Kauza cenzúry na Facebook má dohru a týka sa aj COVID-19. Zatknutie zakladateľa Telegramu vyvoláva nejasnosti. Poďme najprv na Facebook.
V príspevku zo Súdnej rady snemovne reprezentantov sa objavil oficiálny dopis od Marka Zuckerberga, ktorý informuje o svojich postojoch. Jedni hovoria, že Facebook podľahol nútenej cenzúre, iní majú zmierlivejší prístup k tomu, ako sa Facebook zachoval.
Zdroj: end wokenessKauzu Meta rozdúchal Telegram
CEO Meta vo svojom liste informoval o tom, že jeho platforma je budovaná s cieľom spájať ľudí bezpečným spôsobom. Zároveň ale ako organizácia spadajúca do nariadení DSA (Digital Services Act) musí dodržiavať zákonné, nazvime to „normy“. Teda napríklad aktívne spolupracovať s vládami a oficiálnymi orgánmi vymáhajúce vládne požiadavky (to je napríklad polícia, súdy atď.) Na toto mimochodom narazil Pavel Durov, ktorého zatkli vo Francúzsku, pretože nespolupracoval na cenzurovaní svojej siete Telegram.
Zuckerberg uvádza, že v roku 2021 Bidenov úrad tlačil na Metu, aby cenzurovali určitý obsah týkajúci sa COVID-19. Nešlo len o príspevky pochybného charakteru s súvislosti s týmto ochorením, ale aj o satiru a humor. Aj tie mali byť predmetom cenzúry a zakazovania na tejto sieti.
Ďalej dodáva, že „Nakoniec to bolo naše rozhodnutie, či obsah stiahneme, alebo nie a za svoje rozhodnutia sme zodpovední, vrátane zmien súvisiacich s COVID-19, ktoré sme v dôsledku tohto tlaku vykonali.“
Kritizuje vládu, že tlak z ich strany nebol správny a ľutuje, že sa k tomu nepostavili otvorenejšie už skôr. Je presvedčený, že nemali robiť kompromisy v slobode informácií v dôsledku tlaku vtedajšej administratívy.
Ruská dezinfo-kampaň sa nepotvrdila
Samostatnú kapitolu v oblasti dezinformácií a sťahovaniu obsahu zo sociálnej siete tvorí aj potenciálna dezinformačná operácia zo strany Ruska. To bolo ešte v roku 2020, kedy sa na jeseň objavili informácie o rodine Bidenovcov a obvineniach týkajúcich sa korupcie v rodine prezidenta Joea Bidena.
Sociálna sieť na základe varovania FBI stiahla informácie tohto charakteru zo svojej siete. Pozastavili ich, dokým sa nepreukáže, či išlo o dezinformáciu alebo legitímnu správu. Spätne je tento krok zo strany Facebooku hodnotený ako nevhodný a do budúcna plánujú zmeniť spôsob, akým budú reagovať na takéto udalosti. Nešlo o dezinformáciu, ako sa neskôr potvrdilo.
Ak sa teda objaví pochybná informačná kampaň alebo informácie, ktoré nebudú fact-checkermi schopní okamžite overiť, budú konať inak. Po novom Meta hovorí, že nebude článok degradovaný na obsah s nízkou informačnou hodnotou alebo ako podozrivý či priamo stiahnutý za účelom overenia.
Cenzuruje FB alebo nie?
Nie priamo a treba povedať, že na sociálnu sieť bol vyvíjaný nátlak zo strany vládnych orgánov. Nedá sa ale plošne tvrdiť, že Facebook cenzuroval „hlava nehlava“. Rozhodne nevyhovel všetkým požiadavkám vlády. Mark Zuckerberg priamo nepotvrdil nutnosť cenzurovania obsahu a príkazom zo strany vlády. To, čo sa stalo a má na mysli, je lepšie zaobchádzať z odporúčaniami vlády do budúcna.
Telegram šíri nezákonný obsah
To celkom iste každá sociálna sieť, ide o to, ako sa k tomu postaví. Nespolupracovanie s vládou sa trestá. Presvedčiť sa o tom mohol zakladateľ Telegramu, Pavel Durov.
Kauza okolo zatknutia predstaviteľa Telegramu na letisku vo Francúzsku 24. 8. 2024 má hlbší problém. Sociálna sieť ako taká nebola žiadaná o priamu cenzúru informácií, ale o spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi. Konkrétne išlo o francúzske orgány činné v trestnom konaní. Tie tvrdia, že nepovolenie nazerať do konverzácií a diskusií ľudí na Telegrame, robí túto sociálnu sieť zodpovednú za akúkoľvek trestnú činnosť vykonanú v aplikácii.
