S viac ako 164 000 sledovateľmi je Rasťo Chvála najväčším youtuberom v Česku a Slovensku, ktorý sa venuje automobilovej tematike a rukami mu prešli stovky rôznych áut.
Už počas maturitného ročníka na strednej škole začal pracovať v banskobystrickom Rádiu Lumen, kde v roku 1995 založil motoristickú reláciu. V tom čase ešte nemal ani 18 rokov.
Vďaka tejto práci sa dostal do kontaktu s ľuďmi zo Slovenského syndikátu novinárov, neskôr aj s členmi Klubu motoristických novinárov. Postupne si vytvoril kontakty a začal testovať autá a aj pretekať.
Po skončení práce v Lumene nastúpil do denníka SME, kde pracoval na motoristických prílohách do printového vydania a neskôr aj na webovej podstránke Sme.sk. V roku 2015 však toto médium opustil a založil vlastný projekt Garáž TV.
S Rasťom Chválom sme sa stretli na podujatí Zaparkuj v online, kde sme sa porozprávali o jeho začiatkoch motoristického novinára i o súčasnom pôsobení.
Pracoval si v jednom z najčítanejších spravodajských denníkov na Slovensku. Robil si to, čo ťa bavilo, ale napriek tomu si sa rozhodol odísť z rešpektovaného média, kde si mal zázemie a istotu, a začať pracovať na voľnej nohe s neistými vyhliadkami. Prečo si sa vtedy takto rozhodol?
Vždy si volím ťažšiu cestu a lákajú ma výzvy. Podobne to bolo pri mojom odchode z rádia, keď som najprv šiel akoby na voľnú nohu a len kde-tu som niečo napísal. SME som najprv nemal ešte isté, ale cítil som, že rádio začalo nejako inak smerovať a preto som šiel preč.
V SME som zažil nádherné roky rastu. Prešli sme z printu na web Auto.sme.sk, ktorý tiež rástol. Prvým cieľom bolo vytváranie fotogalérií, potom videí. To mi otvorilo ďalšiu cestu, skúšal som nové veci.
Lenže potom nastali v Petit Press (vydavateľstvo denníka SME a ďalších periodík, pozn. red.) nejaké zmeny. Zrazu prišla doba, že som tam nevedel realizovať, čo som chcel. Zároveň Auto.sme.sk spojili s ďalším webom Natankuj.sme.sk a akoby sa mi strácala sloboda. Nie sloboda slova, ale sloboda tvorivej práce, ako som ju chcel robiť.
Postupne ma to tlačilo k tomu, aby som sa odhodlal ku kroku, ktorý bol veľmi ťažký. Nebolo to jednoduché, nemali sme peniaze navyše, do nového projektu sme šli s nulou a dokonca mi nejaké peniaze požičal švagor. Podporila ma však manželka a napokon sa to podarilo a aj rozrástlo.
V súčasnosti si najsledovanejší český a slovenský youtuber. Čo považuješ za základný kameň svojho úspechu, ako sa ti podarilo počas siedmich rokov vypracovať na túto pozíciu?
Neviem to presne pomenovať. Snažil som sa len veci vždy robiť tak, aby som s nimi bol ja sám spokojný a aby som zdieľal svoju skúsenosť, ktorú s daným autom nadobudnem, ďalším ľuďom.
Možno jedna z kľúčových vecí je, že sa snažím mať otvorenú myseľ, hľadať informácie a aj keď som o niečom presvedčený, tak tomu nechávam „otvorené dvere“. Aj v autíčkarskom svete totiž existuje určitý vyhranený čiernobiely pohľad na to, ako to je a inak to nemôže byť.
Cez video sa mi nejako podarilo realizovať, ale, samozrejme, nie každé video vznikalo za okolností, že by som s ním bol spokojný.
Akurát možno teraz sa mi už ťažšie hľadá motivácia a priestor, kam sa posunúť. Dosť dlho to bolo jasné – mal som zvuk v rádiu, potom som sa tešil, že idem k písanému textu a môžem fotiť. Neskôr prišlo video a vyslovene len videová stránka. Niektorí mi hovorili, že je to nonsens a nemôže to fungovať, že sa tým bez článkov neuživím.
Áno, youtuberi, ktorí boli už v tom čase na vrchole, ako GoGo, mali široký, celospoločenský záber na mladých ľudí. Autá sú predsa len určitý výsek a asi sa už aj dosiahol vrchol, čo sa týka Čiech a Slovenska, pretože priestor sa zároveň naplnil obrovskou konkurenciou.
So svojím tímom pôsobíš v Banskej Bystrici. Predstava mnohých ľudí je taká, že kto chce niečo dosiahnuť, musí byť v Bratislave. V tvojom prípade to však evidentne neplatí. Aké výhody a nevýhody má skutočnosť, že si v B. Bystrici a nie v hlavnom meste?
Podľa mňa sú to len výhody. Nevýhody môžu spočívať v tom, že máme dlhšie operatívne časy a zaberá nám čas, že musíme po autá chodiť do Bratislavy, sú s tým spojené aj náklady. Niekedy pre nejaké rokovania a spoločenské udalosti tiež treba ísť do Bratislavy, takže sme trochu od ruky.
Inak máme samé výhody – prostredie, ľudia, nemusíme toľko stáť v zápchach, ľahšie sa tu pracuje, máme tu všetko po ruke, rôzne krásne miesta na natáčanie.
Chcel by som však zdôrazniť, že tým, že som zostal tu, som nikdy nemal nijakú zášť voči Bratislave. Niektorí ľudia sa na ňu pozerajú zvrchu, ale ja ju mám rád, vždy tam rád chodím.
