Moderná telemedicína môže zachraňovať ľudské životy a zlepšovať zdravotný stav pacientov. Vyplýva to z prvých analýz dát projektu Centrum výskumu závažných ochorení. Do projektu sa spolu s firmami pôsobiacimi v oblasti farmácie, diagnostiky a informačných technológií zapojili aj Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, Národné centrum telemedicínskych služieb a Prírodovedecká fakulta UK.
V projekte vedci sledovali vplyv genetických faktorov na vznik poškodenia zraku (tzv. diabetickej retinopatie) vedúceho až k slepote u pacientov s cukrovkou. Sledovali tiež, ako môžu moderné aplikácie a technológie udržať dobrú kvalitu života diabetikov. Výskyt diabetickej retinopatie a faktory prispievajúce k jej vzniku sa sledovali u 5000 pacientov s cukrovkou. Do druhej časti projektu sledujúcej vplyv a využitie telemedicíny bolo zapojených 400 pacientov vo veku od 18 do 50 rokov z celého Slovenska. Okrem pacientov na projekte spolupracovali desiatky lekárov. Išlo o prvú klinickú štúdiu z telemedicíny v takom veľkom rozsahu na Slovensku. Štúdiu realizovali v priebehu roku 2015, vyhodnotili ju koncom roka.
„Výsledky ukazujú, že telemedicína, má potenciál prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov. Pacientom pomáha dodržiavať pokyny lekára a lekárovi poskytuje okamžitú informáciu o zdravotnom stave pacienta,“ hovorí Fedor Lehocki z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Práve on a jeho tím sa spolupodieľali s firmami z IKT sektora na vývoji mobilnej a webovej aplikácie pre pacientov a lekárov. Pacienti dostali telemedicínský kit, v ktorom bol smart telefón, dátový balíček poskytujúci pripojenie na Internet, teplomer a glukomer s Bluetooth pripojením a údaje potrebné na pripojenie do aplikácií. Do mobilu či cez počítač pacienti zadávali osem parametrov: hodnoty glykovaného hemoglobínu namerané z krvi, tlak, užívanie liekov (antidiabetiká alebo inzulín), stravovacie návyky, fyzickú aktivitu, pocitový fyzický stav, hmotnosť a obvod pása. V rámci štandardne poskytovanej zdravotnej starostlivosti si tieto údaje musia pacienti zapisovať pravidelne do diabetických denníkov a hlásiť lekárovi pri ambulantnej kontrole. Hodnoty glykovaného hemoglobínu získaného vyšetrením z krvi pacienta odrážajú dlhodobú úroveň kompenzácie jeho zdravotného stavu. Naznačia teda zhoršenie zdravotného stavu diabetika a potrebu kompenzovať stav, či už úpravou životosprávy, napr. zmenou stravy alebo upravením liečby, napr. zmenou či pridaním liekov alebo inzulínu.
Aplikácia zadané parametre vyhodnocovala okamžite a zaraďovala ich pre lekárov do troch pásiem, čím mu uľahčila ich sledovanie a vyhodnocovanie – zelená zóna potvrdzovala, že namerané hodnoty sú v poriadku, žltá zóna naznačila priblíženie sa údajov k hraničným hodnotám a ak sa zadané hodnoty dostali do červenej zóny, lekár dostal upozornenie o prekročení hraničných hodnôt a zhoršení zdravotného stavu pacienta.
Hodnoty glykovaného hemoglobínu u pacientov s diabetom 1 typu po šiestich mesiacoch od začiatku štúdie ukázali zlepšenie o 0,34 %, keď klesli z úrovne 7.55 na úroveň 7.21. U pacientov s diabetom 2 typu bol pokles z úrovne 6.98 na úroveň 6.56. Zlepšenie zdravotného stavu potvrdili aj lekári po kontrolnej návšteve po 3 aj po 6 mesiacoch sledovania.
„Aj keď sa zdá že zlepšenie je malé, ale z medicínskeho hľadiska je to úspech, pretože k nemu došlo za 6 mesiacov a bez zmeny terapie, len s dôslednejším a priebežným zapojením pacientov do manažmentu svojej cukrovky“, hovorí Peter Jackuliak z V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica Ružinov.
Výskum bol prínosom aj pre autorov aplikácii. V praxi ukázal, ako aplikácie najlepšie navrhovať a aké analýzy zadaných údajov by mali vedieť vykonávať. „Získali sme veľa praktických informácií, ako majú vyzerať telemedicínske aplikácie – musia byť čo najjednoduchšie a vyžadovať čo najmenej údajov zadávaných pacientmi. Najlepšou cestou je keď spolu komunikujú samotné zariadenia, ako to bolo v prípade nášho výskumu pri údajoch o tlaku a hodnotách glykémií, ktoré si aplikácia sťahovala z prístrojov sama cez Bluetooth rozhranie,“ hovorí Lehocki. Pri údajoch, ktoré musí nahrávať pacient sa zase ukazuje výhodnejšie, ak aplikácia ponúka napr. výber z možností, čo pacienta nezaťažuje a minimalizujú chybovosť.
Na výskume spolupracovali okrem FEI STU, Národného centra telemedicínskych služieb (NCTS) a Prírodovedeckej fakulty UK, tiež spoločnosti Novartis Slovakia, s.r.o. (hlavný partner), Medirex Group Academy, n.o. a Anext, a.s. Riešitelia z FEI STU a NCTS majú v pláne telemedicínsky systém ďalej zlepšovať – hľadať ďalšie zjednodušenia pre zadávanie údajov pacientmi a lekármi ako aj nové prístupy v analýze dát. Výskumný tím sa chce sústrediť na spôsob ako ešte viac uľahčiť a zefektívniť prácu lekárov. Okrem upozornení na prekročenie hraničných hodnôt chcú, aby systém ponúkal podporu pri rozhodovaní o terapii.