To sa dá povedať aj o iných aplikáciách, no tie spolupracujú minimálne v tom, že sa snažia moderovať svoj obsah. Problémom totiž nie je priama cenzúra, ale to, že Telegram nemá dostatok ľudí na moderovanie obsahu. Kým pri spoločnosti Meta hovoríme o desiatkach tisícov zamestnancov, pri Telegrame sú to desiatky.
Kto používa Telegram?
Je vo všeobecnosti známe, že telegramové kanály využívajú rôzne dezinformačné skupiny. Je tiež ale dobre známe, že túto sociálnu sieť využívajú úplne bežní ľudia. Popri tom aj politickí aktivisti alebo rôzne vojenské, či už oficiálne alebo neoficiálne skupiny.
Je celkom zrejmé, že nie všetky aktivity sú legálne, no Telegram zatiaľ nijakým spôsobom nezasahoval do slobody slova. To bolo najväčším úskalím, keďže nebol ochotný spolupracovať na špehovaní používateľov vo vlastnej sieti.
V minulosti sme informovali, že v rámci Európskej únie bola snaha presadiť takzvaných zadných vrátok do aplikácií, ktoré poskytujú koncové šifrovanie. To sú napríklad aplikácie ako Signal, Threema alebo po novom aj Messenger so zapnutým koncovým šifrovaním. Do takýchto konverzácií nevidia ani prevádzkovatelia služby a je teda celkom logické, že nemajú ako spolupracovať s dozornými orgánmi jednotlivých štátov.
Telegram priamo nenarazil na to, že nechcel zabudovať zadné vrátka. Hoci aj toto je problém pre vlády, narazil ale na neochotu spolupracovať. Jedným z najlepších príkladov je správa od Meredith Whittaker, prezidentky Signal (odkaz na PDF dokument), ktorá sa vyjadrila, že radi budú spolupracovať, avšak nemajú čo poslať, pretože nevidia konverzácie a nevidia ani kto si s kým skupinách píše.
Všetko je totiž šifrované medzi koncovými bodmi. Európska únia by teda chcela presadiť, aby sa analýza obsahu dala dozornými orgánmi vykonávať aj v takýchto aplikáciách, proti čomu sa hromadne búri mnoho expertov.
Zánik služieb, pretože sa boja (a niet sa čomu čudovať)
Aktuálne prebieha zápas medzi vládami a technologickými spoločnosťami. Vlády vďaka koncovému šifrovaniu nebudú mať dohľad na jednotlivými konverzáciami občanov a chcú to zmeniť. Nepríjemné je na tom argumentovanie a zločinnými organizáciami a zvaľovanie celej viny na jednotlivé platformy.
Bežným argumentom totiž je, že je potrebné moderovať alebo dohliadať na konkrétny obsah, ak to bude potrebné, pretože sociálna sieť pomáha kriminálnikom vo svojich aktivitách.
Pred niekoľkými mesiacmi ukončili svoje pôsobenie niektoré kryptomenové služby práve v obave z hromadného zatýkania ich zakladateľov. Niektorým sa to aj stalo. Keonne Rodriguez a William Lonergan Hill boli zatknutí USA za ich mixovací kryptomenový projekt Samourai Wallet. Ďalšie platformy oznámili pre istotu ukončenie svojej činnosti, napríklad Incognito.org a Phoenix odchádza z amerického trhu. Zľakli sa aj LocalMonero / AgoraDesk, ktoré pre istotu vypli svoje operácie.
Zdroj: Samourai WalletKto je vinník?
Situácia ako taká má dve roviny. Na jednu stranu je tu prirodzená požiadavka, aby kriminálnici nemohli rozvíjať svoje aktivity na sociálnych sieťach alebo prostredníctvom rôznych aplikácií. Zároveň tu máme však právo na súkromie a slobodu slova. Paušalizovanie viny na celú platformu nie je cesta, ktorou sa chcú technologické spoločnosti uberať.
Podľa logiky vládnych predstaviteľov jednotlivých štátov by to znamenalo, že aj centrálne banky sa podieľajú na kriminálnej činnosti, pretože osoby s kriminálnou minulosťou a podsvetie využíva nimi vydané bankovky. Avšak tento argument by len veľmi ťažko obstál. Otázkou teda je, prečo obstojí argument, že konkrétna sociálna sieť je zodpovedná za dôsledky konania niektorých jej používateľov.
Zdroj: House Judiciary GOP, vlastné
Prečítajte si aj:
