„100. výročie založenia Slovenského národného divadla“
Slovenská pošta vydá 28. februára 2020 poštovú známku „100. výročie založenia Slovenského národného divadla“ v nominálnej hodnote 0,65€. Motívom poštovej známky je večerný pohľad na historickú budovu SND s alegorickými postavami činohry, baletu a opery na streche divadla, ktorých pózy sú prevzaté zo starých fotografií. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky aj pečiatky je Mgr. art. Daniela Olejníková.
Poštová známka má rozmery 26,5 x 44,1 mm, vrátane perforácie, a vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Bola vytlačená technikou ofsetu spoločnosťou Tiskárna Hradištko, s.r.o.
Spolu s poštovou známkou, pošta vydáva aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 28.2.2020 a domicilom mesta Bratislava. Motívom FDC obálky je interiér divadla a zobrazuje pohľad zo scény do hľadiska. Motívom FDC pečiatky je detail zo strechy budovy SND. Obálku spolu s pečiatkou vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o.
Slovenské národné divadlo (SND)
Slovenské národné divadlo (SND) zohrávalo už od svojho založenia významnú úlohu v kontexte slovenskej kultúry. Aj v súčasnosti je jednou z najvýznamnejších, tzv. erbových kultúrnych inštitúcií Slovenska. Vzniku divadla v roku 1920 predchádzali kultúrno-spoločenské udalosti súvisiace so vznikom prvej Československej republiky. Založením národného divadla bolo poverené Družstvo SND v roku 1919, ktorého úlohou bolo zabezpečiť činnosť stáleho profesionálneho divadla na Slovensku. Družstvo uzavrelo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichem Jeřábkem. Jeho operný súbor zahájil historicky prvú sezónu SND 1. marca 1920 inscenáciou opery Hubička od českého skladateľa Bedřicha Smetanu. Slávnostného predstavenia sa zúčastnili aj predstavitelia vlády. Prvé činoherné predstavenie sa konalo o deň neskôr – 2. marca 2020. Členovia činoherného súboru odohrali hru bratov Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Maryša. Balet SND debutoval inscenáciou baletu Coppelia od Léa Delibesa 19. mája 1920. V počiatočných rokoch existencie divadla sa predstavenia konali väčšinou v českom jazyku. Príchodom prvých slovenských hercov (Janko Borodáč, Oľga Országhová-Borodáčová, Andrej Bagar) rástol počet činoherných predstavení v slovenskom jazyku. Operu a balet v medzivojnovom období viedol riaditeľ SND a dirigent Oskar Nedbal spolu so svojím synovcom Karlom Nedbalom. Prvými slovenskými opernými sólistami boli Janko Blaho, Mária Kišonová-Hubová, Štefan Hoza, Margita Česányiová a ďalší.
Politické zmeny v rokoch 1938 – 1939 nepriaznivo poznačili divadelnú prevádzku. Českí členovia činoherného, operného a baletného súboru boli prinútení k odchodu. Povojnové udalosti a nástup socializmu znamenali pre divadlo konfrontáciu s oficiálnou doktrínou režimu, ktorý volal po umení zrozumiteľnom pre široké vrstvy. To značne obmedzovalo členov divadla v umeleckej tvorbe. Divadelní umelci aktívne participovali na politických, spoločenských a kultúrnych premenách na Slovensku. Ostro sa vyhraňovali voči socialistickému režimu, o čom svedčia aj ich politické novembrové aktivity v snahe o pád komunizmu v roku 1989.
Súbory Slovenského národného divadla hrajú v dvoch budovách – historickej budove SND, ktorá sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí a v novej budove Slovenského národného divadla, ktorá je situovaná na brehu Dunaja v blízkosti nákupného centra Eurovea. Nová budova SND bola slávnostne otvorená v roku 2007.
