Z ďalekého Fínska sa presunieme do Nemecka, kde sa zhotovovali šikovné zariadenia značky Siemens.
V roku 2001 „nám“ v Mníchovskej centrále Siemensu odklepli novinku a nástupcu obľúbeného modelu C35i. Áno, Siemens C45 je hrdým nástupcom C35i, ktorý však nevyvolal najlepšie dojmy. Bol podstatne kritizovaný, ale to už tak býva, keď predstavíte nástupcu s minimom inovácií. Tak, či onak, C45 si získal priazeň množstva používateľov, či už výbavou alebo cenou, to nevedno. Presnú čiastku, ktorú bolo treba za tento model zložiť neviem, ale ak ma pamäť neklame, tak sa pohybovala okolo 7500 až 9000 Slovenských korún (to bol niekedy peniaz, čo poviete?).
Úvodník máme za sebou a vy už isto tušíte, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Keďže k RETRO blogu patria aj „plodné“ informácie, tak vecte, že v roku 2001 bola oficiálne spustená Wikipédia, Wiki encyklopédia so slobodným obsahom. Bolo to presne 15. januára, kedy je tzv. deň Wikipédie. No, dnes to bolo celkom poučné, tak teda prejdime k podstate dnešného blogu.
„Kolegovia“
Siemens C45 – bublina, toto pomenovanie sa mi k nemu hodí J. Po stránke dizajnu sa zmenilo najmä to, že C45 už nemá vonkajšiu anténu, tá je schovaná vo vnútri a telefón pôsobí uceleným dojmom. Vyhotovenie ale nebolo tak kvalitné, ako by sme si predstavovali. Treba však uznať, že ani po uplynutí šestnástich rokov z neho nie je úplná troska. Jedinou nevýhodou, toho nášho, je, že nefunguje – nevedno prečo.
K dizajnu dodám niekoľko detailov. Zaoblenie z každej strany má výhodu pri ergonómii držania, a to aj keď je C45 výrazne hrubá. Pekný „výhľad“ je z profilu, kedy vynikne jeho línia „stiahnutého brucha“ v celej časti klávesnice. Vyzerá to efektne. Materiálové vyhotovenie je, samozrejme, z plastu a celkové spracovanie by som zhodnotil na 6 z 10 bodov. Výrobca v dobe predstavenia C45 oznámil, že pre cielenú skupinu ľudí je tento telefón ideálny. Neviem, ale ideálne určite bolo to, že sa dali ľahko odnímať kryty, predný i zadný. V ponuke (mobil-shopov a pod.) bolo množstvo dizajnových vyhotovení týchto krytov a každý si prišiel na svoje, ak chcel.
Obhliadka zariadenia . Začnem netradične – boky, zadok a vrch – úplne prázdne. Okrem konektoru pre externú anténu a loga SIEMENS v zadnej časti je telefón „čistý“. Spodok zariadenia tvorí, už tradične, konektor pre nabíjačku a skromné príslušenstvo. V tomto telefóne je ešte hrubá koncovka. Predná časť je najbohatšia, pochopiteľne. Zvrchu – otvor slúchadla (kombinovaný s reproduktorom), pod ním päťriadkový displej a následne klávesnica.
Prvé kontextové tlačidlá sú strašné (pekne povedané), kto tento telefón používal a má väčšie ruky, vie o čom hovorím. Sú tak malé a blízko pri sebe, že dizajnér musel mať ruky dorastenca z Japonska. Tieto tlačidlá sú dve, každé je dvojtlačidlo. Susediace časti tlačidiel sú smerové šípky (pohyb v menu) a dve vonkajšie majú pridelené funkcie – v každej zložke iné (ak sa nemýlim). Pod týmto dizajnovým „skvostom“ sa nachádza trojica tlačidiel – zelený telefónik v strede, červený vpravo a rýchly prístup k zoznamu mien vľavo. K celku chýba už len alfanumerická klávesnica a otvor mikrofónu. Celá zložka kláves je podsvietená na oranžovo a materiálové vyhotovenie je gumové. Odozva tlačidiel je o niečo lepšia, oproti C35i, ale stále je to len – dá sa, nič viac. Klávesnice, ako aj ovládanie mala na jednotku jedine Nokia – subjektívny názor. Doplním už len rozmery – 109 x 46 x 23 mm s hmotnosťou 107 gramov.
Displej – monochromatický, päťriadkový a dosahoval rozlíšenie 101 x 64 Px. V pohotovostnom režime zobrazoval dátum, čas, stav batérie, silu signálu a logo operátora. Ak ste chceli displej oživiť, bolo možné pridať „pozadie“ – obrázok alebo logo. Obrázkom sa myslí jednoduchá animácia – v prípade Siemensu to boli rôzne zábavné tváričky. Samozrejmosťou bolo ich dodatočné stiahnutie z rôznych obchodov s obrázkami. Ak mal niekto potrebu stiahnuté monochromatické obrázky ukazovať, umožnila mu to funkcia Bitmap viewer. Doplnkom boli šetriče displeja, ktoré sa zobrazovali na jeho celej ploche. Či šetrili batériu je otázne, ale boli tu. Použiteľnou výhodou bola možnosť šetriča, ktorý zobrazoval digitálne alebo analógové hodiny.
Funkcie takmer „deväť-tisícovej cé-štyridsať-päťky“ boli presne také, aké sme čakali. Z telefónu sa dalo pohodlne volať a písať. Výborné, nie? Je to smutné, ale toto zariadenie toho naozaj veľa nedokázalo a to, koľko možností mali SMS správy vás asi netrápilo, aj tak sa posielali klasické SMS-ky alebo v tomto prípade EMS. EMS (Enhanced Messaging Service) bola možnosť odoslať cez správu logo, melódiu alebo jednoduché animácie. Je to niečo medzi SMS a MMS, stredový míľnik. Aby som však nebol iba kritický, treba povedať, že telefón sa dal dobre použiť. Čo sa týka SMS správ, tak tu nechýbalo odpočítavanie znakov pri písaní (max. 160 znakov), a tiež rýchle písanie s dopĺňaním textu – T9. Obmedzujúcou však bola pamäť, ktorá bola nulová. Jediné miesto na ukladanie SMS správ bola vaša SIM karta. Dalo sa stým žiť. „Potešením na oplátku“ môže byť nastavenie potvrdenia o doručení správy.
Volania z C45 boli niekedy strpčujúce, viacero zariadení malo problém so slúchadlom, ktoré počas hovoru šumelo a druhú stranu ste nepočuli tak, ako by ste si priali. Napokon, nastavenie hlasitosti hovoru sa nachádzalo v menu, čo nebolo najšťastnejším riešením. Čo už, súdruhovia z NDR sa rozhodli takto. Z negatív spomeniem aj kapacitu telefónneho zoznamu (mien), ktorá dosahovala, len 5O miest. Zostatok bol na vašej SIM karte. K menám bolo možné priradiť symbol alebo „animovanú tváričku“, ktorá sa pri prichádzajúcom hovore zobrazí. Viac čísel k jednému kontaktu je neslobodno. Aby sa negatíva vyrovnali pozitívam, určite viete, že mená bolo možné rozdeliť do štyroch skupín, ktorým ste mohli nastaviť osobité zvonenie i obrázok. Aby toho nebolo málo, skupiny bolo možné nastaviť aj tak, že jedna sa vám nedovolala a druhá áno (čiže, frajerka mohla, šéf nie 🙂 ).
„V krátkosti spomeniem aj profily telefónu. Tých bolo osem, z toho päť prednastavených (s možnosťou zmien) a tri plne konfigurovateľné. Dostupné nastavenia obsahovali – zvonenie, hlasitosť, vibrácie, nastavenie tlačidiel, štýl animácií, veľkosť znakov a podsvietenie LCD.“
Organizačné funkcie boli ochudobnené o kalendár. V malej miere ho nahradili poznámky, tie mali možnosť pripomenutia v určitý dátum a čas. Použiteľná bola aj položka narodeniny, kde sa nastavila udalosť, ktorá sa opakovane, každý rok, pripomínala. Medzi posledné funkcie patria pripomienky, bez možnosti upozornenia (max. počet 10 s 50 znakmi). A nakoniec budík, ten sa nastavoval na určité dni – s jedným pripomenutím. Zábavné bolo to, že ak ste telefón na noc vypli, budík vám nezvonil.
„Páčila sa mi možnosť časovaného vypnutia telefónu – na každý deň.“
Zábava – viac ako tri hry ste tu nenašli. Osobne, žiadna výhra to nebola, avšak jediná (subjektívne) hrateľná bola BattleMail. V hre bol váš bojovník, ktorému ste prednastavili pohyby a následne ste sa sním pokúšali vyhrať nad súperom. Hra je offline, ale myslím, že sa dala hrať aj cez „internetové“ pripojenie – multiplayer. Ďalšími hrami boli Ballon Shooter a Stack Attack. Zo zábavy je to všetko, ale, ak ste boli šikovný, hry sa dali doinštalovať.
Konektivita – žiadny Bluetooth, žiadny infračervený port, žiadne GPRS. To posledné zamrzelo najviac, nakoľko sa GPRS od novinky očakávalo. A teda, wapovať sa dalo, ale iba cez jednoduché a pomalšie vytáčané CSD spojenie. Max. rýchlosť dosahovala 9.6 kb/s. Wapový prehliadač OpenWave bol vo verzii 1.2. (OpenWave je nástupcom Phone.com). Keď sa nad tým zamyslím, tak ma nenapadá reálne využitie „internetu“ v tomto zariadení, ak nepočítam sťahovanie obrázkov, melódií a pod. K tejto kapitole by som dodal, že telefón bol dvojpásmový – GSM 900/1800.
Aj takéto kryty boli „IN“
Batéria – NiMH s kapacitou 550 mAh dosahovala výdrž približne 2, max. 3 dni. Záležalo od aktivity používateľa. Nevýhodou NiMH batérií je aj absencia pamäťového efektu. Alternatívou bola možnosť zakúpenia vyspelejšej Li-Ion batérie, s kapacitou 600 mAh, ktorá dosahovala vyššiu výdrž na nabitie – v priemere 4 dni.
Záver – tak, ako každý (uprostred – týždňový J) RETRO blog, aj tento sa musí raz skončiť. Veríme, že sme vo vás opäť a znovu vyvolali niekoľko pekných spomienok, nie len na toto šikovné zariadenie. Ďakujeme za vašu pozornosť a už o týždeň sme tu s novým RETRO blogom znovu.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným pomenovaním – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
