Je to tak, naše staré pôsobisko na Tomášikovej ulici je už históriou, teraz sme v novej modernej budove v mestskej časti Rača.

Staré pôsobisko presne odpovedalo tomu, ako sme s naším médiom začali. Skupina nadšených ľudí, ktorí sú pripravení prekonať akúkoľvek prekážku a nepotrebujú toho na začiatok veľa. A tak sme boli piati v jednej kancelárii teda naozaj nie príliš veľkých rozmerov. Nemožno povedať, že by to nevadilo – táto miestnosť doslova praskala vo švíkoch, a to hlavne vtedy, keď sme testovali niečo väčšie. Taký test multifunkčných zariadení znamenal, že na otvorenie okna bolo potrebné precvičiť nejaké triky z jogy, rovnako test televízora znamenal, že všetci o ňom vedeli aj najmenšie dizajnové podrobnosti. Keď niekto telefonoval, okrem neho to rušilo všetkých ostatných.

Práve preto sme v redakcii veľmi radi testovali okuliare pre virtuálnu realitu. To je v skutočnosti krásny útek pred skutočnou realitou do niečoho virtuálneho – dostanete sa do väčších priestorov, a to bez námahy. Akurát, že je to len ilúzia a realitu ňou nezmeníte. Neskôr sme sa rozrástli o ďalšieho člena, prišla k nám Miška, ktorá okamžite zapadla do kolektívu. To už ale vzhľadom na rozmery miestnosti nebolo možné technicky vyriešiť, a tak som sa ja presťahoval ku kolegovi do ďalšej kancelárie v našej materskej firme. Musím povedať, že to bola pre mňa zaujímavá škola – sedieť so skutočným vývojárom aplikácií mi dalo nový pohľad na vec, aký som predtým nemohol mať. Už viem, aké to je vyvíjať softvér so vzdialeným tímom, koľko práce dá presvedčiť klienta, že to, čo si vymyslel, nebude celkom to pravé. Aj niektoré moje recenzie a reportáže sa odvtedy zmenili, videl som veci z iného pohľadu. Ďalej sme rástli aj čo sa týka redaktorov, ktorí u nás priamo nesedia, ale fungujú tak, ako keby tomu tak bolo. V dnešnom svete internetu a kuriérov to nie je až taký problém. V súčasnosti sme už skôr väčšia redakcia, máme špecialistov na rôzne oblasti. Skutočné sťahovanie sme párkrát odložili. Raz nebol ready developer, potom sme neboli ready zase my. Samozrejme, že ozajstný dátum veľkej zmeny spadol do obdobia uzávierky tlačeného vydania, a tak skutoční hrdinovia sťahovania boli Tomáš a Xénia. Hovorí sa, že radšej vyhorieť ako sa sťahovať, ale my – redaktori – sme v podstate prišli na hotové. Zabalili sme si veci do papierových krabíc a tie sme akosi záhadne našli v nových priestoroch. Pri sťahovaní sme navyše objavili veci a produkty, ktoré sme už dávnejšie oplakali a považovali za stratené. Nové priestory v teraz postavenom modernom bizniscentre sú naozaj krásne a aj dosť veľké. Mimochodom, natáčal sa tu aj jeden kriminálny seriál, ktorý aktuálne beží v televízii. Presťahovať sa sem znamenalo pre nás niečo, ako keď odviažete psa z reťaze. Zrazu bolo kam položiť aj väčší produkt, vznikol fotokútik, každý má svoje miesto a aj trochu súkromia. Čo je podstatné, je tu dosť miesta na nakrúcanie videí, ktoré už budú môcť byť krajšie – také „lifestylovejšie“. Ešte treba niečo dobudovať, a pripraviť také maličké štúdio, ale bude sa to dať – už je kde. Bude treba nejaké svetlá a statívy, ale s videami to v našej redakcii myslíme smrteľne vážne a radi ich robíme. A vidno to aj na vašom záujme, hlavne na internete ľudia už menej berú text, skôr je to o fotografiách a videu.

V nových priestoroch sme začali žiť viac podnikovo – kartička na otváranie dverí namiesto fyzického kľúča, platené parkovacie miesto, výťahy, ktorým želané poschodie volíte zvonka. A keďže sme na 8. poschodí tesne pri železničnej stanici Vinohrady, máme kompletný prehľad o premávke vlakov a zároveň môžeme hlásiť dopravné správy o situácii na Račianskej ulici. Áno, je to ďalej do centra mesta ako sme mali predtým. Mojich 15 minút pred tlačovkou z redakcie sa rozrástlo na pol hodinu a viac. Tiež je tu iná doprava, jej hustota je veľmi závislá od toho či je ráno alebo večer. Po rokoch som si vyskúšal električku a zdá sa mi, že by to celkom mohlo fungovať. V skutočnosti neznášam tie premrštené ceny za parkovanie v centre Bratislavy a takto sa tomu dá vyhnúť. Tiež sme chvíľku na novú adresu učili kuriérov, aby neboli leniví vyjsť na horné poschodie a hľadali reštauráciu, kde by sa dalo dobre a lacno najesť – takú sme však ešte nenašli. Dobre, takže priestory by sme mali, dobre zabehnutý kolektív tiež, máme moderné tlačené vydanie aj rozbehnutý webový portál s množstvom multimédií. Som rád, že ste nám zachovali vernosť, v našom vylepšovaní budeme pokračovať. Tento článok vyšiel aj v tlačenom novembrovom vydaní TOUCHIT č. 9/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.