že dnes, včera ani celý mesiac tieto magické systémy vôbec nefungujú, ale minulý mesiac v utorok na obed som si spieval o jahodách a o 5 minút som videl reklamu na zelovoc, takže to do riti nemôže znamenať nič iné než to, že ma telefón počúva!

Musí teda ísť o nejakú konšpiráciu. Firmy len tvrdia že to nerobia. Budem ignorovať to, že som to pozoroval len 3× za život a nie neustále, tak ako by sa to dalo čakať keby sa to naozaj dialo. Budem ignorovať, že praktická realizácia takéhoto systému by bola nesmierne komplikovaná.

Budem ignorovať, že neustále počúvanie a rozpoznávanie hlasu by výrazne spotrebovávalo batériu a všetci by si to všimli. Budem ignorovať, že nikto z tisícok zamestnancov daných spoločností sa nepreriekol, že sa to naozaj deje. Budem ignorovať, že existujú omnoho efektívnejšie metódy na cielenie reklamy, ktoré sú dávno zavedené, bez potreby počúvania. Budem ignorovať, že firemným zákazníkom, ktorí naozaj tie reklamy zadávajú, nikto cielenie na hlas a rozhovory neponúka.

To všetko budem ignorovať. A ak budem niekedy na pochybách, tak si nájdem na YouTube video, kde nejaký človek, o ktorom som nikdy nepočul, na kameru ukazuje, že to je pravda. Vidím to na vlastné oči!

Veď ten človek čo má za to video peniaze by neklamal. Určite sa nestalo to, že zažil len ten psychologický efekt pred pár dňami a teraz sa len zúfalo snaží ho na kameru hoci aj podvodom zopakovať. Určite nie. Taká možnosť neexistuje.

No a čo, že stovky miliónov a miliardy ľudí tieto javy nepozorujú a keby sa naozaj diali tak, ako to demonštračné videá na YouTube ukazujú, nedalo by sa to skryť. Nie, tak to nie je. Musí sa to diať, lebo aj mne sa to minulý mesiac stalo a kamošovi takisto.

Ja som na to prišiel.
Ja som to odhalil.
Ja poznám PRAVDU.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

8 komentárov

  1. Ja mam skusenosti s youtube. Boli sme na ranajkach, dali sme si francuzsku omeletu. Par krat sme povedali aka je dobra a bum. Na druhy den si prezeran videa a z nicoho nic racept na francuzsku omeletu. Taka ista situacia sa mi stala aj so spagetami carbonara… Obdobna situacia sa stala ked sme sa s priatelkou videli na ulici stvorkolku a len tak sme utrusili ci si nejaku nekupime. Pri tom sme aj skoncili. Ziadne googlenie ani ona ani ja, nikde v konverzacii spomenuta nebola. Pri dalsom scrolovani youtube mi bolo pekne podsunuty videotest nejakej stvorkolky. Ano neuronove siete youtube mozu byt dobre ale ze by hranicili az z vestenim? Toto je ciste odpocuvanie ked mam vsade zablokovany pristup k mikrofonu a kamere.

    • František Urban on

      Tak, ako píšem v úvode, finálne rozhodnutie je na vás, ale z externého pohľadu sú vaše príklady skvelá ukážka frekvenčnej ilúzie a v prípade štvrokolky aj Baader-Meinhofovho fenoménu. O to viac preto, že technické hľadisko sa prakticky vytráca do nuly. Pri reklamách totiž ešte človek môže držať zdravú dávku skepticizmu, pretože ide o veľké peniaze, ale idea, že by Google takéto mechanizmy používal na tak triviálnu vec, ako zaraďovacie a odporúčacie algoritmy videoportálu, ktoré sú dnes extrémne dobré, je už značne absurdná.

  2. Podobné zážitky sa stávajú keď si nejakú vec kúpite napr. auto a potom sa zameriavate na to konrétne auto medzi všetkými ostatnými, zrazu si všimnete že tento typ má ten a ten sused alebo také auto parkuje tam a tam a podvedomo sú vám aj títo ľudia sympatickejší, že si zvolili rovnakú vec ako vy.

  3. Paci sa mi ako je kazdy jeden nedelnik formulovany a jeho temy. Je to asi to najlepsie citanie na tomto portaly. Ked sa sem po case vratim, vzdy hladam historiu nedelnikov, ci mi nejaky neunikol.

  4. Casto sa nam to v praci stava, rozpravame sa o niceom, telefony na stole, a v kancli nam vybehne reklama. Tiez som si myslel, ze je to psychologicke. Je 2020 a uz tomu odpocuvaniu verim, nic som nevyhladaval, len som zavolal strykovi, ze si chcem pozicat stresny box na dovolenku, hned mi skocila reklama na stresny box u martana, pricom som nic nehladal a negooglil, ani nepisal v chate, len telefonoval pomocou gsm mobilom s androidom

    • Odpovedam si sam: v maile som nasiel sezonnu reklamu od automobiloveho eshopu a boli dam nosice lyzi a boxy na strechu… Takze odpocuvanie to nemuselo byt. To, ze android ponuka reklamu na bezne slova, ktore clovek napise v sms, whatsapp, chrome a gmail som si uz zvykol… pardon za poplasnu spravu!

Pridaj komentár

Objednajte si ročné predplatné časopisu TOUCHIT, teraz s užitočnou príručkou
Začíname so smartfónom.Iba za 22,99 €.
Kliknite a zistite viac>>