Minulý rok bol pre Európsku úniu z pohľadu boja proti klimatickej zmene prelomový, pretože sa v členských krajinách prvýkrát podarilo vyrobiť viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív. Cesta k plánovanej uhlíkovej neutralite stanovenej na rok 2050 je však ešte dlhá a štáty dvadsaťsedmičky sa na ňu vydávajú z rôznych štartovacích pozícií. V niektorých sú už dnes obnoviteľné zdroje súčasťou energetického mixu, inde je ich rozvoj iba na začiatku. Kto sú európski „zelení“ premianti a ako sa v tomto smere darí Česku a Slovensku?

Podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Európskej únii od roku 2010 výrazne stúpa. V minulom roku z nich pochádzalo 38 % vyprodukovanej energie. „Štáty EÚ, ktoré v najväčšej miere využívajú OZE na výrobu elektriny, vrátane hydroenergie, sú Nemecko (251 TWh), Taliansko (117 TWh) a Španielsko (108 TWh). Ak by sme brali do úvahy všetky európske štáty, dostali by sa na popredné miesta aj krajiny ako Nórsko (150 TWh), Veľká Británia (135 TWh) a Turecko (128 TWh),“ hovorí František Janíček zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Podľa Františka Janíčka je však množstvo vyrobenej elektriny značne podmienené veľkosťou a ľudnatosťou zeme, a preto je dôležité sledovať, v ktorých štátoch majú OZE na konečnej spotrebe elektrickej energie najväčší podiel. „V takom prípade sa v rámci Európy do popredia dostávajú krajiny ako Nórsko či Island. V oboch krajinách je to takmer stopercentný podiel,“ dopĺňa odborník na energetiku. V rámci EÚ sa v tomto smere najlepšie darí Švédsku, Fínsku, Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Rakúsku a Portugalsku. Na opačnom póle sa nachádzajú štáty Beneluxu a Malta. Len s malým náskokom pred nimi figurujú Česko a Slovensko.

Celkovo sa podľa výskumnej správy inštitútov Ember a Agora Energiewende v minulom roku podarilo zvýšiť podiel vyrobenej energie z OZE v Európskej únii o viac ako 3 percentuálne body. Takmer výlučne sa na tom podieľali investície do solárnej a veternej energie. Vo využívaní týchto dvoch „zelených“ zdrojov je európskym lídrom Dánsko, ktoré z nich pokryje až 61 % svojej ročnej spotreby. Väčšina jeho elektriny pochádza z veterných elektrární, ktoré sú pre túto krajinu typické. V Dánsku stála najstaršia veterná elektráreň už v roku 1891 a bola prvou svojho druhu v Európe. Značnú časť svojej spotreby pokrýva pomocou vetra a slnka aj Írsko (35 %), Nemecko (33 %) či Španielsko (29 %).

Česko a Slovensko vo využívaní OZE zaostávajú

V porovnaní so spomínaným Dánskom je v Česku a na Slovensku energia zo solárnych a veterných elektrární v celkovej hrubej spotrebe zastúpená minimálne. V oboch prípadoch to bolo minulý rok menej ako 5 %, čo je najmenej zo všetkých krajín EÚ. Napríklad fotovoltické elektrárne sa na tuzemskej hrubej výrobe podieľajú približne 2,7 %. Podľa riaditeľky Solárnej asociácie Veroniky Šilhovej pritom v Česku podmienky na to, aby sa tento podiel mohol čoskoro zvyšovať, existujú. „Fotovoltika by sa mohla stať spolu s veternou energiou pevnou súčasťou energetického mixu Česka. Máme obrovský technický potenciál, veľký je aj ekonomický záujem. Zatiaľ však rozvoj brzdil štát. Všeobecne však možno povedať, že v rámci Európskej únie zaostávame. V Poľsku alebo Maďarsku sa inštaluje desaťkrát až dvadsaťkrát viac ako v Česku,“ hovorí.

Veterné elektrárne prispievajú do energetického mixu Česka ešte menšou mierou ako tie solárne. V minulom roku sa podieľali na celkovej tuzemskej produkcii iba necelým 1 %. Aj z ich potenciálu by pritom podľa názoru niektorých odborníkov malo Česko ťažiť viac. „Vo veternej energetike má Česko podobné podmienky ako južné Nemecko a Rakúsko. V oboch krajinách sa pritom veterná energia využíva násobne viac ako v Česku,“ načrtáva Martin Mikeska, hovorca Komory obnoviteľných zdrojov energie.

Efektívnejšiemu zapojeniu OZE môžu pomôcž inteligentné siete

Aby boli Česko, Slovensko, ale aj ďalšie krajiny dvadsaťsedmičky schopné naplniť kritériá európskej klimatickej dohody, budú musieť v nasledujúcom desaťročí výrazne zvýšiť podiel elektriny vyrobenej pomocou OZE. Dôležitým predpokladom na efektívne začlenenie obnoviteľných zdrojov je však prebudovanie súčasných distribučných sústav, ktoré v mnohých krajinách zodpovedajú nárokom 20. storočia, no kritériám 21. už nevyhovujú.

„Dnešné siete už nespĺňajú nároky modernej energetiky a predstavujú prekážku pre výraznejšie zapojenie ‚zelených‘ zdrojov. Preto je nevyhnutné prebudovať ich na takzvané Smart Grids. Tieto automatizované inteligentné siete umožnia v reálnom čase zlaďovať ponuku elektriny s aktuálnym dopytom, predvídať eventuálne výpadky a celá sieť tak bude oveľa stabilnejšia. To sú nevyhnutné vlastnosti na využívanie obnoviteľných zdrojov, ako sú slnečná či veterná energia, ktorých výroba je zložito predvídateľná,“ vysvetľuje Miroslav Kopt, vedúci útvaru Strategických projektov EG.D.

V rámci Česka a Slovenska je prvým takým projektom ACON, ktorý prostredníctvom inteligentných distribučných sústav spojí distribučné územie EG.D a Západoslovenskej distribučnej (ZSD). „Smart Grids prinášajú možnosť zapojiť do siete veľké množstvo rôznych decentralizovaných zdrojov. Nebavíme sa pritom len o veľkých solárnych a veterných elektrárňach, ale aj o stovkách a tisícoch aktívnych spotrebiteľov. Rozvoj inteligentných sietí umožní aj širšie možnosti v oblasti komunitného zdieľania – či už v rámci miest a obcí, alebo menších celkov. Budú môcť vznikať lokálne energetické centrá, v ktorých bude napríklad bežnou praxou výhodný predaj prebytkov medzi susedmi,“ uzatvára Stanislava Sádovská, projektová manažérka ZSD pre implementáciu projektu ACON.

V rámci niekdajšieho Československa aktuálne vznikajú aj ďalšie dva Smart Grids projekty. V slovensko-maďarskej spolupráci je to Danube InGrid, v česko-nemeckej potom projekt Gabreta. Cezhraničné projekty inteligentných distribučných sústav v posledných rokoch podporuje Európska únia, v rámci dvadsaťsedmičky sa tak dá nájsť aj mnoho ďalších projektov. Z hľadiska rozsahu aj financovania je však ACON s dotáciou 92 miliónov eur doteraz najväčší.

ACONZdroj: ACON

Autor článku: ACON