Véčko alebo vyklápačka, to je riadna hračka. Hračka pre tých, ktorí chceli zaujať, byť iní. No pravdu povediac, najviac priazne si získali tieto zariadenia od nežného pohlavia.
A Nokia 6101 určite, ona totiž ako ženský telefón pôsobí, aspoň na mňa. Zaoblený dizajn, zaujímavo spracovaná anténa, bielo strieborná kombinácia (alebo čierno strieborná) a dva farebné displeje, no nekúp to! Táto fínska kráska sa začala predávať v roku 2005, čo nie je až taká „minulosť“, ale každopádne je to už 12 rokov, čo nie je málo. A tak vás vítam v ďalšej časti RETRO blogu, ktorý dnes patrí krásnej „slnečno-veternej“ sobote.
Nokia ako taká je pojem sám sebe. Platilo nepísané pravidlo, že keď dobrý telefón, tak Nokia, tak som to vnímal a vnímam ja. Myslím, že nebudem sám. 6101 patrí do nižšej strednej triedy a je to skôr „imidžofka“, ako nejaký dobre použiteľný pracovný nástroj, avšak ani túto rolu jej neodopieram. Nie všetci potrebujú na prácu špičkový stroj, ako napríklad v ten rok predstavenú Nokiu N70 s OS Symbian.
Dizajn
Hrubé telo z dvoch častí, to je jasné. Kĺb bol/je odolný, nakoľko dodnes ide hladko, taktiež aj telefón vyzerá celkom dobre. Treba povedať, že materiálové vyhotovenie je bezproblémové. To sme u značky Nokia zvyknutí. V zatvorenom stave ste mali neustále prehľad o tom, čo sa v telefóne deje. Či už išlo o prichádzajúci hovor, správu, silu signálu, stav batérie, čas, dátum atď. Proste ste mali prehľad o všetkom, bez toho, aby ste museli telefón otvárať. V tomto sú vyklápačky s dvoma displejmi výnimočné. Nad vonkajším displejom sa nachádzal VGA fotoaparát. Výhodou bolo, že náhľad obrazu bol realizovateľný aj cez tento malý displej. Pre „selfičkarov“ ideálne.
„Véčko s rozmermi 85 x 45 x 24 mm a hmotnosťou 97 gramov ste kúpili za necelých 9000 Slovenských korún.“
V pravom boku zariadenia je jedno tlačidlo, ktoré malo v rôznych aplikáciách rôzne funkcie. Slúžilo aj ako spúšť fotoaparátu alebo aktivácia webových služieb. Pod ním sa nachádza infračervený port. V ľavom boku je len dvojtlačidlo regulácie hlasitosti. Zadná časť je okrem batériového krytu prázdna. Hlasný reproduktor je umiestnený atypicky, vo vrchnej časti. Na opačnej strane je klasický Pop-Port a konektor pre nabíjačku (tenká koncovka).
Po otvorení sa objaví „veľký“ displej a pod ním ponuka tlačidiel. Z vrchu sú dve kontextové tlačidlá, pod nimi dve tlačidlá ukončenia a prijímania hovoru (s ďalšími funkciami). Medzi nimi je veľké štvorsmerové tlačidlo, s potvrdzovaním v strede. Toto tlačidlo je plne konfigurovateľné, podobne ako dve kontextové tlačidlá na vrchu. Zakončuje to alfanumerická klávesnica s dobrou odozvou, písalo sa na nej brilantne.
Veľký displej má rozlíšenie 128 x 160 Px a 65 536 farieb. Menší displej (z vonkajšej strany) má 4096 farieb a rozlíšenie 96 x 65 Px. Spomínam si na časté a prioritné otázky nás mládežníkov v tej dobe – A koľko má displej farieb? Ak mal cez 65 000, fúú, to bol stroj nevídaný 🙂 . Dnes je doba iná (samé nekonečné displeje 🙂 ) a povedzme si ako je, aj v roku 2005 boli zariadenia s jemnejším rozlíšením, ten raster (rozpixelovanie) tu je podstatne viditeľný.
Musím však pochváliť celkom dobrú čitateľnosť na slnku a jednoducho a prehľadne spracované menu. Oba displeje mohli mať odlišnú tapetu a šetrič, to je frajerina. Nechýbali ani rôzne témy, ktoré bolo možné dodatočne stiahnuť, a taktiež rôzne farebné škály a farebné písmo v pohotovostnom režime. V pohotovostnom režime ste videli dátum, čas, logo operátora, silu signálu, stav batérie a ponuku kontextových tlačidiel. Jednoduché menu sa skladá z 12 ikon.
VGA fotoaparát je taký aký je 🙂 , ale natáča aj video. Kvalita slabá, ale nastaviteľná v troch stupňoch, pričom max. rozlíšenie fotky bolo 640 x 480 Px. Veľa sa toho nastaviť nedalo, akurát zvuk uzávierky, popis fotografie a max. dĺžku videa. V dobrých svetelných podmienkach sa dalo niečo odfotiť, ale v jemnom šere to už nebolo veľmi dobré. Takto, odfotili ste, ale mnoho krát nebolo rozoznať čo. Fotoaparát nehaním, ale veci treba pomenovať pravým menom. Keď však zoberiem do úvahy rok 2005, tak to bolo použiteľné, tie mobilné fotoaparáty prešli väčšou zmenou až neskôr.
