Kde sú tie časy, keď som ako stredoškolák po rozšírení internetu (áno, ten bol počas mojej strednej školy ešte stále v plienkach) sťahoval z internetu MP3 pesničiek a uploadoval som si ich do svojho empétri prehrávača, ktorý som hrdo nosil na šnúrke na krku.

V pokročilej fáze som potom riešil editáciu ID3 tagov, aby som mal pesničky katalogizované, aby sa mi správne zobrazovali ich názvy na monochromatickom displeji. Dostal som sa aj k ripovaniu hudobných cédečiek, ktoré sme mali doma, aby som mal predsa všetko digitalizované. Odhliadnime teraz od toho, že asi to nebolo úplne s kostolným poriadkom ohľadom autorských práv.

Nechápte ma však zle. Vôbec by som sa nechcel do tohto obdobia vrátiť, iba som sa zamyslel, čo všetko som bol ochotný v tom období napríklad kvôli počúvaniu hudby urobiť a koľko času ma to stálo.

Pochopiteľne, dnes mám toho času menej ako keď som bol stredoškolák, zároveň tu máme streamovacie služby ako Spotify, Tidal, Apple Music a podobne, ktoré toto všetko urobia za vás a nemáte tam iba svojich 250 MP3 súborov, ale obrovskú knižnicu všetkých hudobníkov, na akých si spomeniete.

Dokonca aj Mozarta. Nehovoriac o filmoch na VHS kazetách, ktoré sme si chodili požičiavať do požičovne, alebo sme si ich menili medzi sebou, ak bolo s kým, lebo VHS prehrávač nemal hocikto.

Dnes nám stačí zlomok energie na to, aby sme si mohli dopriať kvalitný hudobný či filmový zážitok okamžite. Potrebujeme na to internet a peniaze. Stále však existuje veľká skupina ľudí, ktorí opodstatnene na takýto luxus nemajú a potom je skupinka pirátov, ktorí fungujú dnes tak, ako ja kedysi na strednej škole. A je to škoda, pretože aj hudobný a filmový priemysel musí z niečoho žiť.