Čo dnes najviac potrebujú slovenské univerzity, ak chcú poskytovať kvalitné vzdelávanie študentom a zároveň motivačné prostredie pre špičkových odborníkov? Ako zvýšenie úrovne vzdelávania na Slovensku pomôže celej spoločnosti? A akú úlohu v tom dnes – v digitálnej ére, zohrávajú moderné technológie?
V súvislosti so školstvom, ktoré je základným pilierom každej spoločnosti a preto by malo byť prioritou v rámci pozornosti aj investícií, rezonujú viaceré horúce témy. Odhliadnuc od personálnych zmien je to najmä situácia okolo podpory vedy a výskumu, cez návrhy konkrétnych reforiem školstva od viacerých zoskupení odborníkov, až po štart digitálnej koalície, ktorej cieľom je čeliť výzvam digitálnej transformácie aj v oblasti školstva. Preto sa týmto témam, ako aj ďalším inovatívnym nápadom plus fungujúcim riešeniam pre prax venovala aj konferencia University Day 2017. Podujatie, ktoré organizuje spoločnosť DATALAN, je najväčšou platformou, na ktorej sa stretávajú významní zástupcovia akademickej obce s profesionálmi z odborných inštitúcií a technologickí lídri. Aktuálny ročník sa konal 21. septembra v Jasnej a zúčastnilo sa ho viac než 150 hostí. Využili tak jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s najnovšími technológiami, získať cenné informácie, zdieľať skúsenosti s ľuďmi z branže, inšpirovať sa príkladmi z praxe zo Slovenska aj zahraničia, a zároveň sa zapojiť do aktívnej diskusie o najdôležitejších otázkach, či problémoch, ktoré v súčasnosti slovenské školstvo rieši.
Do eSchránky rýchlo a bez eID
Samozrejme nechýbali konkrétne riešenia, ktoré si hostia mohli vyskúšať. Vysoký záujem vzbudilo naše cloudové riešenie eGOV Connector, ktoré jednoducho, bezpečne a bez potreby používať elektronický občiansky preukaz spojí zástupcov škôl s ich elektronickou schránkou na portáli Slovensko.sk. Riešenie je praktické, s user-friendly dizajnom a zaručenou funkčnosťou, a jeho benefity už pri štatutárnych procesoch a administratíve oceňujú používatelia na viacerých univerzitách, napr. Žilinskej.
Ďalším riešením z dielne DATALANu, ktoré univerzitám výrazne zjednodušuje a sprehľadňuje prácu, je aj modul ePorady. Umožňuje elektronické riadenie úloh, interných procesov, aj dokumentov. Opäť je ľahko customizovateľné podľa potrieb konkrétnej školy, jednoducho nasaditeľné bez potreby navýšenia hardvéru a ponúka nielen intuitívne používateľské rozhranie, ale aj vysokú ochranu dát.
Od data miningu k analýze lesa
Okrem využívania moderných riešení si prioritu v oblasti vzdelávania stále drží aj spolupráca akademického a súkromného sektora – a aj tu DATALAN každoročne prichádza s predstavovaním aktuálnych možností, ktoré môžu slovenské školy už priamo využívať v praxi. A ktorých implementáciu už nemusia brzdiť nedostatočné zdroje, či kapacity. Ako dlhoročný dodávateľ pre desiatky vzdelávacích inštitúcií si totiž uvedomujeme reálne podmienky a fungovanie škôl, a preto ponúkame nástroje, ktoré sa ovládajú ľahko, bez veľkých investícií alebo ich je možné outsourcovať. Hostia konferencie University Day, medzi ktorými boli okrem akademikov aj IT správcovia, administrátori, či ľudia zodpovední za rozvoj informačných systémov, sa zoznámili s nástrojmi na data mining a processing, senzormi pre internet vecí, aplikáciami na zdieľanie poznatkov, ukázali sme im možnosti využitia sémantiky, predikcií vo výskume, či kognitívnej analytiky v praxi. Nezahrnuli sme ich však len teóriou a ukážkami, ale aj praktickými príkladmi. Napr. kognitívnu analytiku už využívajú na Technickej univerzite vo Zvolene na analýzu údajov ekológie lesa z rozličných navzájom nesúvisiacich zdrojov.
