Umelá inteligencia dnes poráža majstrov vo svojich odboroch, svet zasiahli mohutné kybernetické útoky a prvý robot dokonca získal štátne občianstvo. Technológie budú i naďalej ovplyvňovať všetky mysliteľné oblasti. Nové typy kybernetických útokov, virtuálni kolegovia s umelou inteligenciou či úplne nový prístup k budovaniu internetových sietí patria podľa spoločnosti Cisco medzi hlavné trendy budúcich rokov.
- Siete, ktoré sa automaticky prispôsobia účelu: Postupujúca digitalizácia dostala siete pod taký tlak, aký doteraz ešte nikdy. Vďaka uvedeniu sietí, ktoré sa automaticky prispôsobia svojmu účelu, sieťové odvetvie vstupuje do novej éry. Ide o viac ako len obyčajnú novú technológiu. Kombinuje najnovšie inovácie ako SDN, virtualizáciu, strojové učenie či inovácie v oblasti bezpečnosti. Tieto siete spájajú pripojené zariadenia do jednej fabriky a netreba ich nastavovať ručne. Namiesto toho správca siete určí jej zámer a ona sa sama prispôsobí. Súčasne sieť poskytuje spätné dáta v reálnom čase a využíva ich na optimalizáciu svojej prevádzky. Ide o intuitívny systém, ktorý predvída akcie, deteguje a rieši anomálie, zastavuje bezpečnostné hrozby a neustále sa vyvíja a učí.
Už niekoľko rokov počúvame o internete vecí, umelej inteligencii, strojovom učení a dátach, generovaných z mnohých pripojených zariadení. Stále však existovali mantinely, ktoré stáli v ceste ďalšiemu rozvoju. Vďaka uvedeniu sietí, ktoré sa automaticky prispôsobia svojmu účelu, sa môže naplno prejaviť potenciál digitálnych technológií. Tieto siete rozhodujú na základe predchádzajúcich skúseností a v kontexte danej situácie, pričom využívajú pokročilé bezpečnostné riešenia. Tieto technológie ovplyvňujú aj náplň práce IT špecialistov, ktorí sa už nebudú musieť venovať rutinným činnostiam, ale môžu sa sústrediť na budovanie firemnej stratégie.
- Nový typ kyberútokov: Globálne útoky vydieračských softvérov WannaCry a Nyetya demonštrovali možnosti šírenia a deštruktívne schopnosti moderných hrozieb. Spoločnosť Cisco predvída nový, omnoho ničivejší typ kybernetických útokov, takzvaný DeOS útok (Destruction of Services), ktorý napadne organizácie a vymaže dáta, ktoré už nebude možné obnoviť. V roku 2018 bude vďaka čoraz populárnejšiemu modelu „ransomvér ako služba“ omnoho jednoduchšie objednať si aj útok vydieračským softvérom. Zneužívať sa budú aj ostatné metódy útokov, ako DDoS, spam či adware (softvér zobrazujúci nevyžiadané reklamy). Organizácie ale budú čeliť ešte jednej, väčšej hrozbe – útokom, využívajúcim podvrhnuté firemné emaily (tzv. Business Email Compromise), ktoré využívajú sociálne inžinierstvo. Hackeri, ktorí stoja za týmito útokmi, majú jeden cieľ – zmiasť finančné oddelenia a primať osobu zodpovednú za finančné transakcie poslať im peniaze – napríklad pod zámienkou preplatenia falošnej faktúry.
Automatizácia, strojové učenie a umelá inteligencia ale budú organizácie chrániť čoraz častejšie. Kľúčovým rozdielom sa stane čas, za ktorý je útok odhalený a následná minimalizácia škôd. Vôbec po prvý raz totiž sieť umožní odhaliť kybernetický útok aj v šifrovanej komunikácii, pričom nenaruší súkromie používateľov.
