Slovenská pošta vydáva 13. mája 2020 poštovú známku „Osobnosti: Maximilián Hell“ (1720 – 1792) s nominálnou hodnotou 0,65 Eur.

Poštová známka s rozmermi 26,5 × 44,1 mm, vychádza vo forme tlačového listu s 25 známkami a 25 kupónmi. Známku vytlačila  technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Motívom poštovej známky je portrét významného astronóma 18. storočia Maximiliána Hella s mapou Mesiaca v pozadí. Motívom kupónu je zobrazenie prechodu Venuše pred Slnkom.

Súčasne s poštovou známkou je vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 13. 5. 2020 a domicilom obce Štiavnické Bane. Motívom FDC obálky je systém fungovania Hellovho astronomického ďalekohľadu. Motívom FDC pečiatky je kvadrant, dobový prístroj na pozorovanie hviezd. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače FDC aj pečiatky je akad. mal. Vladislav Rostoka.

Maximilián Hell bol významný astronóm 18. storočia. Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Základné vzdelanie získal v rodisku, stredoškolské na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1740 zložil rehoľné sľuby a odišiel študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Po vysvätení za kňaza v roku 1750 odišiel do Banskej Bystrice, kde učil na jezuitskom gymnáziu. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni. Má zásluhu na budovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. V roku 1755 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával do smrti. Najväčšou udalosťou v jeho živote bola expedícia za severný polárny kruh na ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky. M. Hell vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a oblastí Severného mora – o geologickej skladbe, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o morskom odlive. Významné sú jeho astronomické ročenky, ktoré začal vydávať v roku 1757. M. Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rád anglickej vlády za vedecké práce. UNESCO zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Nesie po ňom názov jeden z kráterov na Mesiaci, planétka 3727-Maxhell, Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom a ZŠ M. Hella v Štiavnických Baniach. Zomrel 14. apríla 1792, pochovaný je v Maria Enzersdorfe pri Viedni.

Mária Beneová, Občianske združenie MAXIMILIÁN HELL

Značky: