Deň softvérovej slobody je jedným z najmladších medzinárodných dní. Prvýkrát sa uskutočnil v roku 2004 a teraz pripadne na soboru 17. septembra. Jeho zámerom je vzdelávať verejnosť a podporovať využívanie programov v jej prospech. Na jednej strane využívanie technológií podporuje naše základné ľudské slobody. Na strane druhej nás technológie robia aj spoluzodpovednými na ich legálne používanie.

„Zmyslom tohto dňa, špeciálne u nás, by mala byť osveta o tom, čo je legálne a čo je nelegálne využívanie softvéru. Bežne sa totiž na Slovensku používa poznatok, že ak máme na počítači nainštalovaný nejaký softvér, tak ho možno používať neobmedzene a nie je potrebné zaujímať sa odkiaľ sa vlastne zobral,“ hovorí Ondrej Macko z portálu TOUCHIT.

Darina Parobeková, Advokátka z advokátskej kancelárie Ružička Csekes na margo legislatívy týkajúcej sa programov a iných diel autorského práva vysvetľuje: „Informačná spoločnosť postavila informáciu, technický a vedecký rozvoj na prvé miesto v rebríčku hodnôt spoločnosti, v dôsledku čoho sa spoločnosť orientuje viac na počítačovú techniku, inovácie a digitalizáciu. Z pohľadu práva sú počítačové programy – ako jeden z hlavných nástrojov získavania a práce s informáciami – chránené autorským zákonom. Spočiatku ani právnická obec neprijímala ochranu počítačových programov ako nehmotných statkov. V dnešnej dobe sú však programy chránené podobne ako literárne diela, pričom zvýšená nutnosť ich ochrany prišla s nástupom internetu a World Wide Webu.“

Nelegálny softvér či porušovanie autorských práv tu je, oproti minulosti je tu progres

S nástupom CD a DVD techniky sa pirátske počítačové programy nelegálne rozširovali najmä na fyzických nosičoch. Aj v súčasnosti ešte existujú pirátske kópie počítačových programov, avšak tento spôsob nelegálneho rozširovania autorských predmetov sa dostal do úzadia. Veľké množstvo populácie má dnes prístup k internetu, prostredníctvom ktorého sa nelegálny obsah presunul z tzv. offline do online prostredia.

Spôsoby šírenia nelegálneho softvéru a iných autorských diel sa rôznia v závislosti od toho, či sa dáta sprístupňujú centralizovane na jednom mieste s pevne identifikovateľnou IP adresou alebo decentralizovaným systémom, ktorého typickým príkladom je peer-to-peer aplikácia. Tá funguje tak, že samotní užívatelia siete vystupujú nielen ako pasívni príjemcovia, ale aj ako aktívne servre, ktoré poskytujú ďalším užívateľom tejto siete aj svoje dáta.

Jedným z prvých zaujímavých prípadov týkajúcich sa aplikácie peer-to-peer bol Napster. Túto platformu vytvoril vtedy len 17-ročný Shawn Fanning a mala fungovať ako sociálna sieť milovníkov hudby, prostredníctvom ktorej si jej používatelia vymieňali skladby v mp3 formáte. Ani nie je potrebné dodávať, že k veľkému množstvu takto vymenených skladieb nedisponovali užívatelia súhlasom nositeľa autorských práv. Vo februári 2001 mal Napster 26,4 miliónom užívateľov, čo sa nepáčilo viacerým hráčom hudobného priemyslu. Vzhľadom na významný vplyv, ktorý spoločnosť Napster získala, viacerí hudobní vydavatelia na ňu podali žaloby. Počas súdneho konania nositelia autorských práv preukázali, že v sieti Napster sa nachádzali desaťtisíce nelegálnych súborov, ktoré musel Napster následne zablokovať. V nasledujúcich rokoch vzniklo mnoho podobných sietí, ktoré takto zdieľali ako legálny tak i nelegálny softvér a iné autorské diela.

IT odborník Ondrej Macko hodnotí naše povedomie o tom, čo je legálne a čo nie, oproti minulosti pozitívnejšie: „Od dôb, keď sa kradnutie softvéru za ranných čias počítačovej techniky u nás bralo ako samozrejmé, sme sa dostali k tomu, že autorské práva je potrebné platiť. Firemný sektor si dnes už nedovolí masové a systematické používanie nelegálneho softvéru a často to nie je možné ani po technickej stránke. Skôr sa nelegálny softvér vyskytuje v skupine domácich používateľov, kde by aj prípadná kontrola bola pomerne komplikovaná.“

Lepšiu situáciu na Slovensku vidí Ondrej Macko aj z dôvodu technickej vyspelosti softvérov. Tie samé často ohlasujú, či ide o legálne alebo nelegálne použitie. To sa ohlasuje ako upozornenie, že používateľ je obeť softvérového pirátstva. Najlepšia situácia je podľa neho pri legálne využívanom softvéri v USA a najhoršie je to v Číne. Situácia u nás je porovnateľná so stavom v okolitých krajinách v rámci V4. Slovensko je zhruba na úrovni Českej republiky alebo Maďarska. Zásluhu na tom má technický pokrok v samotných softvérových nástrojoch a tiež mierne rastúca informovanosť o tom, čo to vlastne nelegálny softvér je.

„Aj keď rozhodovacia činnosť súdov na Slovensku k tejto problematike nie je ešte ustálená, súdy v prípade dokázania porušenia autorských práv budú s najväčšou pravdepodobnosťou ukladať vysoké pokuty,“ dodáva Darina Parobeková. Napríklad prvostupňový francúzsky súd v nedávnom prípade uložil porušovateľovi za každé zdieľanie nelegálneho autorského diela pokutu 2 eurá, pričom celková škoda predstavovala až 13 miliónov eur.

Čo z toho vyplýva pre nás každodenných užívateľov internetu a rôznych platforiem?

Každý užívateľ internetu by si mal dôkladne prečítať informácie pri vstupe na webovú stránku alebo pri registrácii. Vyhne sa tak zbytočným komplikáciám, keďže – zjednodušene povedané – základom fungovania internetu je prenos digitálnej informácie z jedného počítača do druhého, a to najmä prostredníctvom digitálnych rozmnoženín. Autorský zákon momentálne poskytuje fyzickým osobám výnimku na tzv. „rozmnoženiny pre súkromnú potrebu“. Myslia sa tým rozmnoženiny autorského diela pre súkromnú potrebu bez súhlasu autora, ktoré fyzické osoby nesmú ďalej obchodne využívať, napr. vo svojej podnikateľskej činnosti. Fyzická osoba nebude zasahovať do autorského práva len za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok. Bežný občan je teda vždy povinný zvážiť svoje konanie, tak aby nezasahoval do záujmov autora, ktoré chráni zákon.

Ak ste právnická osoba, respektíve podnikateľ, vždy požiadajte o licenčnú zmluvu a dôsledne si ju prečítajte. Dnes je už snáď pravidlom, že nikto nečíta licencie, najmä tie elektronické, a len „odklikne“ políčko súhlasím. Je však dôležité aspoň si prebehnúť hlavné záchytné body a v prípade, že niečomu nerozumiete obrátiť sa na príslušnú osobu.

Pokiaľ ukladáte na verejne dostupnú platformu akékoľvek údaje, ubezpečte sa, že máte k dispozícii súhlas nositeľa autorských práv. V opačnom prípade sa vystavíte riziku sankcie za porušenie autorských práv.

Ak ste fyzická osoba a máte záujem stiahnuť si dáta z internetu, vždy sa radšej ubezpečte, že sa nenachádzate na, tzv. pirátskom serveri, a či má prevádzkovateľ licenciu nevyhnutnú na rozširovanie autorského diela v potrebnom rozsahu. Pokiaľ budete ukladať dáta na verejne dostupnú platformu, tak sa ubezpečte, či vám dal nositeľ autorských práv súhlas na takúto činnosť.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.