A keď ste sa chceli sťažovať, nemali ste sa komu dovolať.

V Bratislave sa uskutočnila konferencia FutureNow, na ktorej vystúpil Jonas Kjellberg. Ten stál pri zrode viacerých spoločností, pomáhal tiež formovať Skype. Nie je jeho tvorcom, mal však na starosti manažment a aj vďaka jeho rozhodnutiam táto služba uspela a premenila sa na úspešný biznis. Kjellberg spomínal na začiatky komunikačnej služby aj počas podujatia Experience Future, ktoré organizuje O2.

Skype je dnes úspešný produkt, jeho začiatky však boli veľmi náročné. Služba totiž prišla na trh s niečím, čo už ponúkali aj tradiční telekomunikační operátori. Poskytovanie hovorov nie je nič extra a tento nápad sa automaticky nepretaví v úspech. A preto musel Skype priniesť konkurenčnú výhodu a tou bola cena. Ak túto službu používate, isto viete, že hovory cez internet medzi jej používateľmi sú k dispozícii zadarmo. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako Skype minimalizoval náklady, aby mohol takto fungovať už vo svojich začiatkoch?

Jonas Kjellberg hovoril v Bratislave aj o začiatkoch služby Skype

Skype vs. operátori

Kjellberg to počas svojej prezentácie detailne vysvetlil, pomáhal si porovnávaním s tradičnými telekomunikačnými operátormi. Operátori potrebujú pre poskytovanie služieb vlastnú sieť a infraštruktúru. Skype pre tento účel využíva internet, ktorý bol už v jeho začiatkoch dostatočne rozvinutý. Operátori takisto potrebujú switche, bez ktorých sa Skype zaobíde, pretože počítač obsahuje dostatok výkonu na to, aby umožnil uskutočniť hovor bez ďalšieho nutného hardvéru. To sú známe fakty.

Skype však musel v začiatkoch minimalizovať aj také položky, ako je ústredňa, zákaznícka podpora či marketing. A vyriešil to svojsky. Namiesto vlastného hardvéru, ktorý by fungoval ako ústredňa, využíval výpočtový výkon neaktívnych počítačov. Ak ste teda niekedy prišli k počítaču, ktorý ste pár desiatok minút nepoužívali a jeho ventilátor išiel naplno a počítač bol teplý, je možné, že sa na určitú dobu stal súčasťou supersiete Skypu. Kjellberg s úškrnom spomínal na vládne a firemné počítače, ktoré pre tento účel slúžili ukážkovo. Či by si to mohol Skype dovoliť robiť aj dnes je otázne, avšak v roku 2003, kedy služba vznikla, sa nikto nezaoberal takýmito otázkami.

Náklady na zákazníckú podporu sa podarilo službe zminimalizovať veľmi jednoducho – nemali žiadnu zákaznícku podporu. Na webovej stránke Skypu neexistovalo žiadne telefónne číslo, takže ak ste mali problém alebo ste zabudli svoje heslo, nemali ste sa komu dovolať. A zabudnuté heslá boli v začiatkoch služby potenciálnym zdrojom príjmov. Ak si totiž používateľ nabil kredit, aby mohol volať aj na bežné telefónne čísla a zabudol svoj prístup k účtu, peniaze jednoducho prepadli v prospech služby.

Jonas Kjellberg v Bratislave

Skype nie je jediný, kto vyťažil maximum s minimálnymi nákladmi

Kjellberg a jeho tím si v začiatkoch výborne poradili aj s nulovým rozpočtom na marketing. K propagácii služby využili to najjednoduchšie riešenie. Používateľom služby zobrazili informačné okno s výzvou, aby o službe informovali aj svojich známych. Pokiaľ používateľ túto výzvu prijal, z jeho Outlook konta sa automaticky rozposlala správa na emailové adresy všetkých jeho kontaktov v adresári.

Tieto praktiky sa môžu zdať z dnešného pohľadu zábavné až šokujúce, faktom ale je, že Skype vďaka ním uspel. A Kjellberg tvrdí, že mnohé veľké firmy uspeli vďaka podobnému princípu. Nazýva ho „inovácie s nulovými nákladmi„. Príkladom je Uber, ktorý nevlastní žiadne autá ani vodičov, Airbnb či Booking, ktorí nevlastnia žiadne hotely alebo apartmány a tiež aj Google, ktorému dobrovoľne odovzdávame informácie o nás a ten vďaka tomu môže cieliť reklamu.

Podobnú prezentáciu, ako mal Kjellberg v Bratislave, si môžete pozrieť aj na YouTube. O začiatkoch Skypu začína hovoriť v čase 29:05:

Prečítajte si aj:

Skype: Microsoft sprístupnil nové funkcie pre mobilné zariadenia

Roman Kadlec

Roman Kadlec
Špecializujem sa na Apple, ASUS, Garmin, smart hodinky, robotické vysávače a herné zariadenia. Nájdete ma na sociálnych sieťach @roman_fitit

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.