Mám taký sen. Sen o digitalizácii. Raz sa ráno zobudím a budem mať možnosť vykonať z pohodlia domova všetky byrokratické úkony. Pretože sen o tom, že sa zbavíme byrokracie úplne, som už dávno dosníval.
Pred istým časom som mal to šťastie, že som kupoval nehnuteľnosť a vtedy som netušil, s čím všetkým je tento proces spojený. Samozrejme od štandardných vecí, keď si vybavujete hypotéku, lebo nenosíte peniaze bežne v igelitkách, po podpísanie kúpnych zmlúv a zápisy v katastrálnych mapách či zmenu trvalého pobytu a následné oznamovanie všetkým inštitúciám, aby si aktualizovali adresu.
Mal by som minimálne dvadsať tipov na zlepšenia, ktoré by pri takomto procese mohli byť implementované a rozumiem, že sa to nie vždy dá, alebo že papierová forma je možno tá najlepšia, ako sa vyhnúť pokútnemu správaniu niektorých občanov. Veď čo keby ste jedným kliknutím prepísali celú nehnuteľnosť priamo na seba?
Dobre, povedzme, že niektoré úkony skutočne musia prebehnúť zoči voči, či tu pandémia je alebo nie je. Hoci mnohé inštitúcie sa práve v čase pandémie začali spamätávať, keď zistili, že veď vlastne ani úradníčka nechce zbytočne chytať papier, ktorý predtým držal Ferko z Hornej Dolnej, o ktorého kontaktoch a zdravotnom stave nemá poňatia. To už ale načínam úplne inú tému.
Chcel som hlavne povedať, že by mi úplne stačilo, keby som sa do splatenia hypotéky dožil elektronického občianskeho, ktorý nebudem musieť nosiť v peňaženke a že bude existovať centralizovaná databáza, ktorá bez najmenších pochybností už dávno existuje a ja určím inštitúcie, ktoré môžu pristúpiť ku mojim osobným údajom, aby som nemusel každej banke, poisťovni, doktorke a neviem komu ešte, posielať zmenu adresy môjho trvalého pobytu.