Zároveň ale tvrdím, že kto sa chce realizovať, nemusí byť v Bratislave.
Aký tím v súčasnosti tvorí Garáž TV?
Celkovo nás je päť. V prvom rade je to moja manželka Katka, s ktorou máme firmu. Ďalej Martin „Šulko“ Šulek, Marian Mecháček, ktorý k nám prišiel z TV Lux, Vašo Lipavský, a Tomáš Dittrich je náš externý manažér. Máme však aj nejaké externé spolupráce.
Mal som možnosť spoznať, že máš naozaj špičkovú video a audio techniku a mnohé zariadenia, ktoré som u teba videl, sú tými najnovšími vo svojom produktovom rade, napríklad iPhone či GoPro. Zaujala ma však tvoja vízia, že postupne plánuješ prejsť od týchto špecializovaných zariadení vyslovene na iPhone. Nie je to ešte predsa len príliš odvážny krok? Dokážu smartfóny nahradiť profesionálnu audio a video techniku, ktorú máš?
Nedokážu ju nahradiť v kvalite zobrazenia, preto budeme zatiaľ využívať kombináciu týchto zariadení v závislosti od toho, kde robíme. Ak budeme niekde na cestách a nechceme, aby tá drahá a častokrát komplikovane nastaviteľná technika bola pre nás brzdou, tak budeme používať iPhone. S iPhone 14 prišlo aj reálne rozhodnutie, že sme sa k tomu preklopili.
Aj ľudia nás v drvivej väčšine pozerajú na mobilných zariadeniach a aj preto už možno rozdiel v obraze nie je úplne citeľný. To, že dávam priestor aj telefónu, celkom som sa s tým stotožnil a dal mu zelenú, charakterizuje možno aj moju určitú otvorenosť. Nemôžem ostať v roku 1995, keď som robil reláciu v Lumene a rovnako ani v roku 2015. Vtedy som sa snažil o to, priniesť na internet taký kvalitný obraz, ktorý tam vlastne ani nie je treba. Zároveň zistiťujem, že je to trochu aj limitom v operatívnosti.
Kedysi som chcel mať na internete obraz televíznej kvality, lebo autá boli na internete ojedinele spracovávané. Teraz, keď sme sa dopracovali k tejto špičkovej technike, sa točí veľmi veľa internetového obsahu a dôležité je zachytenie momentu, než nejaké veľké plánovanie. No a v takom prípade to už nie je celkom jednoduché, nosiť so sebou túto techniku.
Okrem toho, zrejme na Garáž TV bude mať priestor vlogerské spracovanie nášho garážovského života a techniku k tomu budeme musieť mať v batohu.
Samozrejme, ešte si radi niečo potočíme „na dlhé sklo“. Napríklad v spomalených záberoch má iPhone ešte rezervy. Rozdiel je však už stále menej badateľný.
Z vlastnej skúsenosti viem, že každý deň novinára je iný, ale ak by si mal popísať svoj typický deň, keď testuješ auto, ako to prebieha?
Je to skôr týždenná skladba. Auto treba prevziať, doviezť, potom robíme testovanie spotreby, urobíme si okruh. Následne meriame dynamiku, vytvárame si scenár, čo s tým autom natočíme. Ideálne je, keď príde nejaký nápad, ako ho zasadiť do nejakého prostredia, do nejakého príbehu. Potom točíme a striháme.
Deň mám postavený tak, že vstávam zavčas ráno. Ideálne je, keď som pred piatou v práci, aby som mal večer aspoň trochu priestoru byť s rodinou. Počas dňa som buď v strižni, alebo ideme na natáčanie.
Ja aj Šulko si videá dotvárame sami. Máme síce Mariana, ktorý je u nás kameraman a robí v produkcii. Mne pomáha a urýchľuje prácu napríklad tým, že mi natočené videá nahodí na časovú os v strihacom programe a nemusím s tým strácať čas. Lenže to video potom musím dotvoriť.
Vieš odhadnúť, koľko áut si už za svoju kariéru otestoval?
Hrubý odhad je, že určite medzi tisíc až dvetisíc. Je to minimálne 60 áut ročne a túto prácu robím 20 rokov, takže ich bolo minimálne 1200.
My dvaja sme sa spoznali na podujatí Zaparkuj v online, ktoré organizovalo Kreatívne centrum RTVS v Banskej Bystrici. Ty si bol v úlohe lektora. Vidíš sa v budúcnosti aj v takejto pozícii, baví ťa odovzdávať skúsenosti a vedomosti iným?
Ešte predtým bola jedna samostatná prednáška, ktorá bola pre mňa prvou. Chcel som si to skúsiť, aby som dostal určitú spätnú väzbu. Uvažujem však nad tým, že ak sa niekomu bude zdať zaujímavá moja cesta, keď som sa ako samouk musel učiť na vlastných chybách, tak by som možno niekomu vedel vďaka tomu jeho cestu skrátiť. Ak by sa niekto chcel niečo naučiť z tejto práce, rád odovzdám svoju skúsenosť.
Okrem toho v pozitívnom aj negatívnom zmysle nie som ovplyvnený nejakými prúdmi. Mám svoj pohľad na svet a zdá sa, že v automobilových videách to zafungovalo.
Rasťo Chvála pochádza z dediny Beňuš pri Brezne. Ako sám hovorí, jeho snom bolo stať sa automechanikom, napokon vyštudoval Strednú priemyselnú školu strojnícku v Brezne. V tomto meste pokračoval dva roky vo vysokoškolskom štúdiu na vysunutom pracovisku Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Štúdium napokon zanechal, keďže sa chcel naplno venovať práci v médiách.
Prečítajte si tiež:
