- Slovensko skončilo v dvadsiatke krajín s najohrozenejším dôchodkovým systémom
- Lepšie vyhliadky na dôchodok majú Bulhari aj Rumuni
- „Prvý pilier v súčasnom nastavení nie je dlhodobo udržateľný“, priznáva odborník z Allianz – SDSS
Bude nám štátny dôchodok stačiť na živobytie? Je súčasný dôchodkový systém udržateľný? A ako sme na tom v porovnaní so susedmi a s ostatnými krajinami sveta? Tieto otázky si aktuálne kladú ekonómovia, sociológovia, politici ale najmä bežní Slováci. Na budúcnosť našich dôchodkov sa pozreli aj experti skupiny Allianz. V najnovšom vydaní štúdie s názvom Global Pension Atlas, ktorá vychádza pravidelne v niekoľkoročných intervaloch, analyzujú demografický vývoj a dôchodkový systém vo vybraných 50-tich krajinách sveta, vrátane Slovenska. S pomocou Indexu udržateľnosti dôchodkov (PSI) vytvorili rebríček udržateľnosti národných dôchodkových systémov.
Lepšie dôchodkové vyhliadky ako Slováci majú Bulhari aj Rumuni
Slovensko sa v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov umiestnilo až na 35. mieste. Príčinou sú podľa zverejnenej štúdie, okrem demografických faktorov ako je rýchle starnutie populácie a nízka pôrodnosť, aj priveľké výdavky na vyplácanie penzií. Ďaleko lepšie sa v rebríčku umiestnilo susedné Česko, Poľsko a pozitívnejšie vyhliadky v oblasti budúceho dôchodkového zabezpečenia ako my majú Maďari a dokonca aj Rumuni či Bulhari. V správe sa ďalej píše, že Slovensko môže čeliť zvýšenému riziku dlhodobej udržateľnosti súčasného dôchodkového systému. Dôvodom je odčerpávanie peňazí z druhého piliera kvôli zaplátaniu rozpočtových problémov v krátkodobom a strednodobom horizonte. Menej peňazí v dôchodkovej kase môže ohroziť naplánované doplnenie nízkych štátnych penzií. To by mohlo ešte zvýšiť riziko pádu dôchodcov pod hranicu chudoby a štát by im tak musel poskytnúť sociálnu pomoc, čo by ešte viac zaťažilo verejné financie. Umiestnenie Slovenska v dvadsiatke krajín s najmenej udržateľným dôchodkovým systémom neprekvapilo investičného manažéra Allianz – Slovenská d.s.s. Miroslava Kotova. „Aj keď sa to zle počúva, náš dôchodkový systém je na možnosti ekonomiky nastavený veľmi štedro. Na jedného dôchodcu dnes platia odvody viac ako dvaja pracujúci. Za pár desaťročí to bude už len jeden pracujúci. Prudký pokles pôrodnosti, ktorá patrí medzi najnižšie v Európe, spolu so silnými ročníkmi Husákových detí, robí zo Slovenska krajinu s veľmi rýchlo starnúcou populáciou. Priebežný pilier pri jeho súčasnej štedrosti sa stane neudržateľný. Súkromné úspory sa pre budúcich dôchodcov stanú nutnosťou“, konštatuje Miroslav Kotov.
Najohrozenejšie dôchodky má Thajsko, Brazília a Japonsko
Štúdia odhalila, že z dlhodobého hľadiska má najmenej udržateľný dôchodkový systém Thajsko, Brazília a prekvapivo aj Japonsko. Dôvody sú v každej krajine iné. V Thajsku, ktoré v rebríčku skončilo na poslednom 50-tom mieste, je to extrémne nízky vek odchodu do dôchodku (55 rokov), spojený s rýchlym starnutím obyvateľstva. Podobne pre rýchle starnutie obyvateľstva v kombinácií s tamojšími možnosťami predčasného odchodu do dôchodku, je penzijný systém v Brazílii z dlhodobého hľadiska takisto neudržateľný. Vyspelé Japonsko sa na chvoste rebríčka ocitlo kvôli prestarnutému obyvateľstvu a veľmi vysokej úrovni verejného dlhu. Krízou zmietané Grécko, ktoré v roku 2011 skončilo v rovnakom rebríčku na poslednom mieste, sa vďaka zavedeniu viacerých drastických reforiem a úsporných opatrení podarilo zlepšiť svoje dôchodkové vyhliadky a z posledného miesta sa posunulo o sedem priečok vyššie.
Protinožci sa staroby obávať nemusia
Na opačnom spektre rebríčka leží Austrália. Jej štíhly štátny aparát v kombinácií s vysoko rozvinutým kapitalizačným systémom dôchodkov z nej robí krajinu s najudržateľnejším penzijným systémom na svete a v rebríčku jej patrí suverénne 1. miesto. Úspech protinožcov nasledujú Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Holandsko, ďalej Dánsko a Švajčiarsko. Dôchodkový systém týchto európskych krajín ťaží z komplexného penzijného systému, ktorý je postavený na silných a finančne podporovaných pilieroch. „Čím má krajina zdravšie verejné financie a lepšiu demografickú štruktúru populácie, tým sa v rebríčku umiestnila vyššie. Dôležitým faktorom udržateľnosti je aj podiel sporivých pilierov na celkovom dôchodku“, hodnotí úspech vyspelých krajín Miroslav Kotov. V prípade Nového Zélandu tamojšia populácia nestarne tak rýchlo a v kombinácií s relatívne nízkym štátnym dlhom, nastaveniu dôchodkového systému a pracovnej sile, ktorá inklinuje k práci aj po dovŕšení dôchodkového veku, je jej penzijný systém považovaný za udržateľný do budúcnosti.
