Malé herné štúdio, trocha matematiky a nekonečný vesmír k objavovaniu.
Aj takto by sa táto hra dala stručne definovať. No Man’s Sky bol dlho odkladaný a hráčska komunita mala od hry obrovské očakávania.
Herné štúdio Hello Games prinieslo niečo unikátne a to hneď z niekoľkých pohľadov. Hra z pohľadu prvej osoby sa zaraďuje do, v poslednej dobe obľúbeného, survival žánru. Unikátna je tiež svojou rozlohou, ktorá je možno najväčšou v histórií počítačových a konzolových hier.
Tvorcovia využili metódu procedurálneho generovania prostredia, podobne, ako napríklad svetoznámy Minecraft. Výhodou takéhoto generovania je, že svet sa vytvára prakticky až na počítači/konzole hráča na základe matematických vzorcov a autori nemusia pracne vytvárať všetky lokácie hry. Práve procedurálnosť je kľúčom k tomu, ako mohlo malé herné štúdio vytvoriť vesmír, v ktorom sa nachádza 18 quintiliónov planét. Keby ste náhodou nevedeli, aké pojmy idú po slovách ako milión, či miliarda, tak osemnásť quntiliónov je presne 18 000 000 000 000 000 000.
Problémy s vydaním boli, paradoxne, nie pre komplexnosť hry, ale kvôli právnym problémom najskôr s registrovanou značkou Sky a potom kvôli patentu na procedurálny „supervzorec“
Vďaka náhodnosti začína každý hráč v inom prostredí. Kým pre jedného to môže byť hotový raj s krásnou prírodou, druhý môže začať doslova v pekle, na planéte, kde teploty dosahujú 70 stupňov Celzia.
Na začiatku sa ocitnete vedľa havarovaného raketoplánu, ktorý musíte najskôr opraviť, takže prvých niekoľko hodín sa snažíte len prežiť a hľadať suroviny potrebné na opravu vašej lode. K tomu máte k dispozícií skener, ktorým objavujete minerály a ťažobnú zbraň, ktorou ich zbierate. V hre zbierate skutočné aj vymyslené chemické prvky, ako je Plutonium alebo antihmota. Dá sa povedať, že celá hra sa točí hlavne okolo zbierania takýchto prvkov. Raz ich potrebujete na stavbu nových komponentov vašej lode, inokedy na pohon vášho oblečenia, ktoré vás chráni pred rádioaktívnym prostredím. Po čase sa toto zbieranie stáva mierne monotónnym, čo je aj hlavný nedostatok celej hry.
Keď sa už naučíte, ako prežiť na planéte a podarí sa vám opraviť vesmírnu loď, potom prichádza objaviteľská fáza hry. Práve, keď ste si už zvykli na prežitie na planéte, tak sa zrazu ocitnete vo vesmíre. A vy si uvedomíte, že to bola len jedna planéta z mnohých, len jedna slnečná sústava v celej galaxií.
V hre sa nenachádzajú žiadne questy ani príbehová línia, na ktoré sme zvyknutí z iných hier. Sú tu len náhodne generované udalosti ako preskúmanie havarovanej lode na inej planéte, kde môžete nájsť nové mimozemské technológie pre vašu loď, alebo piráti vo vesmíre, ktorí vás chcú zničiť.
Samozrejme, blúdenie po galaxií bez cieľa by väčšinu z vás asi nebavilo, preto tvorcovia hry vytvorili galaktickú mapu, na ktorej je predsa len označený jeden cieľ. Vašou úlohou je dostať sa do stredu galaxie, kde na vás čaká prekvapenie. Nič to však nemení na tom, že stále v hre robíte to isté.
Hello Games sa vyjadrilo, že dôležitejšia je samotná cesta, než jej cieľ, pretože práve vďaka náhodnosti je táto cesta pre každého hráča unikátna a každý tak môže prežiť svoje vlastné dobrodružstvo.
Možno sa zhodneme na tom, že No Man’s Sky nie je pre každého, keďže príbeh si musia tvoriť sami hráči a na jej konci nie sú žiadne titulky. Ale ak hľadáte niečo unikátne, potom rozhodne stojí za skúšku.
Autor: Miloš Blaščák
Pozrite si video z hrania: