Grafén je supermateriál budúcnosti. Vďaka nemu vzniknú zariadenia, ktoré sú odolné, ohybné a tenké.

Tenší ako vlas, odolnejší ako oceľ

Grafén je jednoatómová planárna (2D) vrstva, ktorú tvoria atómy uhlíka v hybridnom stave. Má teda hrúbku jedného atómu, čo znamená, že je miliónkrát tenší ako ľudský vlas. Aj napriek tomu je však 200-násobne odolnejší ako oceľ. Čo to znamená v praxi? Že vďaka grafénu sa dočkáme tenkých zariadení, ktoré sú dokonalo odolné. Predstavivosti sa medze nekladú a vedci už dnes hovoria, že grafén využijeme napr. aj na to, aby sme zachránili budovu pred zrútením. Jednoducho ju do grafénu „zabalíme„.

Ohybný a vodivý

Grafén je taktiež výborný vodič tepla aj elektriny. A čo je ešte dôležitejšie, je flexibilný, ohybný a nepriepustný. Preto sa stane základom smartfónov budúcnosti, ktoré si zložíme ako vreckovku a schováme do vrecka. Už teraz sa tešíme na phablety budúcnosti. Alebo na obrazovky, ktoré si zavesíme na stenu ako plátno.

Ultra-rýchle batérie

Vlastnosti tohto materiálu ho takisto predurčujú k tomu, aby bol ideálnou batériou budúcnosti. Nabije sa rýchlo a má veľkú výdrž – už teraz existuje prototyp grafénovej batérie, ktorá má výdrž 1 týždeň. Mimochodom, nabije sa za 15 minút.

Materiál budúcnosti. Bude základom ohybných zariadení aj batérií s dlhou výdržou

Materiál budúcnosti. Bude základom ohybných zariadení aj batérií s dlhou výdržou

Pripravený na masovú výrobu. Teoreticky

Grafén je naozaj výnimočný materiál. Problém je ten, že vedci doteraz nevymysleli spôsob, ako ho vyprodukovať vo veľkom objeme. To sa však môže čoskoro zmeniť. Výskumníci v Pasadene totiž dosiahli významný objav. Zistili, ako grafén vyrobiť rýchlejšie, lepšie a lacnejšie.

Zatiaľ čo v minulosti trvala výroba grafénu 10 hodín a pozostávala z 10 krokov, nová metóda si vystačí iba s jedným krokom a trvá 5 minút. Zároveň sa znížila aj požiadavka na výšku teploty, pri ktorej grafén vzniká – doteraz využívané metódy vyžadovali teplotu 1000 stupňov Celzia, novému procesu stačí 420 stupňov. Takáto teplota sa bežne využíva už dnes pri výrobe elektroniky.

Základom novej metódy je zohriatie medeného povrchu a jeho následné vystavenie metánu. Z neho sa získajú atómy uhlíka, ktoré vytvoria grafén. Vedci veria, že pomocou tejto techniky dokážu vyrobiť veľké množstvo grafénu, za kraší čas a pri výrazne nižších teplotách. Materiál by mal byť vďaka tomu kvalitnejší a kazivosť počas výroby menšia.