„V rámci zvyšovania úrovne vzdelávania na Slovenských univerzitách však za rovnako dôležité považujeme aj zvýšenie interaktivity školy a študenta,“ uviedol Marek Paščák, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti DATALAN, ktorý konferenciu otváral a pred 7. rokmi spolu s kolegami štartoval. „Dnešná generácia 18+ ročných je aktívnejšia, rozhľadenejšia a náročnejšia, školy by preto mali klásť dôraz aj na modernizáciu náboru a komunikácie s potenciálnymi uchádzačmi, na zapojenie študentov do nastavovania procesov a výučby, zatraktívnenie modelov výučby, využitie platforiem pre zdieľanie vzdelávacieho obsahu, ale aj na silnejšie prepájanie úspešných absolventov so svojou alma mater a na zvýšenie uplatniteľnosti svojich absolventov na trhu práce, čo synergicky vedie k zvýšeniu atraktivity danej školy.“
Čo je hlavný problém nášho školstva?
Pridanou hodnotou konferencie University Day 2017 bol však pre účastníkov nielen prístup k aktuálnym trendom a najmodernejším technológiám, ale aj otvorená diskusia zástupcov akademickej obce a privátneho sektora. Na podujatie prijímajú každoročne pozvanie mnohé významné osobnosti, ktoré sú kompetentné v téme vzdelávania a tak tomu bolo aj tento rok. Akčnú diskusiu, ktorú moderoval Braňo Závodský, sme venovali reformovaniu vysokého školstva. Zúčastnili sa jej zástupcovia iniciatív, ktoré stoja za reformami Učiace sa Slovensko a To dá rozum, skúsení odborníci z akademickej praxe, a ako aj zástupcovia študentov a zamestnávateľov. Menovite Jozef Jurkovič, generálny riaditeľ sekcie Vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Renáta Hall, projektová riaditeľka reformy To dá rozum z MESA10, prof. Ing. Pavel Čičák, PhD., prorektor na STU v Bratislave, prof. Karol Matiaško, prorektor na Žilinskej univerzite, prof. Stanislav Kmeť, rektor z TU v Košiciach, prof. Libor Vozár, dekan UKF v Nitre, ako aj Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl a Igor Patráš, predseda výboru pre vzdelávanie Republikovej únie zamestnávateľov. DATALAN v diskusii zastupoval Marek Paščák. Cieľom otvorenej debaty bolo predstaviť konkrétne návrhy, ako reformu na Slovensku konečne uviesť do života.
Kompletný záznam diskusie
Ako sa účastníci zhodli, vzdelávanie na Slovensku nie je nekvalitné. No okrem výučby sú pre študentov dôležité súvisiace služby, prístup k nim a pocit, že sú práve oni centrom pozornosti celého procesu vzdelávania. Renáta Hall sprostredkovala jasné výhrady zo strany študentov – potrebné je na študenta orientované vzdelávanie, v ktorom budú vnímaní ako partneri, nie ako čísla. „Často zlyháva komunikácia – študenti nechcú len známky, ale vedieť, čo majú zlepšiť.“ Rating školám znižujú aj administratívne prekážky, naopak zvyšuje ho genius loci školy. Pre príklady fungujúcich kampusov, v ktorých sú vytvorené podmienky pre aktívne stretávanie sa nielen študentov medzi sebou, ale aj s vyučujúcimi, pri ktorom sa rodia cenné vzťahy, odstraňujú bariéry a zdieľajú poznatky, nám stačí zájsť do susedného Česka. Kam podľa prieskumov odchádza študovať mnoho Slovákov. Práve odchod slovenských študentov do zahraničia – a najmä spôsoby, ako tomu zabrániť – zarezonoval medzi účastníkmi diskusie, ako aj v publiku ako výrazný a zväčšujúci sa problém. Podľa štatistiky z Eurostatu sa za posledné roky zvýšil podiel vysokoškolských slovenských študentov v zahraničí v porovnaní s inými krajinami EÚ. Na Slovensku narástlo toto číslo len od roku 1998 do roku 2012 vyše 10-násobne! A faktom je, že odchádzajú najlepší. Ako uviedol Igor Patráš, je to dôsledok toho, že otáľame s krokmi, ktoré sme mali robiť 5-10 rokov dozadu. Ďalším problémom je aj finančná podvýživenosť škôl a slabé finančné ohodnotenie po dlhoročnom štúdiu.
Zmeny sú bolestivé, no nutné
Aj preto ministerstvo školstva pracuje na návrhoch konkrétnych krokov, keďže neriešenie tejto situácie by sme tvrdo pocítili už o pár rokov všetci. Jozef Jurkovič potvrdil známy fakt, že niektoré veci sa bez dodatočných investícii spraviť nedajú, no ako dôležité vidí nutnosť identifikovať, v čom, v akých možnostiach sú naše univerzity a Slovensko lepšie ako iné krajiny a to posilňovať. Ako zástupca vlády si vypočul aj návrh, že ministerstvo by malo urobiť relevantný prieskum medzi študentami, prečo odišli študovať zo Slovenska, keďže bez znalosti dôvodov náprava možná nebude, s ktorým súhlasili aj ďalší diskutéri, a stretnutie bolo zakončené jednoznačnou výzvou – dopracovať sa k transformácii vzdelávania na vysokých, ale aj stredných školách. Ktorá bude síce bolestivá, ale je nevyhnutná. Ako zdôraznil Patráš, treba zmeniť celý systém vzdelávania, aby bolo na školách menej všeobecnej teórie a viac sa pripravovali ľudia do praxe, vďaka čomu budú môcť po štúdiu ponúknuť zamestnávateľovi viac užitočných skúseností.
Diskusia bola aktívna, zúčastnení ocenili úsilie DATALANu organizovať platformy na odbornú debatu a svoje názory otvorene vyjadrovalo aj publikum, ktoré kládlo mnoho otázok. Ako problém identifikujú aj fakt, že sme na Slovensku extenzívne umožnili vybudovanie obrovskej siete univerzít a teraz na to doplácame, lebo sa stráca kvalita. V rámci plánovania reforiem sa treba teda rázne z diskusie a brainstormingov presunúť ku konkrétnym krokom – napr. zmeniť model financovania VŠ podľa toho, ako sú v praxi uplatniteľní jej absolventi, zadefinovať kľúčové kritériá kvality a monitorovať ju, ako aj znížiť počet inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a zabrániť devalvácii titulu. Ako pripomenula Renáta Hall, zmeny vzdelávania je potrebné plánovať dlhodobo, pre ďalšiu generáciu a s ohľadom na postupujúcu digitalizáciu, ktorou je Slovensko ohrozené – máme totiž slabú IT gramotnosť, a podľa nedávnych prieskumov nevie veľké percento ľudí na Slovensku, obrazne povedané, ani zapnúť počítač. Jednoznačne to uzavrel aj predseda Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász – zmeniť by sa malo aj myslenie ľudí na školách. Ráno by nemali vstávať s myšlienkou, aké peniaze a odkiaľ dostanem, ako vybudujem vedecký park, či ako zvýšim karenty, ale ako urobím niečo lepšie pre študenta.
Učitelia sa učili od umelej inteligencie
Potvrdením toho, že ľudia zo školstva, nielen pedagógovia, ale aj ďalší pracovníci, chcú nie teoretizovať, ale skutočne využívať praktické nástroje, zvyšujúce kvalitu vzdelávania, bol aj vysoký záujem o pracovný workshop. Na ňom si účastníci University Day 2017 vyskúšali prácu s umelou inteligenciou. Spoločnosť IBM, ktorá bola hlavným partnerom konferencie, priniesla na akciu Watson-a. Ten je schopný rozpoznávať ľudskú reč, analyzovať otázky a následne formulovať odpovede, a verejnosť o ňom počula najmä vďaka hre Riskuj!, kde dokázal poraziť najlepších ľudských protivníkov a odpovedať na akúkoľvek otázku. Jeho výkon zabezpečuje až 2 880 POWER7 procesorových jadier a 16 TB RAM pamäte a softvér dokáže optimalizovať tak, že k behu mu už stačí hardvérové centrum s veľkosťou pár krabíc od pizze. Desiatky hostí si priamo na workshope vyskúšali komunikáciu s týmto AI nástrojom – mohli priamo zadávať rôzne požiadavky, ktoré im prichádzajú od študentov, alebo problémy, ktoré musia v rámci univerzitného fungovania riešiť. Watson im tiež ukázal, ako rýchlo, jednoducho a relevantne vie spracovať rôzne druhy informácií z rozličných zdrojov.
V súčasnosti je Watson experimentálne využívaný pri pomoci lekárom v onkológii, v komerčnom sektore môžu firmy využiť API Watsona ako chatbota na automatizovanú komunikáciu s klientmi, no veľký potenciál má práve v školstve, keďže dokáže mať v reálnom čase vyhodnotiť kvantum informácií a ponúknuť správnu odpoveď. Pomôže nielen vo výučbe, ale aj výskumným oddeleniam na univerzitách – prehľadá obrovské množstvo štruktúrovaných aj neštruktúrovaných dát, a zanalyzuje dynamiku trendov v predmete výskumu, ako aj väzby medzi jednotlivými dátami, vrátane ich vizualizácie.
Do konferencie sa okrem IBM zapojili aj ďalší technologickí lídri – Cisco, Epson a Alef, a tak si mohli hostia vyskúšať ďalšie hi-tech vychytávky a aspoň na chvíľu sa preniesť do budúcnosti. Taktiež si pozreli zblízka najnovšie modely Tesla car a s pomocou 3D okuliarov zažili virtuálnu realitu na vlastnej koži.
55 tisíc útokov za 2 týždne!
Najviac sa však samozrejme venovali výzvam, ktoré na nich pri modernizácii vzdelávania čakajú. Konferencia University Day totiž nemá ambíciu len predstavovať trendy, možnosti a moderné technológie, či inšpirovať úspešnými príkladmi z praxe, ale zároveň je cieľom prakticky využiť osobné stretnutia akademikov a technológov.
Príkladom toho bol blok venovaný téme Cyber Security.
Ako ukázala anketa medzi účastníkmi, 90% slovenských univerzít považuje za veľmi dôležitú tému digitálnej bezpečnosti, no nevedia, čo presne majú robiť. Aj preto sa datalanskí experti, venujúci sa oblasti cyber security, podelili s účastníkmi o cenné tipy a rady.