Telefonovanie a telefónny zoznam
Nebudem sa krútiť okolo horúcej kaše a hovoriť o každej funkcii, ktorá je v takmer každej Nokii rovnaká, a tých sme tu už prebrali dostatok (a ešte veľa zaujímavých kúskov máme v zálohe J ). Adresár má vlastnú pamäť, ktorá pojme až 500 záznamov + tie na SIM karte. Samozrejmosťou bolo kombinované zobrazenie z oboch adresárov. Kontakty boli/sú viacpoložkové a uložiť sa dalo viacero čísiel, mail, poznámky, užívateľské ID alebo PTT adresa, je toho viac než dosť. Absenciu nemá ani rýchla voľba a hlasové vytáčanie, ktoré fungovalo sporadicky, aspoň mne.
Ukončíme to možnosťou rozdelenia kontaktov do skupín, rozšíreným registrom hovorov a funkciou moja účasť, ktorú, predpokladám, použili max. 3% používateľov :). Register zahŕňal aj počítadlo hovorov, správ a dát. Ak sa nemýlim, v histórii „príjemcovia správ“ ste videli všetky čísla, na ktoré správy z telefónu odišli, a to aj po vymazaní správ. Ak ste nevymazali túto konkrétnu položku, mohol to byť usvedčujúci materiál 🙂 .
Správy – textové, multimediálne, bleskové a zvukové, teda v plnej výbave. Osobne som obľuboval zvukové, to bolo rýchle. V položke správy bola aj jednoduchá aplikácia e-mailu, ktorá sa na základné vybavenie pošty dala použiť, veľa možností však neponúkla. Miesto tu má aj Chat a správy z odkazovaču. Písanie textov bolo bezproblémové, to vďaka klávesnici. SMS správy mali odpočítavanie znakov a max. dĺžka jednej správy bola 160 znakov.
Písať sa však dalo ďalej, iba sa účtovalo viac správ. Našli sme tu aj funkciu rýchleho písania T9, ktorá bola veľmi obľúbená. MMS správy poňali až 1000 znakov, obrázok, melódiu, krátke video, poznámky, kontakty, vizitky a pod. Tu ste sa mohli „vyblázniť“ a príjemcu obohatiť o slušnú nádielku informácií. Dodajme, že pamäť na SMS mala 150 miest. Ak mal niekto problém so zrakom, v nastaveniach bolo možné prispôsobiť veľkosť písma, ktorá sa prejavila všade, aj v správach.
Interná pamäť – slušných 2.8 MB. V pohode nie? Na jednu krátku „mpétrojku“ J. Táto kapacita slúžila na všetko, od fotografií, cez melódie, MMS správy, až po Java aplikácie. Takže to bola veľmi nevďačná hodnota, ktorá nadšencom multimédií vytvárala vrásky na čele. Multimediálne súbory sa nachádzali v galérii s rôznymi zložkami, možnosťou vytvárania nových zložiek a rozdelenia súborov podľa predstáv.
Konektivita alebo v skratke infračervený port! Na Bluetooth zabudnite, ten sa nezmestil J. Ale nechýba prenos dát, teda naše obľúbené „internety“. Pripojili ste sa cez GPRS (trieda 10: 4+2) a EDGE (trieda 6: 3+2), k tomu poslúžil WAP a WEB prehliadač (verzia 2.0). Ak bolo zariadenie od operátora, tak pod špecifickým pomenovaním. Nesmiem zabudnúť na Pop-Port, ktorým ste prepolili telefón s PC. Na to slúžil skvelý program – Nokia PC Suite. Tento program sa Nokii podaril a dodnes naňho rád spomínam.
Aplikácie – Medzi tie najlepšie patrí FM rádio s automatickým vyhľadávaním staníc a možnosťou prehrávania cez hlasný reproduktor. Ale iba s pripojenými slúchadlami, ktoré mali funkciu antény. Slušný stereo head-set bol súčasťou balenia. Našiel sa tu aj nahrávač zvuku, pokročilý budík, kalendár s úlohami a mesačným náhľadom, poznámky, zoznam úloh, kalkulačka, stopky a časovač. Čo sa týka organizačných a pomocných aplikácií, nemám čo tomuto zariadeniu vytýkať. Všetky nástroje boli dobre použiteľné.
Javy Hry sa dali dodatočne sťahovať, čo bolo bežné. Predinštalované hry sú – neviem aké, nepamätám si to :). Ale možno aj tie, ktoré sú tu teraz. Canal Control, Golf Tour a Solitaire premium. Tieto hry neboli „stvorené“ pre každého používateľa a ako správnej Nokii tu chýbal hadík (Snake 2).
Batéria s kapacitou 760 mAh a označením BL-4C dosahovala výdrž niekoľkých dní. Záležalo na konkrétnom používateľovi, ale 3-4 dni boli bezproblémové. Batéria bola vymeniteľná, a ak ste mali jednu náhradnú, na dovolenku ste mohli ísť bez nabíjačky.
Záver
Sobota, ale aj RETRO blog sa blíži ku koncu a veríme, že ste si spoločne s nami dobre zaspomínali na toto konštrukčne špecifické zariadenie. Nokia 6101 nie je veľmi starý telefón, ale každopádne patrí medzi mobilných veteránov a my ju s radosťou odkladáme do redakčnej „vitríny RETRO zariadení“. Ďakujeme Vám za pozornosť a už o týždeň môžete očakávať špecialitu v našom RETRO blogu. Aby toho nebolo málo, kolega pripravuje špeciálne časti RETRO blogu, ktoré budú venované herným konzolám a PC od spoločnosti Apple.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným pomenovaním – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
