6D Mark II ako nástroj na fotenie: zaostrovanie a živý náhľad
Kvalitu fotiek z fotoaparátu ovplyvňujú tri hlavné vlastnosti – použiteľnosť v rôznych situáciách je závislá od kvality snímača, ostrosť fotiek od kvality zaostrovacieho systému, a dôležitá je aj kvalita ovládacích prvkov.
Zaostrovací systém
Canon 6D Mark II ponúka dva režimy zaostrovania aj expozície – podľa použitia cez výklopnú obrazovku alebo cez hľadáčik je zážitok z fotenia veľmi odlišný, ale oba fungujú veľmi dobre a pokrokovo. Samotný hľadáčik má veľké rozmery, slušné pokrytie takmer celej scény (98 %) a je veľmi pohodlný na použitie.
Pri klasickom použití cez hľadáčik pracuje 6D MkII so zaostrovacím systémom využívajúcim podobnú konfiguráciu ako Canon EOS 80D, teda 45 zaostrovacích bodov, z čoho všetky sú krížové (v tomto má výhodu pre konkurenciou) a dokonca stredných 27 je použiteľných aj pri veľmi má svetelných objektívoch. Ak teda radi využívate staršie modely objektívov na extrémne telefoto, bude vám v tomto prípade fungovať veľká časť zaostrovacieho systému, nie len stredný bod ako je zvykom. Ten je samozrejme aj v tomto prípade citlivejší než ostatné, fungovať by mal aj vo veľmi slabom svetle (od -3 do 18 EV pri použití objektívov s F/2.8; a pri objektívoch F/5.6 do – 2 EV). Celý systém stíha priebežne ostriť aj počas plnej rýchlosti snímania, teda pri 6,5 snímkach za sekundu, takže mu neutečú ani malé behavé subjekty 🙂
Pri tomto režime ostrenia spolupracuje aj expozičný systém využívajúci 7,560 bodový RGB + IR snímač, ktorý vďaka schopnosti rozpoznať farby vie pomôcť v určení polohy ľudskej tváre, na ktoré potom 6D MkII zaostruje preferenčne. Zaostrovací systém je celkovo veľmi účinný a veľmi dobre volí subjekty, ktoré následne v režimoch Servo alebo AI Focus udržuje zaostrené aj keď sa pohybujú v ľubovoľnej osi (tomuto sledovaniu subjektu v reálnom čase sa hovorí „tracking“). Všimol som si, že som automatickému zaostrovaniu v AI režime po čase začal veriť natoľko, že som často pri fotení od boku ani nezapínal živý náhľad na obrazovke, proste ak bol objektív širokejší, namieril som ho na scénu a dôveroval zaostrovaniu, že vyberie najbližšiu ľudskú tvár a tú správne zaostrí. Zväčša to aj fungovalo, s pár výnimkami.
K zle zaostreným fotkám, a to nielen od boku, došlo napríklad ak sa sledovaný subjekt pohol mimo zaostrovacie body. Všetkých 45 bodov je totiž zoskupených do pomerne malej oblasti v strede záberu, takže ak radi komponujete so subjektom na kraji záberu, budete sa musieť zdržovať s technikou zaostri-a-rekomponuj, čo zároveň vylučuje použitie priebežného zastrovania. Ďalšie nepodarky vznikali v prípade veľmi nízkych clôn – spoľahol som sa, že po detekcii tváre bude systém ostriť na oči, ale nebolo to tak, často som našiel v záberoch zaostrený nos, v prípade bradatých mužov skôr bradu. Toto by chcelo vylepšiť (snáď sa dočkáme vylepšeného firmvéru), podobne drahá konkurencia ostrí pri fotení portrétov automaticky na bližšie oko.
No nakoniec posledný výskyt nepodarkov bol pri fotení do protisvetla. Toto platí pri použití cez hľadáčik aj cez živý náhľad – keď je za subjektom veľa svetla, má 6D MkII problém rozpoznať tváre a keď už aj na ne správne zaostrí, často netrafí expozíciu tak aby bola ľudská tvár správne nasvetlená. Väčšinou záber kvôli množstvu svetla proste podexponuje, pričom správny prístup by bol skôr opačný. Samozrejme, nejde o nič, s čím by skúsenejší fotograf nepočítal a nevedel to ručne vyriešiť. Sťažujem sa vlastne len preto, že inak ma 6D MkII veľmi rozmaznal, všetko zvládal pekne automaticky bez mojej pomoci, takže by som čakal, že ani takáto situácia ho neprekvapí.
Najprv som predpokladal, že voľba zaostrovacieho bodu pri fotení cez hľadáčik bude problematická bez viacsmerového ovládača pre palec, ale vďaka rozumnej automatike vlastne nie je. A keby ste predsa potrebovali často presúvať zaostrenie manuálne, napríklad pri produktovej fotografii, môžete tak robiť veľmi pohodlne – po stlačení príslušného tlačidla sa na obrazovke rozsvieti momentálne zvolený zaostrovací režim a zvolený bod je možné presúvať potiahnutím prstom. Osobne chcem ešte pochváliť nové tlačidlo na zmenu režimu zaostrovania situované vedľa spúšte – má inú veľkosť a odpor ako ostatné tlačidlá, takže si ho nezmýlite a umožňuje rýchlo cyklovať medzi zapnutými zaostrovacími režimami (takže niektoré menej používané môžete z cyklu vyhodiť).
Živý náhľad nie je len prídavok
Kto by to bol povedal, že raz bude fotenie so zrkadlovkou pomocou jej obrazovky tak pohodlné, rýchle a neskutočne presné. Ale dnes vďaka Dual Pixel AutoFocus technológii je to realita. Celý snímač je v tomto prípade zaostrovací systém (aj keď procesor používa len zhruba 80 % scény na zaostrovacie účely) a tak je voľba sledovanie subjektov možná takmer po celej scéne. A vďaka rýchlemu odpočtu zo snímača a skvelému procesoru je sledovanie subjektov naozaj spoľahlivé a keby aj občas haprovalo, vie sa nechať prispôsobiť.
Použitie živého náhľadu na fotenie prejde s 6D MkII do krvi veľmi rýchlo. Čoskoro ani neviete ako a podvedome vyklápate obrazovku na každý zaujímavejší záber, len aby ste skúsili nejaký netradičný uhol. Vďaka tomu, že je plne polohovateľná a dotyková, môžete fotiť v podstate z ľubovoľnej polohy – ak máte chuť na fotku architektúry od zeme s orientáciou na výšku, nie je problém, stačí vyklopiť obrazovku, neotáčať, dotykom zvoliť kam zaostriť a je hotovo. Spoľahlivosť v ostrení je stopercentná pokiaľ pracujete v rozsahu svetelností, na ktoré je stavané (od 0 do 20 EV).
1. strana: predstavenie Canon EOS 6D Mark II
2. strana: 6D Mark II ako nástroj na fotenie: zaostrovanie a živý náhľad
3. strana: 6D Mark II ako nástroj na fotenie: snímač a ďalšie funkcie
4. strana: 6D Mark II ako nástroj na video
5. strana: hodnotenie
Najlepšia Full Frame zrkadlovka na tejto cenovej úrovni.
- OBRAZOVÝ VÝSTUP
- VYHOTOVENIE
- VÝKON
- VIDEO