Ako uviedol náš Jan Böjtös, špecializujúci sa v rámci cyber security na horúcu tému GDPR, mnohé firmy síce používajú rôzne security nástroje a riešenia, avšak práve GDPR, tzv. povinnú agendu, podceňujú. Nariadením EÚ sa nezaoberajú a chcú si počkať na lokálny zákon. „Lenže to je chyba, keďže GDPR nariadenie nadobudne účinnosť bez ohľadu na lokálnu legislatívu, ide totiž o nariadenie a nie smernicu. Na druhej strane je už teraz neskoro začať s úpravou svojho prostredia,“ varuje. „Nariadenie GDPR nie je totiž len právna alebo technologická záležitosť, ale komplexná. Úprava musí zahŕňať všetko, od infraštruktúry až po procesy, a pre inštitúcie aj firmy je to o to náročnejšie, že ide o kontinuálnu vec – nestačí len dodať, implementovať a ukončiť projekt, a potom to považovať za vybavené. A to si mnoho firiem stále nechce uvedomiť.“
Priamo na konferencii sme preto zrealizovali prieskum – a podľa neho až 52% zúčastnených škôl už súlad s nariadením začalo riešiť, čo je viac ako je všeobecný záujem v iných segmentoch. Potvrdzuje to teda naše skúsenosti, že téma bezpečnosti je na univerzitách dôležitá a venujú jej pozornosť.
Rozobrali sme ju preto hlbšie, ponúkli sme návrhy konkrétnych krokov, ukázali čo a ako (ne)robiť a predstavili sme školám nástroje, ktoré môžu využiť „ešte dnes“. Pomôžu im tak pri ochrane obsahu v ére mobility, ako aj reakciách na konkrétne hrozby či útoky. Pribúda zariadení, ktoré sa pripájajú do firemných sietí, rastie množstvo dát, každý používateľ používa iný OS, či browser, preto by mali školy vyskúšať napríklad aj audit bezpečnosti. Hostia boli skutočne prekvapení, keď sa dozvedeli, že počas nedávneho auditu spoločnosti Cisco, keď sa na univerzitách 2 týždne pasívne sledovali bezpečnostné incidenty, odhalil systém desiatky infikovaných zariadení aj ip adries, pričom presne vyhodnotil typ a závažnosť útokov, typy súborov „behajúcich“ v sieti a ako aj aplikácie, ktoré študenti, či pedagógovia najviac používajú a z ktorých plynie najviac hrozieb, a zaznamenal až 55 tisíc útokov!
Smart univerzita nie je sci-fi
Žiadny pokrok nenastane, ak nie sú vytvorené vhodné podmienky – časť tohto kritéria už slovenské univerzity po technologickej stránke častokrát spĺňajú. V predchádzajúcich obdobiach sa aktívne venovali budovaniu infraštruktúry. Dnes už ich zaujímajú najmä možnosti, ako tieto podmienky kontinuálne modernizovať a efektívne využívať v praxi. Aj preto ako ďalšiu top tému, ktorou sa chcú v spolupráci s technológmi zaoberať, označilo 41% zástupcov škôl SMART univerzitu & SMART študenta. Čo to v preklade znamená? Ide elektronizáciu procesov, žiadostí, dokumentov, digitalizáciu výučbového obsahu, online komunikáciu v reálnom čase a v prostredí, ktoré je študentom prirodzené, o sprehľadnenie toku digitálnych dokumentov a dát, zjednodušenie zdieľania informácií, online testovanie a autentifikácia používateľov, monitorovanie prístupov, schopnosť reagovať na trend BOYD, či senzoring a vyhodnocovanie dát zo zariadení v sieti atď. A s tým súvisiaca inovácia a modernizácia – nielen infraštruktúry, ale aj softvéru a aplikačných prvkov.
Ako na to, ktoré nástroje sú školám dostupné, ako ich najlepšie využiť, čo je možné v slovenských podmienkach, čo sa v univerzitnej praxi najlepšie osvedčilo, ktorý nástroj je možný implementovať aj bez veľkých investícií, či ako sa s ním naučiť pracovať – o tom všetkom sa mohli účastníci konferencie University Day poradiť s odborníkmi priamo na mieste. A že túto príležitosť využili, svedčí aj spätná väzba na podujatie, o ktorú sa s nami ako organizátorom podujatia podelili v prieskume. 99% hostí konferenciu považovalo za prínosnú, splnila ich očakávania, potvrdili stúpajúcu úroveň a kvalitu, a zúčastniť sa plánujú aj o rok.
