V minulej časti sme vám „sprostredkovali“ spomienky na nemeckú klasiku, ktorá bola ukrytá v mobilnom telefóne Siemens C45

Dnes to bude nezvyčajná časť, veď aj preto máte naše RETRO radi :). Dnes vám sprostredkujeme jednu zaujímavú výstavu, na ktorej sme sa boli pozrieť a veľmi nás zaujala. Ide o výstavu človek a telefón, ktorá ukazuje, ako sa postupne menila doba, čo prichádzalo, čo odchádzalo, ale i to, kedy sa dostali na trh prvé zariadenia s hudobným prehrávačom alebo fotoaparátom.

A aby to malo správny šmrnc, nebude chýbať množstvo fotografií z tejto výstavy, a taktiež nejaké videá. A ako už isto viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Samozrejme, aký by to bol RETRO blog bez plodnej informácie? Dnes však nemáme stanovený rok, a tak ho stanovím ja J. Viete, že v roku 1979 vytvorili Akio Morita, Masaru Ibuka a Kozo Ohsone prvý komerčný Sony Walkman? Tento produkt bol mimoriadne populárny na celom svete a v niektorých rozvojových krajinách, kde nie sú k dispozícii moderné technológie, je kazetový prehrávač používaný dodnes. 

Ako to začalo, a kto bol prvým človekom, ktorý volal mobilom

Prvý hovor z mobilného telefónu uskutočnil v apríli roku 1973 Martin Cooper. Ten bol vývojovým pracovníkom spoločnosti Motorola a volal svojmu kolegovi z konkurenčnej spoločnosti AT&T Bell Labs. Stalo sa tak v Americkom New Yorku. Dnes volajú miliardy ľudí a mnohí si ani nespomenú, ako to všetko začalo.

„Nie len za veľkou mlákou boli šikovný ľudia. Koncom sedemdesiatych rokov sa objavila prvá mobilná sieť aj na našom území. Bola to spoločnosť TESLA, ktorá experimentálne spustila sieť AMR (automatizovaný mestský telefón).„

Mobilné telefóny od základu zmenili spôsob komunikácie medzi ľuďmi, stačí si spomenúť nato, aké to bolo bez nich, aj keď nie všetci „môžu“. Ja si na časy bez telefónu pamätám, ale to som bol „asi mladý J“ a nepotreboval som to súrne k svojmu životu. Zmena prišla keď som ho mal, odvtedy som ho potreboval. Ale staršie generácie, resp. tí, ktorí niečo riešili a potrebovali častejšie komunikovať, to mali ťažšie. Bude Tá alebo Tamtá osoba doma pri „aparáte“? Alebo, ako zavolám z mesta? Riešením boli telefónne búdky a pod. zariadenia. Ale, myslím si, že to malo aj svoje výhody, človek nebol (podvedome) stále v strehu, kedy mu kto z práce zavolá a pod. Jednoducho, bola to taká obmedzená sloboda (v dobrom slova zmysle).

V pokročilom štádiu smartfónov je dobré obhliadnuť sa dozadu a spomenúť si, kde bolo sociálne siete? Vonku! Ako sa nakupovalo? V kamenných obchodoch – žiadne e-shopy, ale bolo treba vyjsť z domu a vytúžený produkt zájsť kúpiť do obchodu, niekedy aj kilometre vzdialeného. Obdobná situácia je aj napr. pri bankách a platbách, ak ste chceli peniaze poslať, bolo treba ísť do banky, neboli žiadne aplikácie. Aplikovať ste mohli jedine grog v krčme pri banke 🙂 .

Mobilné telefóny prešli za posledné dve desaťročia búrlivým vývojom. Dnes sú takmer všetky zariadenia na jedno kopyto a výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, sa hľadá čoraz ťažšie. Nie vždy však tomu bolo tak. Napr. niekoľko (viacej) rokov dozadu sme videli také dizajnové a farebné prevedenia, že to bolo miestami až nepochopiteľné. Kocka, obdĺžnik, vajíčko, véčko, vysúvačka, modulárna konštrukcia a rôzne iné atypické útvary. Proste rôznorodosť, a otvorená myseľ dizajnérov, tak by som toto obdobie pomenoval.

Osobne si myslím, že aj dnes mám niečo z tohoto obdobia chýba, minimálne čo sa dizajnu a noviniek týka. O čom je to dnes? Žiadne revolúcie, iba slabé evolúcie a každý rok nová vlajková loď od každého výrobcu, ktorá má oproti predchodcovi vylepšenia na úrovni slabého facelift (česť výnimkám, tých je však minimum). Nič prevratné, ak teda nepočítam ceny, ktoré minimálne účet v banke prevrátia hore nohami. Telefóny, ktoré sú jedno až dve desaťročia staré, prichádzali s veľkoleposťou a väčšími inováciami, ako je tomu teraz. To je subjektívny názor, ale myslím, že ďaleko od pravdy nemá.

O tom potom. Treba povedať, že mobilný telefón bol skvelý vynález a vďaka nemu máme dnes o čosi ľahší život. Mobil je najrozšírenejším zariadením všetkých dôb. Celosvetovo, v aktuálnu dobu, využíva mobilné telefóny približne 4.5 miliardy ľudí. Celkom slušné číslo.

Pamätáte sa, že niekedy bol mobil hlavne výsadou manažérov (alebo bohatých ľudí). Išlo o statusovú záležitosť, podľa ktorej sa hodnotilo spoločenské postavenie. Takmer ani jeden výrobca mobilných telefónov nezabúdal na túto „klientelu“ a vždy prichádzal s novinkou, predovšetkým určenou tejto skupine. Výraz manažérsky telefón si určite pamätáte. Dnes je tento výraz používaný sporadicky, nájdeme ho u niektorých operátorov „ako lákadlo“. Avšak, rozdiely vo funkčnosti a dizajne nie sú žiadne. Dnes má rovnaký telefón bežný pracovník, ako aj vrcholový manažér nadnárodnej korporácie. Viacero ľudí si však na tomto zakladá dones a bez „jablka“ na chrbte telefónu by sa hanbili, resp. by neboli dostatočne „IN“ 🙂 .

Telefón alebo fotoaparát?

Niekedy nemožná vec, dnes nemysliteľná. Veď kto by chcel telefón bez poriadneho fotoaparátu? Ako inak by sme odfotili prekrásne momenty s rodinou, priateľmi a deťmi? Snáď nie fotoaparátom keď máme mobil. Áno, foťák je foťák, ale mobil máme vždy pri sebe, a tak je to najpoužívanejšie záznamové zariadenie – rovno vo vrecku. Odvážim sa povedať, že už takmer s akýmkoľvek smartfónom vytvoríte schopnú, resp. pozerateľnú fotku.

No nie vždy tomu bolo tak. Začalo to skúškami s externými fotoaparátmi, nasledovali prvé integrované VGA snímače a postupne prišlo aj k nahrávaniu videa. Dnes je doba, kedy telefóny na 90% nahradili kompaktné fotoaparáty (a tiež mnoho iných bežne používaných zariadení). Zdokonaľovaním hlavných fotoaparátov prišlo aj k tým predným, ktoré väčšinou slúžili na videohovory. Dnes? Takmer nemysliteľné! Veď podstatou predného fotoaparátu je selfíčko alebo svojka 🙂 .

Tieto tri snímky hovoria o tom, akým pokrokom prešli fotoaparáty v mobilných telefónoch

Ako sme k tomuto počinu prišli? Prvým zdokumentovaným autorom selfie bol (pravdepodobne) taliansky mediálny umelec – Alberto Frigo, ktorý v roku 2003 začal fotiť sám seba pri každodenných činnostiach. Jeho celoživotným projektom bola prvá zbierka selfie fotografií. K rozvoju tejto záľuby, samozrejme, dopomohli mobilné telefóny. Prvým bol Sony Ericsson Z1010 (rok 2003), ktorý mal ako prvý – koncept prednej kamery, ktorá mala snímač pre selfie a videohovory.

Hudobný prehrávač v telefóne

Ako inak by sme (kdekoľvek) počúvali obľúbené skladby? No, nie vždy to bolo také jednoduché a možné. Začalo to prvým integrovaným FM rádiom, čo bola pre mnohých používateľov nutnosť v telefóne. Možno aj dodnes je. Postupom času sa vývoj dopracoval k rôznym krátkym melódiám, v rôznych formátoch a zvuku, ako ho poznáme dnes. Históriu reprodukovanej hudby je možné mapovať od roku 1857 – presnejšie išlo o fonoautograf Édouarda-Léona Scotta de Martinville, to je však na hlboká história. Posunieme sa o niečo vpred, do začiatkov prenosných prehrávačov. Samozrejme, prvým priekopníkom v tomto segmente bola spoločnosť Sony (rok 1979) a ich prenosný kazetový prehrávač Walkman. Ten kombinoval mobilitu, malé rozmery a prijateľnú cenu. O tri roky neskôr predstavilo Sony revolučný discman. Revolučný z dôvodu náhodného prehrávania skladieb.

Zlom v hudobných prehrávačoch spravil Apple, s prvým iPod-om v roku 2001. Malý prehrávač s harddiskom o kapacite 5 GB poňal neuveriteľné množstvo skladieb. Zariadenie bolo viazané na PC, kde sa cez program iTunes hudba synchronizovala. V roku 2003 spustil Apple službu iTunes store a začal predávať hudbu online. Do sveta mobilov prenikla „pokročilá“ hudba v roku 2005, kedy bol predstavený telefón Motorola Rokr (spolupráca medzi – Motorola a Apple). Veľký úspech však nezožal a o dva roky neskôr predstavil Apple prvý iPhone s integrovaným iPodom, ktorý zožal podstatne väčší úspech. V tejto dobe bolo prehrávanie hudobných súborov v mobiloch bežnou záležitosťou – resp. výsada lepších telefónov. Najznámejšie boli hudobné telefóny Sony Ericsson (2006 až 2011) s modelmi Walkman.

„Dnes takmer všetko zastrešujú hudobné aplikácie, kde si mesačne zaplatíte „pár korún“ a máte k dispozícii neobmedzenú hudobnú knižnicu z celého sveta. Samozrejmosťou je sťahovanie hudby a počúvanie off-line. To, čo bolo niekedy vymoženosťou a výsadou top zariadení, dnes považujeme za samozrejmosť.“

Mobilný internet

Alebo – Fenomén. Celosvetová sieť vzájomne prepojených počítačov, ktorá „skladuje“ takmer všetky informácie nášho sveta a umožňuje nájsť čokoľvek, čo potrebujeme. Prvé pokusy prepojiť počítače a zdieľať dáta prebehli už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Avšak, prvá webová stránka vznikla až v roku 1991. Internet, tak ako ho poznáme je s nami približne 25 rokov. Za takto krátku dobu dokázal zmeniť svet tak, ako žiadny iný vynález 20. storočia.

Výbava dobového manažéra

Porevolučné Československo sa k „mladej“ sieti pripojilo v roku 1992. V prvých rokoch išlo, samozrejme, o pevné pripojenie cez kábel a postupom času prichádzalo bezdrôtové. Prelom nastal spustením mobilných dátových sietí. Vďaka tejto technológii sme mohli a môžeme pristupovať na internet kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Od tohoto sa odvíjali aj zariadenia, ktoré boli/sú neustále prispôsobované tak, aby sme internet a jeho možnosti využili naplno.

Tak ako, spomínate si ešte na telefóny, ktorým hudobný prehrávač alebo kamera nič nehovoria? Osobne veľmi živo. Dnes si bez týchto základných funkcií nevieme telefón predstaviť, samozrejme, mimo tisíc iných vymožeností. Sme na konci dnešného RETRO blogu, v ktorom sme si, verím, že dobre zaspomínali na začiatky fenoménu menom – MOBIL a jeho najvýraznejších pokrokoch. Budúci týždeň si povieme niečo o telefonovaní ako takom, ešte keď neboli mobilné telefóny ani v „snoch“. Je to mierne opačné poradie, ale odlišnosťou sme výnimočný. Ďakujeme za Vašu pozornosť a už o týždeň sme tu zas.

 

Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.