USB porty – všetko, čo potrebujete vedieť

Okolo USB portov panuje veľa nedorozumení, najmä s príchodom nového konektora USB-C.

To je ten malý univerzálny konektor, do ktorého môžete zapojiť kábel aj opačne a nemusíte si dávať pozor na orientáciu. Takéto niečo zaviedol Apple pri Lightning konektore už pred rokmi. Ako sa teda vyznať v USB portoch a štandardoch?

Prehľad USB portov na strane zariadení a ich grafické označenia

Trochu histórie

USB (Universal Serial Bus) port má asymetrický dizajn. Teda všetky okrem najnovšieho portu, ktorý sa udomácňuje v najnovších telefónoch a super tenkých notebookoch. Tvar a technologický štandard sú dve rozdielne veci a práve USB-C to potvrdzuje. Prvá oficiálna podpora pre USB bola označená ako USB 1.1 a išlo o tzv. Low Speed štandard. Toto riešenie bolo vhodné pre myši, klávesnice a iné zariadenia označované systémom ako HID – Human Interface Device. Analogicky pokračujeme k verzii Full Speed, High Speed a Super Speed až k Super Speed+ a novým štandardom označenými prívlastkom „gen“. Reálne hovoríme o konci roka 1998, keď sa objavil USB port na trhu a objavoval sa v rozširujúcich kartách a na výnimočných základných doskách drahších počítačov. Verzie ako 0.7 atď. nepočítame, pretože ste sa s nimi nemali možnosť reálne stretnúť.

V minulosti boli najčastejšie porty RS232 a PS/2 aj to na mnohých doskách samostatne pre klávesnicu a pre myš. To znamenalo urobiť tento úkon pri vypnutom počítači. Vtedy ale neboli flash disky a príslušenstvo ste prakticky od počítača nepotrebovali odpájať aj mesiace. Ak ste ale pripojili myš k bežiacemu počítaču, neraz to v zdroji puklo a počítač sa vypol, reštartoval alebo zatuhol systém, typicky Windows 95 a nižšie verzie.

USB štandardy a ich vlastnosti:

Štandardy

Práve symetrický konektor označovaný prívlastkom C pomiešal karty na trhu. Toľko zmätku a benevolencie tu ešte nebolo. Je to škoda. Kým doteraz ste mohli mať jasné očakávania použitého portu (a zbernice), dnes to taká samozrejmosť nie je. Neprekáža nám, že „céčkový“ štandard je vlastne najmä o zmene dizajnu. Prekáža nám, že teraz nemáte možnosť na pohľad rozpoznať, aký štandard v sebe ten či onen USB-C konektor nesie.

Kábel s portom USB-C

Tvar nadovšetko

Podľa našej tabuľky vidíte špecifikácie pre jednotlivé verzie a „gen“ teda generácie. Predstavte si ale situáciu, keď máte adaptér k smartfónu a ten má koncovku typu C. To pre mnohých znamená, že tento konektor môžu zasunúť aj do portu C v notebooku a pokúsiť sa ho nabiť. Veď aj výrobca notebooku pridal do balenia adaptér s nabíjaním cez tento konektor. Bohužiaľ takto to nefunguje, pretože USB-C má rôzne špecifikácie a dodatky. Logické, no zároveň ide o prvé rozhranie, do ktorého omylom pripojíte aj nehodiaci sa kábel. Nie dizajnovo alebo podporovaným štandardom. Očakávali by sme, že konektory budú navrhnuté tak, aby ste do nich mohli pripojiť len kompatibilné zariadenie. To, že nabíjačkou k telefónu nenabijete podstatne silnejší akumulátor od notebooku, je jasné. Pripravte sa ale, že budú prípady, keď nenabijete notebook adaptérom k inej značke notebooku.

Dodávame, že doteraz ste sa mohli pomýliť len pri LAN porte (s výnimkou uvedeného PS/2 portu). USB konektor typu A ste do neho pokojne zasunuli, pretože sa tam fyzicky zmestil. Teraz môžete do USB-C zasúvať hordu nekompatibilných štandardov, hoci káble budú správne. Ďalší príklad a výrobcovia telefónov sa tým vôbec netaja. Ich USB-C konektor na telefóne je vlastne len prezlečený USB 2.0 konektor. Vlajková loď s prenosom dát 24 MB/s pri spojení s PC? Nežartujeme, tak to naozaj je. Pravdepodobne vás tento detail od telefónu neodradí, no je to škoda.

USB-C je naozaj univerzálny. Toto je redukcia z USB-C na ethernetový konektor

Označenie

Ak ste mali doteraz modrý USB port alebo pri čiernom USB porte napísane SS ako Super Speed, vedeli ste, že ide o štandard 3.0. Symetrická verzia teda priniesla značné nejasnosti. Ak sa teda bavíme o prvom pohľade. Bude najmä na disciplinovanosti výrobcov, aby poriadne označovali svoje porty. Jedným z ukážkových príkladov ako sa to má robiť, je ASUS ZenBook 3. Ten má len jeden USB-C port na nabíjanie a na pripojenie periférií. Zároveň umožňuje pripojiť monitor cez DisplayPort. V miniatúrnom výlisku je všetko potrebné a z neho je jasné, že ide o typ SuperSpeed+ (verzia 3.1). V praxi sa dá hovoriť o tom, že USB-C je USB 3.1. Až na výnimky to tak aj bude. USB 3.1 gen 2, PD je zatiaľ najvyšším štandardom. To je štandard, ktorý umožní nabíjať napríklad notebooky medzi sebou. Skratka PD znamená Power Delivery. Takýto port zvláda aj pripojenie a napájanie monitora alebo náročného externého disku. Kým doteraz 3,5″ externé disky potrebovali samostatné napájanie, nový port zvládne napájať disk aj bez externého zdroja. Nový konektor Thunderbolt 3 je kompatibilný aj s rozhraním USB-C. Pri USB-C si ale treba overiť, či je kompatibilný s Thunderbolt 3 rozhraním. Je to kvôli štandardu so samostatným čipom, ktorý musia výrobcovia zariadení pridať na dosky počítačov. Pre káble s maximálnou dĺžkou 0,5 m je prenosová rýchlosť 40 Gb/s, pri dlhších kábloch je rýchlosť polovičná.

Verdikt

Situácia s portami USB sa príchodom nového štandardu poriadne zamotala. Dizajn sa našťastie zjednodušil. V budúcnosti budete mať istotu ešte jednoduchšieho zapojenia rôznych zariadení k počítaču. Avšak aj tu uvidíme, ako bude pokračovať vývoj. Káble USB 3.1 máte v dvoch vyhotoveniach. USB-C môže byť na oboch stranách kábla, no v počítači môže byť USB 3.1. Tvarom nemáte garantovaný štandard a ani napájací výkon. Postupne, keď sa zariadenia s týmto portom rozšíria, bude situácia v priaznivejšom svetle. Celkovo dojem kazí práve napájanie. Kým doteraz ste notebook nabili konektorom, ktorý do neho išiel zasunúť, nateraz to už prestáva platiť. Pri niektorých notebookoch si musíte zistiť, ktorý z USB-C portov zároveň nabije batériu notebooku.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom novembrovom vydaní TOUCHIT č. 9/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.