Umelá inteligencia má v pracovnom prostredí obrovský potenciál. Dokáže vytvárať vlastné texty a dokonca aj obrázky, zvládne robiť zápisy z porád či dokonca navrhovať stratégie a rozhodovať o rôznych záležitostiach na základe vstupných dát.
Jej schopnosti a možnosti sa každým dňom posúvajú vpred. Je však otázne, do akej miery sú chránené dáta užívateľov internetu, ktoré pre svoje výstupy AI potrebuje. Tejto otázke sa dnes venujú už viaceré dozorné orgány v Európe. Aj keď pre slovenského regulátora umelá inteligencia nie je témou dňa, mnohí Slováci už s AI majú skúsenosť.
Nasadzovanie umelej inteligencie predstavuje neuveriteľné šetrenie času aj zdrojov. Okrem množstva benefitov, ktoré AI prináša však existujú aj riziká, predovšetkým pokiaľ k implementácii AI dochádza nekontrolovaným spôsobom. „Umelá inteligencia funguje na základe učenia sa, čo znamená, že sa neriadi vopred naprogramovanými pokynmi. V dôsledku toho môže vytvoriť viacero nejasností a právnych obáv ako je neobjektívne, či diskriminačné prijímanie rozhodnutí, ktoré porušuje všeobecné požiadavky na spravodlivosť a zodpovednosť stanovené GDPR,“ upozorňuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal. Takéto situácie môžu podľa Berthotyho nastať v situáciách, kedy by AI rozhodovala v pracovno-právnej oblasti (začatie, zmena, ukončenie zmluvných pracovných vzťahov), v oblasti verejnej pomoci (hodnotenie oprávnenosti prideľovania dávok, overovanie pravosti dokladov), v bankovom sektore (rozhodovanie o bonite klienta) či v oblasti súdnictva (posúdenie dôkazov, ich prijateľnosť) a rôznych iných rizikových sektoroch, kedy je nevyhnutné posúdenie ľudským faktorom.
Umelé inteligencie často zhromažďujú a analyzujú veľké množstvo osobných údajov, čo vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany súkromia a bezpečnosti údajov. Chatboty ako je napr. ChatGPT, využívajú pre trénovanie svojho jazykového modelu nespočetné množstvo dostupných údajov z webu, vrátane príspevkov na sociálnych sieťach. Mnohé z týchto údajov sú osobné údaje alebo sú chránené autorskými právami. „Dotknuté osoby musia byť v každom prípade adekvátne informované o používaní umelej inteligencie na spracovanie ich osobných údajov. Ak navyše dochádza k automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu (AIR) o ich právach, majú dotknuté osoby právo, aby sa takéto rozhodovanie na nich za stanovených podmienok nevzťahovalo. Pri nezohľadnení týchto faktorov môže dôjsť k porušeniu transparentnosti a zákonného spracúvania osobných údajov,“ zdôrazňuje advokát Berthoty.
Riziká si začínajú všímať európske dozorné orgány
Taliansky dozorný orgán, ako najaktívnejší spomedzi európskych úradov na ochranu osobných údajov v postupe voči AI technológiám, už zakročil proti ChatGPT, AI Chatbot aj voči Clearview. Dôvodom bolo využívanie množstva údajov zozbieraných z internetu bez právneho základu a ďalších náležitostí. O AI sa však aktívne zaujíma aj nemecký a španielsky dozorný orgán a pracovnú skupinu už vytvoril aj Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB).
Odborník na ochranu osobných údajov si myslí, že napriek rizikám je možné umelú inteligenciu využívať v súlade s GDPR. Dôležitá je zvýšená miera senzitivity pri ochrane súkromia, tak zo strany štátnych inštitúcií, ako aj samotných dotknutých osôb. „Pri používaní AI je potrebný proaktívny prístup k zabezpečeniu ochrany osobných údajov a dbať na dodržanie všetkých podmienok stanovených GDPR. Predovšetkým ide o dodržiavanie základných zásad pri spracúvaní osobných údajov, v rámci vopred vymedzených účelov a existujúcich právnych základov. Rovnako treba dbať na zvýšenú mieru transparentnosti a v tom zmysle náležité informovanie dotknutých osôb, že dochádza k spracúvaniu ich údajov – predovšetkým informovanie dotknutých osôb v prípade AIR, profilovania, či spracúvania osobitných kategórií osobných údajov,“ vysvetľuje Jakub Berthoty z Dagital Legal.
Súčasná regulácia na európskej úrovni má len dopomôcť tomu, aby sa z dobrého sluhu nestal zlý pán. V tomto smere bude vítaným prvkom aj návrh Aktu o umelej inteligencii, ktorý zastreší v budúcnosti predmetnú problematiku na európskej úrovni.
