Spoločnosť Google, ako najväčšia internetová spoločnosť na svete, začala od októbra žiť novým životom. Dnes už patrí pod krídla nového konglomerátu Alfabet, ktorý prebral vládu nad jeho pôsobivou zostavou technologických projektov a dcérskych spoločností. Bude Alfabet hybnou silou budúcnosti?
Keď v polovici augusta zakladatelia Googlu, Larry Page a Sergej Brin, oznámili plán reštrukturalizácie najvýznamnejšej internetovej firmy na svete, išlo síce o prekvapenie, avšak v konečnom dôsledku vôbec nie šokujúce. Google je významná technologická spoločnosť, ktorá neváha vstupovať na rôzne trhy, pričom v minulosti sa mnohokrát stretávala s tým, že bežná verejnosť a v horšom prípade aj investori vyjadrovali počudovanie nad niektorými novými akvizíciami firiem, ktoré príliš nezapadali do jej produktového portfólia.
O nič lepšie to nebolo ani pri štarte rôznych odvážnych projektov, ktoré sa skôr hodili k nejakému nadšenému vynálezcovi, než k lídrovi na trhu. Google začal svoju púť v roku 1998 s dnes už ikonickým internetovým vyhľadávačom a postupom času sa stával čoraz dominantnejšou firmou v rámci internetových služieb. K vyhľadávaču sa pridala predovšetkým dnes najpopulárnejšia e-mailová služba Gmail, cloudové úložisko Google Drive, on-line kancelársky balík Google Docs a takisto sociálna sieť Google+. YouTube, najväčší video portál na svete, Google takisto získal formou akvizície. Spoločnosť sa postupom času stala hybnou silou aj na poli softvéru, pričom vyvíja dnes najpopulárnejší internetový prehliadač Chrome a takisto bezkonkurenčne najrozšírenejší mobilný operačný systém Android (81 % trhu).
Rozpätie Googlu je dnes obrovské a kým napríklad investície a akvizície firiem z odboru umelej inteligencie boli očakávané (nevyhnuté pre vývoj inteligentných asistentov a vyhľadávanie alebo rozpoznávanie reči), iné spôsobovali zdvihnuté obočie. Spomenúť sa dá napríklad jeho snaha o rolu internetového poskytovateľa (budovanie optickej infraštruktúry v niektorých štátoch USA pod menom Google Fiber), výskum v rámci robotiky a takisto projekt samoriadiaceho vozidla, ktorý príliš nezapadal do obrazu internetovej spoločnosti.
Štruktúra konglomerátu Alfabet
Larry Page vo svojom oznámení reštrukturalizácie upozornil na to, že mnoho spoločností sa po príliš veľkom náraste stane nepružnými, zostanú sa hrať na svojom piesočku, na ktorom sú pánmi a následne robia už len malé pokroky. V technologickej sfére však hrozí to, že za pár rokov zostanete nerelevantný, ak sa trh posunie niekam inam. Je preto nutné robiť odvážne kroky, ktoré pôsobia na prvý pohľad možno šialene. Aj keď Google dnes funguje bez problémov a v rámci svojho reklamného systému AdWords produkuje zisk viac ako 14 miliárd dolárov ročne, jeho zakladatelia cítili, že rozvetvovanie do iných sfér môže skutočne pôsobiť čoraz mätúcejšie, a preto sa rozhodli o kompletnú reštrukturalizáciu.
Novou materskou spoločnosťou, ktorá prebrala všetky vlastníctva Googlu, sa stal Alfabet. Jeho výkonným riaditeľom je Larry Page a prezidentom Sergej Brin. Pod krídlami tejto materskej spoločnosti bude operovať množstvo dcérskych spoločností, špecializovaných na rôzne časti trhu, pričom najväčšou bude samotný Google, ktorého novým výkonným riaditeľom sa stal Sundar Pichai (doteraz bol hlavou jeho produktovej časti). Nový Google bol zoštíhlený o nerelevantné dcérske spoločnosti a projekty a po novom sa zaoberá predovšetkým internetovým trhom a softvérom.
Pod nový Google tak stále spadá vyhľadávač, Gmail a takisto aj Chrome a Android. Naopak, dnes k nemu už nepatria tematicky dosť vzdialené spoločnosti z oblasti robotiky, biotechnológií, investícií a podobne (pozri obrázok). Hospodárske výsledky sú od posledného kvartálu tohto roku ukazované v rámci Alfabetu ako celku, v ktorých majú výsledky Googlu viditeľný samostatný segment. Reorganizácia sa dokončila 2. októbra a tento dátum sa stal aj oficiálnym dňom založenia Alfabetu. Nová domovská stránka konglomerátu je abc.xyz.
Alfabet ako matka odvážnych projektov
Nový Alfabet môže v mnohom fungovať ako bezpečný prístav, v ktorom budú môcť vznikať jednotlivé dcérske spoločnosti aj s pomerne odvážnym, či na prvý pohľad šialeným zameraním. Výhodou bude, že ich extravagantnosť a ani prípadný neúspech nebude mať negatívny vplyv na iné, zabehnuté a viac-menej autonómne dcérske spoločnosti, ktorou je aj nový a zoštíhlený Google. Alfabet bude môcť takisto bez okolkov robiť akvizície významných spoločností z celkom odlišných trhov a odborov, než v akých pôsobí Google a nebude musieť riešiť, či to pasuje do nejakej podoby internetovej spoločnosti.
Ako môžete vidieť z grafického znázornenia, pod Alfabet v súčasnosti spadajú samostatné spoločnosti v podobe Googlu, Calico, Nest a takisto Google Fiber, Google Venture, Google X a Google Capital, ktoré o svoje „Google“ prívlastky zrejme v najbližšej dobe prídu alebo budú nahradené za Alfabet či premenované kompletne (napríklad jednoducho X Labs, Alfabet Venture a podobne). I keď Larry Page sa vo svojom vyhlásení o založení Alfabetu (v preklade Abeceda) vyjadril, že písmeno G je pre Google, nedá sa očakávať nejaké výhradné cielenie na konkrétne písmená, pretože časom bude mať Alfabet celkom určite viac ako 26 dcérskych spoločností. V súčasnosti je všetko každopádne v štartovacej fáze a buď do konca tohto roku, alebo v priebehu toho nasledujúceho sa dozvieme názvy mnohých nových dcérskych spoločností, ktoré sú dnes vo fáze budovania, prípadne osamostatňovania.
Finančná riaditeľka Alfabetu (Ruth Porat) oznámila napríklad plán založenia dcérskej spoločnosti dočasne popísanej ako „Access and Energy“, čo sa dá voľne preložiť ako konektivita a energetika. Do nej by mohli byť preradené aktivity z projektu internetového providera Google Fiber, ktorý sa zameriava na poskytovanie vysokorýchlostného a lacného pripojenia v niekoľkých amerických mestách, aby donútil súčasných skostnatených amerických operátorov k upgradu ich infraštruktúry a zlepšeniu cenovej politiky (z pohľadu vysokorýchlostného pripojenia je v mnohých oblastiach USA situácia podstatne horšia ako na Slovensku, a to najmä preto, že americkí operátori si úmyselne „nelezú do piesočku“ a používateľ má tak na výber z jediného poskytovateľa).
Poratová pritom oznámila investorom, že budúci rok sa očakáva najvyšší rast finančných výdajov práve v tejto oblasti. Nič konkrétne okrem „Fiber“ časti neuviedla, ale je pravdepodobné, že sem v budúcnosti bude preradený napríklad projekt balónového internetu (Project Loon) či projekt konektivity pomocou solárne napájaných dronov, ktoré sú dnes súčasťou X labs. V minulosti pritom pôvodný Google takisto mnohokrát investoval aj v rámci projektov obnoviteľných zdrojov energie, a to môžeme zrejme očakávať aj v rámci novej dcérskej spoločnosti Alfabetu pre túto oblasť trhu.
Vývoj inteligentných šošoviek je v plnom prúde
Nesmierne pozitívnym prvkom, ktorý z Googlu dlhé roky vyžaruje, je obrovská snaha o inováciu a technologický vývoj bez toho, aby to malo vždy krátkodobú naviazanosť na komerčné projekty a zisk. V tomto ohľade Google v mnoho pripomína starý prístup laboratórií IBM a predovšetkým Bell labs. Pokiaľ vám Bell labs, teda Bellove laboratóriá nič nehovoria, tak vedzte, že táto špičková inštitúcia pre výskum a vývoj sa obrovskou mierou podieľala na technologickom pokroku počas celého 20. storočia. V Bellových laboratóriách vznikol prvý tranzistor (1947), prvý fotovoltický článok (1954), prvý laser (1960), prvé CCD snímače (súčiastka, ktorá sníma obraz vo fotoaparátoch a kamerách) a aj prvé MOSFET tranzistory.
Jeho vývojári a výskumníci v priebehu rokov získali celkom osem Nobelových cien za fyziku a chémiu, výraznou mierou sa podieľali na vzniku celého odboru rádioastronómie, vytvorili operačný systém Unix (z ktorého je odvodený Linux) a takisto navrhli programovacie jazyky C, S a C++. Pri súčasnom pohľade na X Labs Googlu (teraz už osamostatnená časť v rámci Alfabetu) to v mnohom vyzerá, že sa spoločnosť vydala v stopách Bell Labs. Google v posledných rokoch rozbehol extrémne pokročilý vývoj v mnohých oblastiach. Len za posledné tri roky kúpil a do X Labs presťahoval sedem spoločností zameraných na robotiku a päť spoločností na vývoj umelej inteligencie a deep learning systémov. Každá ho pritom stála desiatky až stovky miliónov dolárov.
Podstatným rozdielom oproti Bell Labs je, že Bellove laboratóriá robili výskum hlavne v oblasti blízkej telekomunikáciám, pretože len tak dokázali ospravedlniť výdaje svojej materskej spoločnosti, ktorou bol v rokoch 1925 až 1996 americký telekomunikačný gigant AT&T (od roku 1996 až dodnes patria Bell Labs telekomunikačnej spoločnosti Alcatel-Lucent a od svojej niekdajšej slávnej podoby už majú značne ďaleko). X Labs a iné vývojové oddelenia Googlu sa však v mnohom výrazne odkláňajú od fungovania „internetovej spoločnosti“ a je neuveriteľné, aké odvážne kroky a masívne investície Google (dnes už však Alfabet) robí v smeroch, ktoré vonkoncom nesúvisia s jeho súčasným biznisom.
Iné spoločnosti veľmi nákladný a dlhodobý vývoj technológií prenechávajú univerzitám a iným inštitúciám a obvykle podporujú len úzko zameraný vývoj esenciálny pre ich aktuálny biznis, pričom sa zvyčajne snažia o krátkodobé projekty s rýchlym výsledkom. Extrémne drahý pokročilý vývoj v oblastiach, kde v dohľadnej dobe nie je istý úspech je najlepšou ukážkou obdivuhodného manažmentu a zanietenia Larryho Pagea a Sergeja Brina. Takýto prístup je dnes nezvyčajný a ide o skvelé znovuzrodenie niekdajšieho prístupu IBM a Bell Labs, a to dokonca v ešte extrémnejšej miere.
Zanietenie pravda nie je všetko a Google si to môže dovoliť aj vďaka extrémnym tržbám plynúcim z jeho reklamných systémov. Na tom však príliš nezáleží, podobne ako v minulosti nezáležalo, že pokročilý výskum v Bell labs bol v 20. storočí financovaný z predaja telefónnych a faxových služieb AT&T. Zrod Alfabetu pritom tieto princípy ešte viac umocní, pretože bývalé podsekcie Googlu, ktoré nezarábajú žiadne peniaze a naopak ich len enormne pohlcujú (X labs a takisto napríklad Calico), sa doslova odtrhnú z reťaze a dostanú značnú dávku autonómie.
X Lab a Calico, vývoj na plné obrátky
V novej štruktúre Alfabetu dostali vývojové laboratóriá rovnaký štatút ako Google. Fungujú teda ako značne samostatné dcérske spoločnosti. Ide predovšetkým o X Lab (Google X) a takisto Calico. Obe sa venujú niekoľkým projektom s konkrétnym cieľom a takisto nezávislému výskumu bez jasnej naviazanosti na nejaký koncový produkt. Projekty týchto spoločností Google, respektíve Alfabet, označuje ako moonshot (v preklade doslova výstrel na mesiac, či výstrel do neba). Ide o hovorový termín pre ambiciózny, odvážny a potenciálne prelomový projekt, ktorý je vykonávaný bez akéhokoľvek očakávania blízkeho profitu a bez istoty, či je vôbec v dohľadnej dobe technologicky možné ho dokončiť.
Stratosférické balóny projektu Loon budú onedlho kompletne pokrývať LTE pripojením prvú krajinu
Calico je výskumné a vývojové biotechnické laboratórium, ktoré Google založil v roku 2013. Zameriava sa najmä na výskum súvisiaci s bojom proti starnutiu a takisto k tomuto procesu relevantných chorôb (hlavne rakovina, ALS, Parkinsonova, Huntingtonova a Alzheimerova choroba). Calico pri výskume a vývoji od roku 2014 spolupracuje s biofarmaceutickou spoločnosťou AbbVie a prominentným výukovým a výskumným zdravotníckym centrom Univerzity v Texase. V priebehu roku 2015 takisto rozšírilo svoju spoluprácu o Buckov inštitút pre výskum starnutia, Kalifornský inštitút pre kvantitatívne biovedy a Broadov inštitút pre biomedický a genomický výskum, ktorý je napojený na Harvardovu univerzitu a Massachusettsskú technickú univerzitu (MIT). Calico je plné talentov a pokročilých vývojárov a je nesmierne pozitívne vidieť dobre financovaný výskum v odbore výskumu starnutia, ktorý sa nijako nemusí zaoberať svojou profitabilitou. Potenciálne totiž môže pomôcť zlepšiť život všetkých ľudí.
X Lab, ktorého oficiálne označenie je ešte stále Google X, je laboratórium pre výskum pokročilých technológií, ktoré Brin a Page založili v roku 2010. Brin je stále vedený ako výkonný riaditeľ, avšak o každodenný chod spoločnosti sa už niekoľko rokov stará Eric „Astro“ Teller. V priebehu päťročnej existencie X Lab absorbovala už množstvo spoločností pre výskum špecifických technológií, ktoré Google pre ňu zakúpil, pričom išlo napríklad o robotické spoločnosti Boston Dynamics (možno poznáte ich produkty armádnych robotických psov BigDog alebo pokročilého robota Atlas), Redwood Robotics či Meka Robotics.
Drvivá väčšina výskumu X Lab sa odohráva mimo zrakov verejnosti. Niekoľko konkrétnych projektov však bolo odhalených, pričom vždy išlo o nesmierne vzrušujúce záležitosti, ktoré nezriedkavo vyvolali aj veľké reakcie od konkurencie. Azda najznámejším projektom X Labu je vývoj Samoriadiaceho vozidla, ktoré dnes určite netreba nijako zvlášť predstavovať. Za štyri roky testovacích jázd už tieto vozidlá prešli viac ako 1,5 milióna kilometrov. Nová podoba miniautíčka, ktorá bola predstavená minulú zimu, sa má onedlho dostať do testovacej prevádzky v niektorých mestách a komerčná dostupnosť z neho odvodených vozidiel sa očakáva v roku 2020. Druhým najznámejším zverejneným vývojom je Projekt Glass, ktorého prototypy sme mohli vidieť predovšetkým v rokoch 2012 a 2013. Tieto inteligentné okuliare sa po mnohých skúškach u vývojárov postupne strácali z očí verejnosti a vieme, že súčasné modely prešli v roku 2014 a 2015 kompletnou zmenou dizajnu. Objavili sa pritom oznámenia, že projekt sa z experimentálnej fázy môže onedlho dostať do fázy vývoja reálneho produktu. Na predvedenie však stále čakáme.
Trochu menej známe sú ďalšie dva odhalené projekty X Labu, ktorými sú Wing a Loon. Projekt Wing sa zaoberá vývojom lietajúcich dronov určených na rýchle doručovanie zásielok. Ide o podobný koncept ako je Prime Air, ktorý vyvíja Amazon. Projekt Wing bol oznámený v lete minulého roku, pričom v tej dobe už dva roky tajne prebiehal. Na rozdiel od Amazonu, ktorý dostal povolenie na testovanie v USA až v marci tohto roku, Google testuje svoje drony už dlhšiu dobu v Austrálii (pozri video). Zaujímavosťou je, že dron má podobu malého lietadla, ktoré štartuje vertikálne, následne sa vo vzduchu preklopí do vodorovnej polohy pre rýchlejší let a pri dolete do cieľa zas nazad prejde do „vrtuľníkového módu“, v ktorom z výšky spustí balík pripevnený na lanku na zem.
Akonáhle detektor zaznamená dotyk so zemou, lanko sa oddelí a navinie nazad do drona. Odpadá tak nebezpečenstvo v súvislosti s tým, že by človek alebo domáce zvieratá prišli do kontaktu s rýchlo sa točiacimi rotormi drona.
Doručovacie drony projektu Wing
S lietaním súvisí aj ambiciózny projekt Loon, ktorý prebieha od roku 2011. Ide o projekt stratosférických balónov určených pre extrémne výšky, pomocou ktorých by sa oblasť pokrývala mobilným internetom. Táto veľmi zaujímavá idea sa zrodila z toho, že aj keď sa často hovorí, že „na internet sme už pripojení všetci“, v skutočnosti je to v priemere len jeden človek z troch. V niektorých častiach sveta má dokonca prístup len jeden človek z niekoľko tisíc.
Ide o oblasti ako je napríklad africký kontinent alebo rozsiahle územia s malým zaľudnením v Austrálii či Južnej Amerike. V týchto lokalitách by bolo nereálne budovať nákladnú infraštruktúru systémom klasických BTS veží a jediná dostupná alternatíva je extrémne drahé satelitné spojenie (niekoľko stoviek až tisíc eur mesačne na používateľa). Najvhodnejším riešením môžu byť práve balóny, ktoré z veľkej výšky pokryjú omnoho väčší priestor ako pozemná veža BTS. Kým bežné vyhliadkové balóny lietajú obvykle len vo výške niekoľkých stoviek metrov a komerčné lietadlá zhruba vo výške 10 km, stratosférické balóny projektu Loon sa pohybujú vo výške 18 až 25 km.
V tejto výške už nie je žiadne zlé počasie a búrky a počítať je nutné len s vetrom. Keďže vietor sa pohybuje v rozličných výškach v rôznom smere, pri dostatočnej informovanosti (neprestajne aktualizované dáta z Národného úradu pre oceán a atmosféru) sa môže balón automatickou úpravou letovej výšky o niekoľko km stále držať nad určitým vyhradeným priestorom. Séria tisícok balónov by tak mohla cirkulovať napríklad okolo celého afrického kontinentu a poskytovať mobilný LTE internet každému obyvateľovi so smartfónom. Ide o skutočnú technickú výzvu v mnohých oblastiach.
Stratosférické balóny sú vizuálne charakteristické striebornou vizážou a pri zemi aj „vyfučanou“ podobou, pretože hélium sa výrazne rozopne vo vysokých výškach s nízkym tlakom. Balóny projektu Loon majú pri plnom nafúknutí rozmer 15 × 12 m a nesú anténu na pokrytie LTE sieťou, ovládací počítač, solárne panely poskytujúce 100 W energie a batériu, ktorá sa počas dňa samočinne nabíja pre zabezpečenie nočnej prevádzky. Cieľom projektu je jednak vyvinúť výrobný systém, ktorý bude môcť produkovať tieto balóny rýchlo a lacno a takisto navrhnúť proces ich lacného vypúšťania a zberu.
Výzvou je takisto trvácnosť, teda doba prevádzky balónu. Keď X Lab s projektom v roku 2011 začal, jeho balóny vydržali vo vzduchu len niekoľko hodín až dní, pretože každá mikro dierka sa prevtelila do postupného úniku hélia. Súčasné prototypy vydržia vo vzduchu v priemere 100 dní a tím X Labu verí, že v budúcnosti je dosiahnuteľný aj dvojnásobok tejto doby. Takisto, kým v začiatkoch postavenie, či skôr zlepenie balónu, trvalo tri až štyri dni a ďalší deň bolo treba vyhradiť na vypustenie, dnes je vývojový tím vo svojej novej výrobnej hale schopný plne automaticky vyrobiť balón za niekoľko hodín a pomocou jednej sústavy špecializovaných žeriavov vypustiť desiatky balónov denne.
V minulom roku prebehol úspešný test systému nad Brazíliou a v lete tohto roku bola podpísaná dohoda so zastupiteľstvom Srí Lanky, kde bude onedlho balónový internet použitý prvýkrát v masovom meradle. Vo výsledku tak bude táto krajina, ako jediná na svete, 100 % pokrytá mobilným LTE internetom (Južná Kórea je pokrytá na 97 %, Japonsko na 90 %, USA na 78 % a Slovensko na 64 %, pričom vo všetkých týchto prípadoch ide len o percento populácie, nie krajiny).
Ovládanie gestami vďaka špecializovanému ultrazvukovému čipu projektu Soli
X Lab ostatné práce zatiaľ podrobne neodhalil, avšak vieme, že pracuje na projektoch, ktoré v minulosti odkúpil s celými firmami. Za zmienku stojí napríklad spoločnosť Makani Power, ktorá sa zaoberá vývojom lietajúcich veterných turbín ako obnoviteľného zdroja energie, ktorú Google odkúpil v roku 2013.
Známe je takisto to, že X Lab pracuje na nejakom projekte solárne napájaných inteligentných kontaktných šošoviek, schopných detegovať glukózu (v slzách), čo bude pomáhať diabetikom kontrolovať stav hladiny cukru v krvi. Tento fakt oznámil X Labs už v roku 2014, avšak nedávno vyšlo najavo, že patenty, ktoré zadal úradu boli omnoho komplexnejšie a vo vývoji je systém schopný získavať aj ďalšie dáta ako napríklad telesnú teplotu a obsah alkoholu v krvi. K tomu sa pridávajú aj externé senzory na kontrolu ovzdušia na alergény (napríklad peľ). Objavujú sa takisto informácie o potenciálnom vývoji riešení, na ktorých konci by mohla by viacúčelová detekčná tabletka/kapsľa na včasné rozpoznávanie chorôb.
Skupina ATAP a jej zázraky zajtrajška
X Lab a Calico nie sú jediné miesta v Alfabete, kde prebieha pokročilý vývoj. Ďalším je pracovná Skupina pre pokročilé technológie a projekty, skrátene ATAP (Advanced Technology and Projects). Tá zostala ako podsekcia aktuálneho Googlu. Túto skupinu v roku 2011 získal Google nákupom spoločnosti Motorola Mobility za 12,5 miliardy dolárov, ktorú následne odpredal Lenovu za 3 miliardy (ponechal si prakticky všetky patenty a práve skupinu ATAP). Na rozdiel od X Labu a Calico, ktoré sa v mnohom venujú posunu z hľadiska vedy a takisto pokroku v technológiách ako takých, skupina ATAP sa zameriava na technologické projekty patriace do portfólia produktov Googlu, ktoré by sa mali v dohľadnej dobe dostať ku koncovým používateľom.
Asi najznámejšou súčasnou prácou od ATAP skupiny je projekt Tango, o ktorom ste už určite počuli. Ide o vývoj smartfónov a tabletov schopných v reálnom čase skenovať svoje okolie a vytvárať 3D model prostredia, čo umožňuje pokročilú informáciu o tom, kde sa vlastne zariadenie nachádza. V roku 2014 Google vývojárom distribuoval prvých 200 vývojových prototypov a od mája tohto roku si vývojový prototyp môže zakúpiť ktokoľvek na ich domovskej stránke (www.google.com/atap/project-tango).
Modulárny smartfón v podobe projektu Ara má do mobilného sveta priniesť konfigurovateľnosť desktopov
Druhým pomerne známym dielom skupiny ATAP je projekt Ara. Ide o vývoj otvorenej hardvérovej platformy pre smartfóny, umožňujúcej používateľovi skladať si vlastný smartfón z univerzálnych komponentov od rôznych výrobcov. Ide prakticky o totožný koncept, aký sa používa pri stolných počítačoch, pričom v prípade smartfónu tohto typu je hardvér distribuovaný ako samostatné moduly niekoľkých základných rozmerov, ktoré sa potom osadzujú do jedného rámu. Používateľ by si ľahko mohol vo svojom smartfóne vymeniť napríklad kameru za lepšiu alebo si kúpiť nový modul s lepším procesorom.
Ak sa mu rozbije displej, nie je problémom ho vysunúť a vymeniť za nový. Všetko bez potreby skrutkovača alebo nejakých komplexných znalostí. Výmena modulov nie je o nič zložitejšia, než zasunutie SD karty do slotu. Ak idete na dlhú cestu, môžete si napríklad vybrať modul, ktorý nebudete potrebovať a na jeho miesto zasunúť druhý modul s batériou. Ak po čase budete chcieť menší alebo väčší telefón, kúpite si len nový rám a displej a svoje komponenty ako batériu či kvalitný fotoaparát si môžete presunúť zo staršieho. Google za posledné roky ukázal niekoľko vývojových prototypov a v budúcom roku by chcel spustiť malosériový testovací predaj v USA. Stavitelia desktopov sú bez pochyby z tohto konceptu nadšení, ale ťažko povedať, ako tento projekt zaujme bežnú populáciu.
Ďalším zaujímavým projektom je Soli. Ide o špecializovaný čip určený pre mobilné zariadenia, ktorý sníma pohyb prstov ruky. Nevykonáva to pritom opticky, ale pomocou miniatúrneho radaru. Ide o novú generáciu rozhraní na detekciu gest, pričom základnou ideou projektu je pri ovládaní umožniť simulovať fyzickú prítomnosť predmetov. Pri ovládaní hlasitosti ide napríklad o virtuálne pootočenie kolieska, pri posúvaní videa dopredu a dozadu zas vodorovné ťahanie virtuálneho jazdca (pozri video). Presnosť radaru umožňuje rozpoznať aj menej ako milimetrové pohyby prstov, čo je omnoho lepší výsledok než poskytujú bežné optické metódy. Ovládanie tohto typu je pomerne žiadané v súvislosti s budúcim presadzovaním nositeľnej elektroniky.
Jej displeje sú totiž omnoho menšie než je tomu v prípade smartfónu a tabletu a hrúbka našich prstov tak výrazne obmedzuje možnosti ovládania. Stačí si predstaviť dnes veľmi používané gestá ako posúvanie obsahu na obrazovke a jeho zväčšovanie či zmenšovanie rozovieraním prstov. Na displeji s veľkosťou hodiniek je to problém, pretože prsty ho zakrývajú prakticky celý. Hlasové ovládanie robí síce veľké pokroky, ale nie je vždy možné alebo vhodné ovládať zariadenia takto (napríklad v práci, vonku na ulici a podobne). Pokiaľ ale budete môcť hodinky ovládať gestom bez dotyku, môžete to robiť v dostatočnej vzdialenosti od displeja bez toho, aby ste si ho prekrývali. Čo nevidieť sa chystá vydanie vývojového prostredia, ktoré umožní nezávislým vývojárom zoznámiť sa s projektom a navrhovať nové použitia.
Za zmienku stojí aj projekt Jacquard, ktorý sa zameriava na integrovanie dotykovej vrstvy do bežných textílií. V základe ide o alternáciu látky, respektíve o jej obohatenie o vodivé nite. Tie sa zapletú do priadzí spoločne s klasickými vláknami v podobe bavlny, polyesteru alebo hodvábu, vďaka čomu je materiál dostatočne pevný na to, aby bol použitý aj v súčasných tkáčskych závodoch. Takéto vodivé priadze sú následne pripojené do obvodov veľkosti gombíka, ktorého súčasťou je aj bezdrôtová anténa na spojenie so smartfónom. Alternácia látky nemusí byť na pohľad vôbec viditeľná a jej výsledkom môže byť inteligentné tričko či čapica, pomocou ktorých môžete ovládať vaše zariadenia.
Univerzálny trezor projektu Vault v podobe minipočítača simulujúceho microSD kartu
V máji tohto roku odtajnil Google ďalší projekt skupiny ATAP s obrovským potenciálom, ktorým je Vault. Ide o izolované hardvérové a softvérové prostredie vo formáte microSD karty, ktoré slúži ako dátový trezor. Môže byť pritom použité kdekoľvek od smarthodiniek až po desktop, a to bez akýchkoľvek úprav. Google to prirovnal k trezoru, ktorý si namontujete vo svojom dome. Dom má podobne ako smartfón množstvo zraniteľných miest (napríklad okná a dvere), ktoré sú esenciálne pre jeho fungovanie a nie je možné ich odstrániť. Práve preto si najväčšie cennosti uložíte do trezoru.
Ste si pritom vedomí, že do neho nedáte všetko, čo v dome máte, ale len niečo. Vault microSD karta má rovnaký účel. Ide o minipočítač obsahujúci malý ARM procesor, NFC čip, anténu, operačný systém RTOS, kryptografické služby, pokročilý hardvérový generátor náhodných čísiel a takisto napríklad 4 GB úložisko (v budúcnosti 64 GB). Jeho interné informácie a algoritmy pritom vôbec nie sú odhalené počítaču, do ktorého je pripojený, takže vôbec nezáleží na tom, ako je zabezpečený. Na notebook či smartfón do ktorého Vault zasuniete nepotrebujete nainštalovať žiadny program ani ovládač. Hosťujúce počítače si totiž myslia, že ide o klasickú microSD kartu. V skutočnosti ide o jej emuláciu, ktorú robí jej minipočítač. Po otvorení karty používateľ zbadá dva priečinky.
Jeden sa volá WFILE a druhý RFILE, čo je spojenie anglických slov Write, Read a File (zápis, čítanie, súbor). Do prvého priečinku vložíte súbory, ktoré chcete bezpečne do trezoru zaznamenať, druhý zas slúži na požiadavky toho, ktorý chcete vybrať (zobrazí sa po autorizácii). Tieto priečinky pritom môžu automaticky používať na šifrovanie aj aplikácie, ktoré na svojom zariadení používate. Všetky súčasti, dokonca aj procesor, sú open source, čo umožňuje bezpečnostný audit expertom z celého sveta, aby sa istili, že Vault neobsahuje nejaké zadné vrátka pre Google alebo tajné služby. V najbližšej dobe by sa prvé zariadenia mali objaviť v testovacej prevádzke pre podnikový sektor, pričom produkty pre bežných používateľov budú nasledovať.
Google sa počas svojej histórie nebál neuveriteľne odvážnych projektov, ktoré na prvý pohľad zneli šialene. Dobrým príkladom by mohol byť projekt Google Maps a najmä jeho funkcia StreetView. Ak by ste pred pár desaťročiami niekomu povedali, že firma začne fotografovať všetky cesty na zemi, aby poskytla obyvateľom virtuálnu prechádzku po ceste v rámci bezplatnej služby, zrejme by si mnoho ľudí myslelo, že ste ušli z blázinca. Nový koncept Googlu pod menom Alfabet otvára dvere ešte ambicióznejším projektom, ktoré sa vďaka štruktúre dcérskych spoločností môžu do všetkého s vervou pustiť. Je nesmierne pozitívne vidieť renesanciu niekdajšieho prístupu Bell Labs, pri ktorom sa firma nebojí riskovať a pokúša sa o pokrok v náročných technológiách s behom na dlhú trať. Držíme Alfabetu palce.
Článok vyšiel aj v novembrovom tlačenom vydaní magazínu touchIT č. 6/2015.
