Malá vrtká, dobre varí, ale je aj poriadne drahá – veď je Made in Finland. Teraz už nie, ale keď ste si túto lahôdku chceli kúpiť v roku 2001, tak ste si mohli nachystať približne 21 000 Slovenských korún.
A to už bol slušný peniaz. Musím však povedať, že tento telefón za to stál. Všetko čo začínalo číslom 8, bolo predurčené na úspech. Rovnako ako predchodca – Nokia 8210, tak aj Nokia 8310 bola žiadaným telefónom. Povedzme, že vypovedala o určitom statuse majiteľa, lebo nie každý si toto zariadenie mohol dovoliť. Exkluzivita spočíva v miniatúrnych rozmeroch, funkčnosti a zaujímavej klávesnici s modro-bielym podsvietení, ktoré je v prípade kláves „vyosené“. LED diódy podsvietenia klávesnice nie sú priamo pod klávesmi, ale medzi nimi. To vytvára zaujímavý efekt. Pre mňa je tento telefón ikonou, ktorá si zaslúži byť v „sieni retro slávy“.
„Nokia 8310 bola predstavená na jar roku 2001. Bolo to na medzinárodnej výstave Ce-Bit.“
Dizajn
V prvom rade treba spomenúť veľkosť alebo skôr miniatúrnosť telefónu, ktorá je – 97 x 43 x 19 mm s hmotnosťou 84 gramov. Tak spratný a pritom pekný telefón sa len tak ľahko nevidí, dnes už vôbec nie. Materiálové vyhotovenie je poctivé, tak ako sme boli u lepších Nokií zvyknutí. Opäť musím povedať, že aj po rokoch používania sa na nej „zub času nevybláznil“. Ale ani majiteľ, to je podstatný dodatok. Telefón je celoplastový a bol vyrábaný vo viacerých farebných prevedeniach, pričom nechýbalo množstvo krytov od tretích výrobcov, ktoré bolo možné zakúpiť za „pár korún“. Kryty sa vymieňali jednoducho, bez nutnosti návštevy servisu. Po dizajnovej stránke hodnotím tento telefón ako vysoko nadpriemerný. Krásne spracovanie, farebné kryty a chrómové doplnky ho robili (robia) tým, čo je.
„360°obliadka“
Začneme prednou stranou z vrchu. Tu sa nachádza slúchadlo, chrómové logo NOKIA, monochromatický displej a pod ním ponuka kontextových tlačidiel. Po stranách sú dve samostatné tlačidlá, v strede jedno navigačné dvoj-tlačidlo a dve tlačidlá s tradičnými slúchadlami (červené/zelené). Nasledovala štýlová alfanumerická klávesnica. Ku klávesnici by som povedal pár slov. Ako je zvykom, odozva a funkčnosť kláves je výborná. Horšie to je však s ich veľkosťou, ktorá je pre väčšie prsty menej prijateľná. Povedal by som, že je to hraničná veľkosť.
Ľavý bok má vo vrchnej časti dve tlačidlá pre reguláciu hlasitosti a pravom boku nájdeme infračervený port (v tej istej výške a v rovnakom tvare). Spodná časť patrí hrubému konektoru pre nabíjačku a konektoru pre handsfree sadu. Ďalšie dva kontakty ste využili v automobilovej zostave pre tento telefón. Vrchná časť hostí tlačidlo napájania a otvor reproduktoru. Ako inak, aj tu nájdeme otvor pre pútko alebo šnúrku na krk. Takýto pekný a ľahký telefón sa na krku vynímal jak „zlatá retázka“. Zadná časť je čistá, iba s chrómovými doplnkami a logom NOKIA. Podstatnú časť tvorí batériový kryt.
Displej a menu (nie denná ponuka jedál)
Nadpis veľký, displej malý, nevadí. Grafický, monochromatický s piatimi riadkami. V praxi to však päť riadkov nebolo, ale iba tri. Dva riadky, spodný a vrchný, boli informačné, resp. navigačné. Rozlíšenie displeja je 84 x 48 pixelov a je, ako som spomínal, podsvietený na modro-bielo. V podstate mu nemám čo vytýkať, aj čitateľnosť bola prijateľná, aj kontrast dostatočný. Menu bolo klasické „nokiácke“ a načo rozbabrať niečo, čo je dobré. Malé zmeny sú, ale podstata je zachovaná.
Každá položka menu má grafické vyobrazenie a vždy ste vedeli, v akom „kúte“ sa nachádzate. Je to jednoduché menu s jednoduchým ovládaním, a to bol vždy u Nokie ciel. Ak ste však chceli „frajeriť“ a ovládať telefón hlasom, bolo to možné. No, kto to nepozná, tak nech nemá predstavu o hláškach – Hey Siri alebo Hey Google J. Hlasové funkcie boli jasne a presne preddefinované a bolo ich celkom päť, ich presná funkčnosť je však polemizujúca.