- Virtuálny asistent alebo nový kolega: V najbližších desiatich rokoch zmení umelá inteligencia a strojové učenie aj podobu obchodných stretnutí, tak ako ich dnes poznáme. Už čoskoro budú virtuálni asistenti zvládať základné mechanizmy pre nastavenie novej schôdzky. Postupne sa naučia rozumieť hovorenému slovu, vyvodiť z obsahu komunikácie kontext, pochopiť zložitú tému, vyhotoviť zápis z rokovania a rozposlať ho správnym ľuďom. V ďalších rokoch už budú virtuálni asistenti automaticky pripravovať podklady, napríklad užitočné tabuľky či grafy, ešte pred samotnou schôdzkou. A v roku 2027 už bude virtuálny asistent vedieť manažérom odporučiť vhodné zloženie pracovných tímov.
- Autonómne zariadenia internetu vecí: O autonómnych vozidlách sa hovorí stále častejšie. Naozaj sa dočkáme minimalizácie dopravných nehôd? Alebo ich bude viac? Ako dokážu autonómne vozidlá reagovať na neočakávané rozhodnutia ľudských vodičov? Autonómne vozidlá, rovnako ako podobné zariadenia (roboti či drony), však majú veľký potenciál vďaka rozvoju umelej inteligencie a fog computingu. Autonómni roboti budú využívať schopnosť neustále sa učiť a robiť si samostatnú údržbu. Zmenia vďaka tomu veľa oblastí, napríklad ťažobný priemysel či zvoz odpadov. Autonómne vozidlá budú najskôr nasadené na letiskách a až potom v bežnej premávke. Drony sa dnes využívajú predovšetkým v komerčnej sfére, ale vďaka umelej inteligencii môžu v budúcnosti napríklad vytvárať detailné mapy ťažko dostupných terénov.
- Blockchain a internet vecí – viac ako len platforma pre kryptomeny: Bitcoin je pravdepodobne najznámejšou aplikáciou, ktorá využíva technológiu blockchain. Tieto technológie však prekračujú rámce kryptomien a presadia sa aj v ďalších oblastiach. Pilotné projekty sa objavujú v každom odvetví – od autonómnych vozidiel, cez ťažobný priemysel až po zdravotníctvo. Napríklad energetická spoločnosť môže vďaka blockchainu spravovať interakcie medzi solárnymi panelmi a rozvodnou sieťou. Výrobcovia automobilov zasa uvažujú o technológii pre autentifikáciu interakcií medzi prepojenými vozidlami. Skutočné možnosti blockchainu ale umožní až štandardizácia a interoperabilita naprieč odvetviami.
- Svet v cloudoch: Verejný cloud existuje už zhruba jedno desaťročie. Za ten čas sme sa stali svedkami jeho dynamického vývoja – od počiatkov v znamení skepsy, cez obdobie experimentov až po debaty o tom, či je lepší verejný alebo privátny cloud. Cloud však bude využívať drvivá väčšina organizácií. Podľa odhadov spoločnosti Cisco bude v roku 2021 pochádzať 95 % dát v dátových centrách z cloudových služieb. Využívané pritom budú verejné i privátne cloudy. Správa prostredí hybridných cloudov ale môže byť zložitá a nákladná. Stále existujú veľké rozdiely medzi verejnými a privátnymi cloudmi a navyše je veľmi náročné vytvoriť aplikácie, ktoré sa môžu medzi jednotlivými prostrediami presúvať. Vývojári napríklad chcú mať možnosť vyvíjať vo verejnom cloude, ale aplikáciu nasadiť v súkromnom. Každý vie, že potrebuje hybridné prostredie, inžinierske tímy naprieč odvetvím však budú musieť spolupracovať, aby vyvinuli nové riešenia.
Dôležitú rolu bude hrať aj prepojenie fog computingu a cloudu. Fog computing v spojení s internetom vecí, 5G sieťami a umelou inteligenciou umožňuje rýchle spracúvať obrovské množstvá dát. Pri tradičnom modeli prebieha analytika v cloude, vďaka fog computingu ju však možno rozšíriť aj na okraj siete, kde sa dáta vytvárajú. Fog computing tak bude v najbližších rokoch hrať kľúčovú rolu tam, kde je nevyhnutná minimálna latencia a okamžitá reakcia.
