V posledných rokoch výrazne pribúda domácností či firiem, ktoré časť svojej spotreby pokrývajú z vlastného zdroja energie. So silnejúcimi tlakmi na vyšší podiel obnoviteľných zdrojov navyše význam týchto aktívnych spotrebiteľov, takzvaných prosumerov, ešte porastie. Ich väčšie zapojenie a napríklad aj komunitné zdieľanie energie podporia modernizované distribučné sústavy.
Termín prosumer je zloženinou anglických slov producer a consumer. V slovenčine sa preň zaužíval preklad samospotrebitel, často sa však stretávame aj s označením aktívny spotrebiteľ energie. V praxi ide najmä o domácnosti a firmy, ktoré všetku svoju spotrebu alebo jej časť pokrývajú z vlastného zdroja energie, prípadne prebytočnú elektrinu dokonca dodávajú do siete. „Od zrušenia povinnosti mať licenciu pre malé solárne elektrárne záujem drobných aj stredných investorov, podporovaný dotáciami, pomaly rastie,“ hovorí Karel Srdečný z poradenskej spoločnosti EkoWATT.
Aktuálny trend potvrdzuje aj Pavel Hrzina z Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT. „Záujem o obnoviteľné zdroje energie a budovanie energetických riešení je veľký. Dokazuje to aj veľmi úspešný dotačný program Nová zelená úsporám. Táto premyslene nastavená dotácia dokázala v posledných rokoch rozhýbať trh s malými fotovoltickými systémami,“ hovorí Pavel Hrzina.
Odborníci sa zhodujú, že trend zvyšujúceho sa počtu malých fotovoltických riešení bude v nasledujúcich rokoch pokračovať. Na jednej strane to súvisí so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. „To v praxi znamená, že mnoho novostavieb – od rodinných domov po developerské komplexy – bude musieť mať vlastný zdroj energie. Fotovoltická elektráreň je už dnes jedným z najčastejších riešení. Očakáva sa, že od roku 2022 bude vznikať len málo nových budov bez vlastnej fotovoltiky,“ opisuje Karel Srdečný.
Na druhej strane potom stojí rastúci tlak na odklon od výroby elektriny z fosílnych palív a práve väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov energie. „Vzhľadom na fakt, že na inštaláciu fotovoltiky sú najvýhodnejšie plochy, ktoré sú mierne zvýšené nad terénom, sú vhodne orientované strechy jasnou voľbou. Aj keď zatiaľ nie je plne rozvinuté zdieľanie energie naprieč komunitou, už dnes je jasné, že každé nevyužité miesto na inštaláciu FVE sa v budúcnosti ukáže ako chyba,“ vysvetľuje Pavel Hrzina z Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT.
Inteligentné siete zaistia stabilitu aj napriek množstvu decentralizovaných výrobcov elektriny. Zároveň umožnia komunitné zdieľanie
S výrazným nárastom aktívnych spotrebiteľov energie, a teda aj väčším podielom malých zdrojov obnoviteľnej energie, súvisí tiež nutnosť modernizovať distribučné sústavy. Takzvané Smart Grids v nasledujúcich rokoch prispejú k tomu, že zvyšujúca sa decentralizácia výroby energie nebude mať vplyv na stabilitu dodávok i celej siete. Prvým takýmto riešením na českom a slovenskom území je cezhraničný projekt ACON, ktorý do roku 2027 realizuje EG.D spoločne so Západoslovenskou distribučnou (ZSD).
Projekt, ktorý vyjde na 270 miliónov eur a z časti ho bude financovať Európska únia, okrem zvýšenia kapacít existujúcich distribučných sústav prinesie aj širšie zapojenie inteligentných technológií. „Ide najmä o real-time komunikáciu v rámci distribučnej sústavy či inteligentné prvky, ako sú veterné senzory či smart metery u spotrebiteľov. To umožní distribúciu energie v rámci celej distribučnej sústavy optimalizovať a efektívne riadiť,“ dodáva Miroslav Kopt, vedúci útvaru Strategických projektov EG.D.
Význam budovania inteligentných sietí v kontexte malých výrobcov energie potvrdzuje aj Pavel Hrzina z Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT. „Aktívny zákazník energetickej siete, ktorý energiu vyrába aj spotrebúva, inteligentné siete nevyhnutne potrebuje. Umožnia mu totiž vhodne nakladať s prípadnými prebytkami energie. Je to preto, že základnou úrovňou inteligentných sietí je inteligentné meranie, a bez možnosti kvalitne a ‚inteligentne‘ merať toky energie u každého z prosumerov sa funkčná energetika dvadsiateho prvého storočia nedá vybudovať,“ vysvetľuje.
Inteligentné siete navyše aktívnym spotrebiteľom prinesú aj ďalšie možnosti nakladania s vyrobenou elektrinou. „Prosumeri nebudú odkázaní len na to, aby elektrinu sami spotrebovali, prípadne ukladali do vlastných úložísk či predávali do siete. S rozvojom Smart Grids sú spojené aj širšie možnosti v oblasti komunitného zdieľania – či už v rámci miest alebo obcí, alebo aj menších celkov. Budú môcť vznikať lokálne energetické centrá, v ktorých bude napríklad bežnou praxou výhodný predaj prebytkov medzi susedmi,“ opisuje Stanislava Sádovská, projektová manažérka ZSD na implementáciu projektu ACON.
Zdroj: ACON