Volania a SMS správy
Bežné, ako v iných lepších aj horších Nokiách. Všetko? Nie! „Osemtridesina“ ponúkla až 500 miest pre kontakty, ktoré boli viacpoložkové. Mohli ste k nim priradiť niekoľko mien, čísiel a textov, ak ste však využili každú jednu položku pri všetkých kontaktoch (nepravdepodobné), kapacita sa zmenšila, a to podstatne. Pamäť telefónu dokázala spolupracovať s pamäťou SIM karty a kontakty z oboch úložísk boli zobrazené súčasne. Rozlíšiť ich bolo možné podľa ikonky pri kontakte. Samozrejmosťou sú skupiny volajúcich, ktoré ste si prispôsobili podľa vlastných požiadaviek. Taktiež tu boli profily telefónu, ale to je už akási klasika. Apropo, aj tu bola možnosť hlasového ovládania, resp. vytáčania 10 nastavených kontaktov (iba z pamäte telefónu).
„Hlasitosť hovoru bola dostatočná, problémom bolo iba extra hlučné prostredie.“
Správy boli krásne, hlavne tie od frajerky, ale to sem nepatrí 🙂 . Maximálna dĺžka správy dosahovala 160 znakov, a ak sa dobre pamätám, tak sa znaky odpočítavali. Dlhšiu správu ste nenapísali, čo je rozumné a prijal by som to i dnes. Správy by boli stručnejšie a písané s kreativitou, doba esejí totiž skončila. Ako inak, výborná T9 nechýbala a diakritika bola prítomná, ale iba pre vás. Po odoslaní sa správa orezala, čiže diakritika išla bokom, „prijemca dostal iba holy text“. Pamäť na SMS mala kapacitu pre 150 kusov, ak ste posielali alebo prijímali SMS s grafickým obrázkom, pamäť sa mierne scvrkla.
Zvuk
35 melódií a jedna nostalgická – Nokia Tune, to keď počujem, mám zimomriavky J. Melódie boli jednohlasé a 10 z nich malo špeciálny rytmus (nie toho rapera) – extra rýchly. Vítané boli vibrácie, ktoré sa dali nakombinovať súčasne s melódiou. K profilom by som dodal, že boli programovateľné a dali sa nastaviť na určitý čas – zap/vyp. Platnosť však bola obmedzená na 24 hodín. Po tejto dobe sa aktivoval profil „normál“. Zvukový výstup hodnotiť nebudem, od toho tu nie som 🙂 .
Internety a konektivita
WAP tu bol, ale kto ho reálne používal neviem, takých bolo (asi) iba málo. Dáta boli totiž v tej dobe drahé. Tak, či onak, 8310 podporovala HSCSD pripojenie, a tiež GPRS (trieda 3+1). Obe možnosti mohli dosahovať max. rýchlosť 43 Kbps. Wapový prehliadač (verzia 1.2.1) nebol nejak výnimočný, slúžil iba v prípade núdze (subjektívny názor). Pri použití štandardného dátového pripojenia ste platili za čas pripojenia, pričom ste nemohli prijímať hovory, boli ste off-line. V prípade GPRS pripojenia sa počítali prenesené dáta, ale mohli ste aj prijímať hovory. Aj tak to bolo drahé.
Výborná vec – FM rádio
To potešilo. Použiteľné bolo, samozrejme, iba s handsfree sadov, to je nutnosť dodnes. Tá však bola súčasťou balenia (použiteľná aj na prijímanie hovorov a pod.). Stanice ste naladili v štandardnej norme – 87.5 až 108 MHz. Nechýbalo ani automatické ladenie alebo presné zadanie požadovanej frekvencie. Následne ste si mohli obľúbené frekvencie uložiť – celkom 20. RDS tu nebolo, pochopiteľne.
Doplnky
Nahrávanie hlasu (celkom 3 minúty), poznámky (6 kusov), úlohy, kalendár s denným náhľadom (možnosť pridania približne 250 udalostí), jednoduchý budík, stopky, odpočítavanie, kalkulačka a prevodník mien. Celkom stručne som to dal 🙂 . Je to však klasická zostava, ktorá nechýbala v každej lepšej Nokii. Jedinou novinkou tu bol hlasový záznamník.
Hry
Celkom tri, ale bola možnosť stiahnuť cez WAP ďalšie. Myslím, že tie čo tu boli, úplne postačovali. Ako inak Snake 2 – hadík druhej generácie je záruka stŕpnutých nôh pri/na veľkej potrebe (treba to pomenovať pravdivo 🙂 ). Hernú zostavu dopĺňa Bumper a Pairs 2.
Batéria
A rovno z českej republiky, tak potom bude dobrá – „zlaté české ručičky“. Li-Ion batéria mala kapacitu 750 mAh a označenie BLB-2 (3.6V). Na jedno nabitie vydržala veľmi dlho, niekedy aj 5 – 6 dní, záležalo od intenzity používania telefónu. Tá naša to už nevydržala a je „kaput“.
Záver
Alebo uzáver dnešnej vtipne poňatej časti – RETRO blogu. To je spôsobené tým, že na tento telefón sú iba a výhradne dobré spomienky a je to, ako sa hovorí – klenot. Na takéto zariadenia spomíname s veľkou radosťou a veríme, že tento pocit zdieľate s nami. Ak máte nejaké spomienky na tento telefón, dobré alebo zlé, určite sa o ne s nami a s ostatnými čitateľmi podeľte. Ďakujeme vám za vašu pozornosť a o týždeň sme tu zas. RETRO blog je aktuálne nepravidelný, ale každý týždeň dostupný s novým zariadením.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným pomenovaním – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
