Elektromobily sú označované ako bezemisné, čo je z pohľadu samotnej prevádzky, samozrejme, pravda. Nová analytická metóda, ktorá posudzuje ekologickú záťaž počas celého životného cyklu vozidiel, však ukázala, že aj automobily s alternatívnym pohonom zanechávajú významnú ekologickú stopu. dTest prináša porovnanie celkovej ekologickej náročnosti 61 populárnych modelov automobilov všetkých typov pohonov. Výsledky sú bezplatne k dispozícii na webových stránkach dTestu.

Doteraz sa pri sledovaní ekologickej stopy pri automobiloch porovnávala iba energetická účinnosť a splodiny vyprodukované počas prevádzky. To bolo z pohľadu informovania motoristov o skutočnom dopade na životné prostredie nedostatočné. Rešpektovaná iniciatíva Green NCAP, ktorá sa zameriava na ekologické skúšky automobilov v rámci medzinárodného projektu financovaného jednotlivými európskymi krajinami a tiež spotrebiteľskými organizáciami vrátane dTestu, vytvorila metódu analýzy životného cyklu (LCA), vďaka ktorej je teraz možné porovnávať skutočnú ekologickú stopu áut rôznych typov. „Žiadne auto na ceste nespadlo z neba. Treba brať do úvahy každý krok, ktorým automobil prechádza počas celého svojho životného cyklu – teda od ťažby a spracovania surovín až po zošrotovanie,“ povedala šéfredaktorka časopisu dTest Hana Hoffmannová. Ako príklad uviedla elektrický Fiat 500, ktorý síce počas jazdy neprodukuje žiadne emisie, no výroba tohto malého vozidla a produkcia elektriny, ktorú na pohon spotrebuje počas svojho životného cyklu, zaťaží ovzdušie 31 tonami ekvivalentu CO2. To je 24-krát viac, ako váži samotný automobil. Treba dodať, že napríklad dvojtonový naftový Land Rover Discovery Sport, predstavuje záťaž viac ako 70 ton ekvivalentu CO2.

Analýza LCA do vplyvu na životné prostredie započítava celkové emisie skleníkových plynov a spotrebu primárnych (energetických) zdrojov – teda nielen ťažbu surovín, z ktorých sa vozidlá vyrábajú, alebo ktoré sú potrebné na výrobu paliva či energie, ale aj ďalšie faktory, ktoré sa podpisujú pod ekologickú stopu. Veľmi významným prvkom v dopade na životné prostredie je hmotnosť vozidla, ktorá môže mať dokonca väčší vplyv ako typ pohonu. Rozmernejšie elektromobily môžu počas svojej existencie v niektorých prípadoch spotrebovať viac energie ako autá s konvenčným spôsobom pohonu. Z výsledkov je zrejmé, že výroba a dodávka ropných produktov v porovnaní s výrobou elektriny produkuje síce menší objem skleníkových plynov, no spaľovacie motory sú znevýhodnené stále pomerne vysokými emisiami vytváranými počas prevádzky. Celkovú produkciu skleníkových plynov pri elektromobiloch negatívne ovplyvňuje náročná výroba batérie a rôznych elektronických komponentov, ale veľkým benefitom je možnosť neskoršej recyklácie elektronických súčiastok.

„Svoju úlohu zohráva typ pohonu, hmotnosť vozidla, podmienky, v akých automobil používate a tiež zdroje energie používané v krajine, v ktorej žijete,“ poukázala Hana Hoffmannová na veľkú závislosť ekologického dopadu elektromobilov na energetickom mixe. Napríklad životný cyklus Volkswagenu ID.3 vyrobeného a prevádzkovaného vo Švédsku, kde je vysoká podpora obnoviteľných zdrojov, predstavuje produkciu zhruba 25 ton CO2. Naopak, v Poľsku, ktoré pri výrobe elektrickej energie stále vsádza na fosílne palivá, je záťaž ovzdušia pri tomto elektromobile viac ako 60 ton CO2.

Zatiaľ čo existujúce analýzy životných cyklov počítali iba so spotrebou oficiálne deklarovanou automobilkami, analýza životného cyklu iniciatívy Green NCAP vie rozlíšiť najlepšie, najhoršie a priemerné emisie. Skúšky zohľadňujú aj rozdiely v správaní sa vodičov či odlišné podmienky na európskych cestách. Pokles vonkajšej teploty na 7 stupňov pod bod mrazu pre niektoré elektromobily napríklad znamená dvakrát väčšiu spotrebu energie. Ešte väčší rozdiel medzi najlepšou a najhoršou dosiahnuteľnou celoživotnou produkciou emisií, je možné zaznamenať pri plug-in hybridoch. Pri niektorých modeloch môže byť rozdiel v celkovom súčte emisií až dvojnásobný v závislosti od poveternostných podmienok a dobíjania batérie.

„Najväčší podiel na využitej energii má samotná prevádzka, a to bez ohľadu na spôsob pohonu. Výroba automobilov v porovnaní s tým vyjde zhruba na tinu. Dá sa preto očakávať zvyšujúci sa tlak na čo najnižšiu spotrebu paliva či elektriny,“ uzavrela Hana Hoffmannová. Z porovnania spotreby primárnych zdrojov najlepšie dopadla Škoda Octavia Combi. Od výroby cez prevádzku až po likvidáciu, si však napriek tomu vyžiada 164 MWh, čo zodpovedá ročnej spotrebe 55 priemerných európskych domácností. Aj tie najšetrnejšie autá tak predstavujú značnú energetickú záťaž.