Umelá inteligencia má za sebou najrýchlejší nástup v histórii technológií. Rok 2026 bude prvý, keď sa jej vplyv naplno prejaví v bežnej práci, medicíne, vede aj infraštruktúre cloudu.

AI už nie je experiment, ale základná technológia, ktorá rozhodne o konkurencieschopnosti firiem, krajín aj jednotlivcov.​

AI používa viac ako miliarda ľudí

Generatívnu AI dnes podľa odhadov Microsoftu a analytikov využíva viac ako miliarda používateľov. Ide o najrýchlejšie prijatú digitálnu technológiu v histórii – rýchlejšie než internet, smartfóny či sociálne siete. Z globálneho pohľadu sa AI presúva z fázy testovania do fázy, keď reálne ovplyvňuje produktivitu, inovácie a rast HDP v celých ekonomikách.​

AI Diffusion Report 2025 ukazuje, že krajiny v Európe, na Blízkom východe a v Ázii prijímajú umelú inteligenciu nerovnomerne. Zatiaľ čo niektoré štáty majú viac ako polovicu pracovnej sily, ktorá už AI aktívne používa, iné stále bojujú s chýbajúcou infraštruktúrou a digitálnymi zručnosťami. Aj preto Microsoft hovorí o rastúcom rozdiele medzi ekonomikami. Niektorí túto technológiu využijú naplno a iní si ju nechajú ujsť.​

Slovensko: potenciál v cloude a v dostupnosti nástrojov

Správa AI Diffusion a súvisiace analýzy Microsoftu radia Slovensko medzi krajiny so strednou úrovňou adopcie umelej inteligencie. Podobne ako Chorvátsko, Slovinsko či ďalšie štáty regiónu. V praxi to znamená, že AI tu nie je exotika. Jej využitie je často obmedzené na jednotlivcov a pilotné projekty, nie plošné zmeny procesov.​

Výhodou Slovenska je, že vďaka cloudu má prístup k rovnakým AI nástrojom, aké používajú firmy v USA či Singapure. Od Copilota v Microsoft 365 až po špecializované služby v Azure. Bariéra sa tak nepresúva do hardvéru, ale do toho, či firmy a verejný sektor dokážu AI integrovať do procesov, preškoliť ľudí a nastaviť bezpečnostné a etické pravidlá.​

Trend 1: AI ako spolupracovník, už nie chytrý vyhľadávač

Prvou výraznou zmenou je posun od AI ako nástroja na odpovede k AI ako spolupracovníkovi. Je to agent, ktorý dokáže samostatne riešiť celé úlohy. Ide o systémy, ktoré nečakajú len na príkaz, ale dokážu sami spúšťať pracovné toky, používať firemné nástroje a komunikovať s inými agentmi.​

V praxi to znamená, že každý zamestnanec si môže bez programovania postaviť vlastného digitálneho kolegu. Ten mu spravuje e-maily, pripravuje podklady na porady, analyzuje dáta alebo pripravuje personalizované kampane. Aj malý trojčlenný tím tak môže vďaka AI agentom spustiť globálnu kampaň v priebehu pár dní. Ľudia riešia stratégiu a kreativitu, agenti rutinu.​

Trend 2: Dôvera a bezpečnosť ako základ masového nasadenia

S príchodom AI agentov, ktorí majú prístup k firemným dátam a systémom, sa bezpečnosť stáva základom. Microsoft upozorňuje, že každý AI agent musí mať jasnú digitálnu identitu, prísne obmedzené oprávnenia a sledovanie toho, aké dáta vytvára a ku ktorým má prístup.

​Spoločnosť prirovnáva ideálnu AI k mlieku v obchode. Zákazník nemusí mať laboratórium, aby vedel, že je bezpečné, spolieha sa na normy a reguláciu. Podobne pri umelej inteligencii majú štandardy, regulácie a interné politiky zabezpečiť, že používateľ nemusí byť expert na kyberbezpečnosť, aby ju mohol bez obáv použiť v práci aj doma.​

Trend 3: Medicína – od diagnózy po dostupnosť starostlivosti

Zdravotníctvo je jednou z oblastí, kde AI môže v roku 2026 priniesť reálny zlom. A to aj v krajinách s nedostatkom zdravotníckeho personálu, ako je aj Slovensko. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že do roku 2030 bude globálne chýbať približne 11 miliónov zdravotníkov. To už dnes vidno na preťažených ambulanciách a dlhých čakacích lehotách.​

Systém Microsoft AI Diagnostic Orchestrator (MAI‑DxO) v štúdii na 304 zložitých prípadoch z New England Journal of Medicine dosiahol presnosť diagnózy až 85,5 %, zatiaľ čo skupina skúsených lekárov bola približne na 20 %. AI tu nenahrádza lekára, ale funguje ako diagnostický panel viacerých virtuálnych špecialistov. Navrhuje možnosti a lekár robí finálne rozhodnutie.

​Trend 4: AI ako laboratórny asistent vo vede

Vo vede a výskume už AI nie je len nástroj na sumarizovanie článkov, ale začína vstupovať priamo do procesu objavovania. V oblastiach ako modelovanie klímy, návrh nových materiálov či biológia dokáže AI navrhovať experimenty, analyzovať obrovské množstvá dát a hľadať vzory, ktoré by človek prehliadol.​

Microsoft Research opisuje budúcnosť, v ktorej bude mať každý výskumník svojho AI laboratórneho asistenta. Teda systém, ktorý generuje hypotézy, plánuje merania, ovláda experimentálne zariadenia a prepojí výsledky s publikovanou literatúrou. Výsledkom by malo byť zrýchlenie objavov z rokov na mesiace, čo má zásadný dopad napríklad na vývoj batérií, liekov či nových stavebných materiálov.​

Trend 5: Superfabriky AI a efektívnejší cloud

Rast umelej inteligencie tlačí na úplne novú generáciu dátových centier. Microsoft preto buduje tzv. AI superfabriky. Sú to prepojené dátové centrá, ktoré fungujú ako jeden obrovský výpočtový organizmus a sú optimalizované špeciálne pre AI.​

Dve z prvých takýchto zariadení (Fairwater v americkom Wisconsine a nové centrum v Atlante) spája vysokorýchlostná optická sieť a infraštruktúra s desiatkami až stovkami tisíc špecializovaných GPU, optimalizovaných na tréning a beh veľkých modelov. Cieľom je, aby sa žiadny výpočtový výkon neplytval a aby sa mohli spúšťať masívne AI úlohy, ktoré bežia paralelne v rôznych štátoch takmer v reálnom čase.

Trend 6: Inteligentnejší vývoj softvéru

Vývoj softvéru už dnes prechádza najväčšou zmenou za posledné desaťročia. AI sa stáva plnohodnotným členom tímu. Aktivita na platforme GitHub dosiahla v roku 2025 rekordné hodnoty, pričom počet zlúčených pull requestov rastie o desiatky percent ročne a komunity vo veľkom využívajú AI na generovanie aj revíziu kódu.​

V roku 2026 má podľa Microsoftu prísť k nástupu AI, ktorá nerozumie len jednotlivým riadkom kódu, ale aj histórii projektu, závislostiam a typickým chybám v konkrétnom repozitári. Vývojári tak dostanú nástroj, ktorý dokáže vysvetliť, prečo je niečo napísané tak, ako je. A upozorniť na riziká zmien a automaticky navrhovať opravy či optimalizácie.​

Trend 7: Hybridná AI a kvantová éra

Posledným trendom je nástup hybridných systémov, ktoré spájajú klasické výpočty, generatívnu AI a postupne aj kvantové technológie. Namiesto jedného univerzálneho počítača ide o orchestráciu rôznych typov výpočtu. AI hľadá vzory v dátach, superpočítače robia simulácie a kvantové čipy riešia špecifické, extrémne náročné úlohy s vysokou presnosťou.​

Táto kombinácia má potenciál skrátiť vývoj nových liekov, materiálov alebo energetických riešení z rokov na mesiace a priniesť tzv. kvantovú výhodu. Je to bod, keď už klasický prístup nebude časovo ani ekonomicky konkurencieschopný. Pre Slovensko to môže znamenať príležitosť, ak sa domáce firmy a výskumné inštitúcie zapoja do globálnych projektov a využijú prístup k týmto kapacitám cez cloud.​

Zdroje: Microsoft