Za posledné dva mesiace som absolvoval viacero služobných ciest a rád by som sa s vami podelil o moje zážitky z nich.
Tento úvodník vyšiel v tlačenom vydaní časopisu TOUCHIT v júni 2024.
Väčšina rozhodujúcich výrobcov televízorov práve v týchto mesiacoch prišla s novinkami na náš trh, a tak som cestoval po západnej aj východnej Európe a prezrel som si aktuálne to najlepšie na svete. Príslušné reportáže nájdete v tomto vydaní. Mimochodom, bol som sa pozrieť aj vo výrobnom závode pre televízory Samsung v Galante a som celkom hrdý, že práve v našej krajine je jedna z najmodernejších fabrík tohto koncernu na celom svete.
V superčistých priestoroch sa tu vyrábajú displeje pre najmodernejšie televízory a na tie sa potom chodím pozerať často aj na druhú stranu sveta. Vyrábajú sa pritom 40 km od našej redakcie, taký je dnes svet. Za najlepšie pripravenú prezentáciu zo všetkých považujem akciu TCL vo Varšave. Toto bolo pripravené naozaj do hĺbky a od ľudí, ktorí sa fakt vyznajú a navyše bez zbytočných tajností.
Cestou, ktorá ma ale zaujala najviac, bolo pred-predstavenie telefónu HONOR 200 Pro v Paríži. Bol som v tomto meste už veľakrát, ale tentokrát to bolo naozaj nezabudnuteľné. Začalo to už cestou z letiska CDG do centra Paríža. Boli sme v česko-slovenskej skupine novinárov štyria a rozhodnutie skupiny padlo na taxík. Osobne radšej preferujem na takúto dopravu vlak, lebo tieto megamestá majú doslova strašnú automobilovú dopravu. Ale dobre, podvolil som sa ostatným. Z CDG je to na námestie Republiky tak 40 km, tak to snáď vydržím… Nuž traja statní IT novinári vzadu v klasickom parížskom taxíku Renault, to je naozaj dosť tak už po polhodine. Dávno sme si neboli s českými kolegami takí blízki…
Na diaľnici A1 je havária vždy a aj pri tejto ceste samozrejme bola. Taxikárovi na letisku sa to nejako nezdalo, že naozaj chceme ísť s ním štyria a vlastne bol prekvapený už len preto, že vôbec teraz chceme ísť do centra hlavného mesta. Veď komu by to napadlo uprostred dňa sa vydať taxíkom do mesta. Nuž, asi vedel viac ako my.
Spomínaná havária sa stala tesne pred mestom, ale zápcha začínala prakticky pri letisku. Počas celej cesty sme nešli rýchlejšie ako 40 km/h. Priebežne som kontroloval trasu na Google mapách a zápche by sa dalo aspoň trochu vyhnúť, keby taxikár zišiel z diaľnice. Aj keď by to trvalo možno rovnako dlho, aspoň by sme boli v pohybe. To je psychologicky prijateľnejšie, ako bezmocne stáť na diaľnici. Ale on nie, raz si vybral diaľnicu, tak po nej tvrdohlavo šiel až po koniec.
Po hodine a pol som bol blízko k stavu, že z taxíka vystúpim a pôjdem ďalej peši. Veď priemerná rýchlosť auta bola podobná ako pri chôdzi a konečne by som sa mohol vystrieť a nadýchnuť sa vzduchu. Ale aj kvôli ostatnej skupine som vydržal, naše rozdelenie by totiž prinieslo do naplánovaného programu poriadny chaos. Po hodine a 50 minútach sme však vystúpili všetci a skutočne šli do hotela aj s kuframi peši.
Cena za taxík bola nakoniec vyššia ako bola cena jednej letenky a z letiska sme šli dlhšie, ako sme leteli z Viedne do Paríža. Samozrejme, toto ovplyvnilo celý naplánovaný program a už vlastne nebol čas na nič, všetko bolo v jednom behu. Určite sme totiž nechceli zmeškať hlavný bod programu, a to bola návšteva fotografického štúdia, v ktorom sa tento telefón vyvíjal. Priznávam, o štúdiu Harcourt som nikdy predtým nepočul, ale ako sme vošli dovnútra, bolo zrazu cítiť osobitú atmosféru. Vedel som, že som na správnom mieste.
Toto štúdio má svoj osobitý štýl, vo väčšine prípadov sú ich portréty čiernobiele a ich fotky vás oslovia hneď. Fotil sa tu napríklad prezident Charles de Gaulle, futbalista Zinedine Zidane a podobné celebrity. To sa aj na atmosfére v štúdiu značne podpísalo, bolo tu takpovediac namodlené. Podobne, ako ostatní novinári, aj ja som mal príležitosť nechať si vyhotoviť vlastný portrét a bolo to síce v takom expresnom tempe, ale stále dosť zaujímavé.
Začína sa dokonalým make-upom na tvári, úpravou ošatenia (všetko z vreciek von, utiahnuť opasok, pozapínať sa), nasleduje nasvietenie reflektormi, samotné fotenie (tentokrát mobilom a nie ich klasickou zrkadlovkou), výsledná úprava fotky a jej konečná tlač na tlačiarni. Asi najdôležitejšie z toho je práve to svietenie , lebo to urobí najväčší efekt a vdýchne to fotografii život. Svetiel v danom štúdiu mali tak do 30, všetko s manuálnym nastavovaním, jednoducho stará škola. Po takomto nastavení portrétové fotky jednoducho musia vyzerať dobre.
Celé to trvalo na jednu osobu tak 15 minút. Keď to robia v štúdiu, úplne naplno so všetkým, čo k tomu patrí, tak to trvá 2 hodiny a výsledkom je zarámovaný portrét s fotkou, ktorú si z viacerých nafotených záberov vyberiete. Certifikát na takéto fotenie stojí podľa ich e-shopu aj 2000 eur a mať fotku z tohto štúdia sa považuje za prestíž.
Dobre, fotku sme teda mali, absolvovali sme aj predstavenie možností telefónu a bolo vybavené. Pobytu v aute som mal na ten deň už dosť, rozhodol som sa pozrieť si toto mesto peši. Paríž si treba vedieť vychutnať, naozaj sa tu dajú nájsť zaujímavé reštaurácie, majú dobré jedlo aj pitie. Mimochodom, Francúzi nevedia robiť francúzske zemiaky, raz som ich ochutnal na letisku a bolo to hrozné. Málokedy niečo nedojem, ale toto sa nedalo.
Ako som si potvrdil, automobilová doprava je v Paríži naozaj katastrofa. Som zvedavý, ako to bude počas olympijských hier v lete. Niečo mi hovorí, že tu budem aj v júli, a to si myslím bude opäť nezabudnuteľné. V tento deň som tak už chodil len peši a prešiel som podľa hodiniek 20,2 km. A to s batohom, v ktorom som mal všetky veci na tento trip. Keď som sa večer dostal na hotel, nevedel som sa dočkať postele. Mám už svoj vek a takéto prechádzky, 2-hodinový pobyt v klietke s menom taxík a ranné vstávanie, bolo už tak akurát.
Na druhý deň sme už boli rozumnejší, skontrolovali sme si dopravu, objednali mikrobus cez Bolt a tento taxikár poznal lepšie cesty, ako sa dostať na letisko za menej ako hodinu. Bol to úplne iný zážitok – keď robia dvaja to isté, nemusí to byť to isté.
Služobné cesty sú náročné aj časovo, ale práve na nich môžeme pre vás získať informácie, ktoré inde nenájdete. Preto v tomto pokračujeme, robíme to pre vás.
Prečítajte si aj:
