Slovenská pošta ako jeden z najväčších zamestnávateľov na Slovensku patrí k ojedinelým podnikom, v ktorých sa mohli už od 60. rokov 19. storočia plnohodnotne uplatniť aj ženy. Vplyvom mnohých spoločenských, politických a technologických činiteľov sa tak stali podstatnou súčasťou poštových služieb už pred viac ako 150 rokmi. Medzinárodný deň žien preto na pošte patrí k najvýznamnejším sviatkom, kedy môžeme prejaviť úctu a vďaku za ich dennodennú prácu.    

„Ženy vždy tvorili podstatnú súčasť poštárskeho sveta. Dovolím si tvrdiť, že bez ich obetavého nasadenia a prirodzeného prístupu by Slovenská pošta nebola tam, kde sa dnes nachádza. Za ich svedomitú prácu si zaslúžia moju úctu a vďaku,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenskej pošty Peter Helexa.

V časoch habsburskej monarchie sa ženy po splnení predpísaných kritérií mohli uchádzať napríklad o pozície poštových podúradníčok, úradníčok, telegrafistiek či telefonistiek. V ďalšej fáze išlo o pozície cezpoľných doručovateliek či triedičiek, mestských doručovateliek i vyberačiek poštových schránok. Na prahu prvej svetovej vojny bolo v Predlitavskej poštovej správe zamestnaných približne 19 000 žien, z celkového počtu 75 000 zamestnancov, čo bolo na tú dobu veľmi významné zastúpenie. Vojnový konflikt tento trend ešte posilnil, keďže ženy vo veľkom nahradili mužov odvedených na front. Najväčšiu zmenu však prinieslo nastolenie režimu v roku 1948, počas ktorého došlo k výrazným personálnym zmenám na pošte. Štruktúru pošty totiž od základov celkom prebudoval a plošne feminizoval. Na prelome 50. a 60. rokov sa teda pomer oboch pohlaví definitívne obrátil v prospech žien.

Medzi najznámejšie slovenské poštárky patrili Izabela Textorisová a Mária Hollósyová. Zaujímavosťou je, že obe sa preslávili aj v inej oblasti, a to dokonca za hranicami nášho dnešného štátu. Izabela Textorisová, ktorá sa narodila ešte v roku 1866, sa stala prvou slovenskou botaničkou. Po celý život pritom pracovala na poštovom úrade v Blatnici a botanike sa venovala vo svojom voľnom čase popri starostlivosti o rodičov a tri sestry. V odbore botaniky sa stala známou a uznávanou odborníčkou (najmä čo sa týka znalosti flóry Turca). Textorisová zbierala a určovala rastliny. Z jej rozsiahleho herbára, ktorý je dnes uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, dodnes čerpajú dôležité informácie mnohí významní odborníci.

Mária Hollósyová, ktorá sa narodila v roku 1858, pracovala na pošte v dnešných Križovanoch nad Dudváhom. Popritom však vyrábala výšivky, ktoré sa vďaka jej talentu napokon dostali až na dvor cisárovnej Sisi. Okrem toho pútali pozornosť aj na šľachtických dvoroch v Rakúsko-Uhorsku, Španielsku, Francúzsku či Belgicku. Hollósyová sa totiž stala profesionálnou návrhárkou výšivkárskej dielne v Cíferi a jej vyšívané produkty boli známe nielen v celej Európe, ale i Amerike.

V súčasnosti Slovenská pošta zamestnáva až 83% žien. Ženy dominujú vo vedúcich pozíciách, kde tvoria z celkového počtu zamestnancov až 92%. Najvyšší počet žien je však zastúpených na pozícii poštovej doručovateľky, kde ich je až 4 265. Dokopy 1 553 žien pritom pracuje na Slovenskej pošte už viac ako 30 rokov. Najvyššia funkcia, ktorú ženy v poštových službách v histórii Slovenskej pošty zastávali, bola pozícia generálnej riaditeľky Slovenskej pošty. Zastávali ju Ing. Marcela Hrdá (od marca 2011 do mája 2012) a Ing. Paulína Štefaničová (od októbra 2010 do marca 2011).

Značky: