Slovenská pošta vydáva 30. apríla 2020 poštovú známku „EUROPA 2020: Dávne poštové trasy – Magna Via“ s nominálnou hodnotou 1,20 €. Motívom poštovej známky je silueta historických jazdeckých poslov v lineárnej štruktúre rôznej farebnosti na pozadí historickej mapy Magna Via. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky aj pečiatky je akademický maliar Ľubomír Paľo.

Poštová známka má rozmery 44,1 × 26,5 mm a vychádza vo forme upraveného tlačového listu s 8 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Spolu s poštovou známkou vydáva pošta aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 30. apríla 2020 a domicilom mesta Banská Bystrica. Motívom FDC obálky je rytina z roku 1621 zobrazujúca jazdeckého posla. Motívom FDC pečiatky je poštová trúbka. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o.

Cesty sú neoddeliteľnou súčasťou života človeka, oddávna sú spojnicami ľudských sídiel, po nich prevážali obchodníci tovar a poslovia dopravovali dôležité správy.

Uhorsko sa v 1. polovici 16. storočia nachádzalo na prahu novej doby, lenže pod trvalou tureckou hrozbou dopadajúcou na krajinu po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526. O uhorskú korunu zvádzali boj Ferdinand I. Habsburský a najbohatší uhorský šľachtic Ján Zápoľský. Obidvaja boli aj korunovaní, takže až do Zápoľského smrti v roku 1540 malo Uhorsko dvoch kráľov. Do tohto turbulentného obdobia spadajú počiatky organizovaných poštových služieb v Uhorsku.

Ferdinand I. začal pretvárať uhorskú štátnu správu a tiež zriaďovať poštové linky. V roku 1528 sa postaral o spojenie Budína s Viedňou trasou s 10 poštovými stanicami, ktorá zanikla o rok neskôr, keď Budín obsadili turecké vojská. Po roku 1531 muselo byť vybudované aj poštové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou, keďže v Bratislave v júli 1531 obnovila svoju činnosť Uhorská komora. V roku 1552 začal dvorský poštmajster Matej Taxis na rozkaz Ferdinanda I. organizovať spojenie Viedne so Sedmohradskom. Z dôvodu tureckej okupácie južných území viedla táto dôležitá poštová cesta západným a severným Slovenskom do Košíc a odtiaľ až do sedmohradského mesta Sibiu. Po strate vplyvu panovníka nad Sedmohradskom v roku 1556 zostala na území Slovenska len linka Bratislava – Košice nezmenená celé 17. storočie, aj keď niektoré poštové stanice boli zrušené a iné zase otvorené. V 18. storočí sa linka rozvetvovala aj do ďalších regiónov. Jednotlivé poštové stanice boli pôvodne od seba vzdialené dve míle (približne 15 km) a patrili k nim aj objekty stravovacie, ubytovacie a na ustajňovanie a prepriahanie koní.

V roku 1999 bolo založené občianske združenie s názvom Združenie Magna Via, ktorého cieľom je rôznymi aktivitami priblížiť obyvateľom Slovenska a návštevníkom našej krajiny kultúrnu a historickú hodnotu tejto veľkej poštovej cesty.

Značky: