„Ako prvé pocítia dopady tvrdého Brexitu sektory automotive a stavebníctvo,“ konštatuje Coface.
Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová v uplynulé dni zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Čo teda tvrdý Brexit pre ekonomiku prinesie? „Theresa Mayová svojím posolstvom minimálne ukončila neistotu vo výklade predstáv o budúcnosti vzťahov s EÚ. Vylúčila prijatie modelu, aby bola Veľká Británia napoly vo vnútri a napoly vonku únie,“ podotýka Ruben Nizard, ekonóm nadnárodnej spoločnosti Coface. Spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Tvrdý Brexit. Príde šok?
„Británia nechce kompromisy v otázkach voľného pohybu osôb, členstva krajiny na spoločnom trhu, či kontroly imigrácie,“ podotýka Nizard. Prívržencov tvrdého Brexitu už teraz potešilo, že krajina prestane byť viazaná jurisdikciou Európskeho súdneho dvora. Premiérka tiež jasne naznačila, že vláda nebude usilovať ani o plné členstvo v colnej únie. Vďaka tomu nebude musieť bilaterálne vyjednávať jednotlivé obchodné dohody, no zjavne bude usilovať o čiastočnú colnú dohodu. „Theresa Mayová naznačila, že Británia bude chcieť novú, komplexnú, odvážnu a ambicióznu dohodu o voľnom obchode (FTA). Vláda sa tak bude usilovať o „prispôsobenie“ bilaterálnych dohôd, ktoré by sa zamerali na jej kľúčové sektory,“ podotýka. Je tak jasné, že potreba prechodného obdobia je namieste, aby nedošlo k pobrexitovému šoku a firmy mali dostatok času prispôsobiť sa.
Dá sa však pobrexitový šok očakávať? Hoci sa trhy už upokojili, dopady krajina pocíti. „Nateraz ťaží ekonomika z vyššej domácej spotreby aj odvetvia služieb. No pri inflácii, ktorá sa tento rok očakáva na úrovni 2,5 %, a slabšej libre je málo pravdepodobné, že spotreba či služby budú ekonomiku v tomto roku výrazne ťahať,“ podotýka ekonóm Coface Ruben Nizard. Coface prognózuje rast HDP Británie v roku 2017 na 1,1 %. „Keďže je tu ešte stále aj neistota týkajúca sa výsledkov rokovaní Británie s úniou o Brexite, spomalia sa aj podnikateľské investície,“ upozorňuje. Ako spresňuje, nielen domáci automobilový, ale aj stavebný priemysel môžu zasiahnuť dopady vyšších cien dovážaných materiálov. „Exportným odvetviam v krátkodobom horizonte ešte takéto riziko nehrozí, lebo by mohli mať prospech z oslabenej libry,“ dodáva. To však sťaží situáciu európskym exportérom na britské ostrovy.
Rokovania o Brexite začnú koncom marca, preto je jasné, že Mayovej prejav je čiastočne demonštráciou vyjednávacej sily v nadchádzajúcich rokovaniach. Hoci medzi návrhmi je aj to, že Británia je pripravená na agresívne zníženie daní a byrokracie, aby pritiahla investície a záujem zahraničných firiem, rizikom môže byť jej varovanie, že je pripravená odísť od rokovacieho stola, ak by bola dohoda zlá: „Žiadna dohoda o Británii je lepšia než zlá dohoda o Británii“.
Na okraji útesu
Rizikom je aj balansovanie na okraji útesu. „Keďže Mayová chce aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spustí proces odchodu Británie z únie, do konca marca, premiérka dala vyjednaniu komplexnej dohody o voľnom obchode len dva roky. To je veľmi krátka doba. Pre porovnanie, dohoda CETA (medzi EÚ a Kanadou) sa uzatvárala až sedem rokov,“ konštatuje ekonóm Coface. Premiérka sa nateraz nezmienila ani o predstavách týkajúcich sa finančných služieb a už vôbec nie o tom, ako sa vysporiadať s 3 miliónmi európskych občanov žijúcich vo Veľkej Británii a 1,2 milióna britských občanov žijúcich po celej EÚ.
Situáciu jej môže skomplikovať aj to, že zo Škótska už zazneli hlasy volajúce po novom referende o nezávislosti, ktoré je vzhľadom na vývoj situácie „nevyhnutné“. V tom ostatnom až 68 % škótskych voličov hlasovalo za zotrvanie v Spojenom kráľovstve aj kvôli uchovaniu si jednotného trhu s úniou. Referendum tak môže byť pre Mayovú škrt cez rozpočet, ak chce dodržať sľub, že zachovaná úniu Anglicka, Škótska, Severného Írska a Walesu. A môže tu byť ešte jeden problém. Britská premiérka už dala najavo, že Brexit chce mať odsúhlasený oboma komorami parlamentu. Neodpovedala však, čo v prípade, ak jedna komora povie nie.