IT segment je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich oblastí a nachádza v ňom pracovné uplatnenie množstvo ľudí.
Približne 83 % majiteľov menších digitálnych, technologických a IT firiem vypláca svojich full-time pracovníkov na základe živnosti alebo autorských zmlúv. Vyplynulo to z interného prieskumu advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax, ktorej právnici sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre oblasť legislatívy. „Zamestnávanie“ na živnosť sa však na Slovensku teší veľkej popularite aj v iných oblastiach. Právnici zo spoločnosti Highgate Law & Tax pritom v tejto súvislosti upozorňujú, že ak kontrakty so živnostníkmi vykazujú znaky závislej práce, môže to mať v teoretickej rovine až trestnoprávnu dohru tak pre zamestnávateľa, ako aj pre pracovníka.
Práca so živnostníkmi ako dôsledok vysokej ceny práce
Oprávnenie podnikať ako fyzická má na Slovensku takmer pol milióna ľudí. Drvivá väčšina z nich vykonáva túto činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Kontrakty so živnostníkmi pritom často využívajú majitelia spoločností naprieč všetkými segmentmi. Výnimkou nie je ani „zamestnávanie“ živnostníkov nielen v oblasti stavebníctva či remeselných služieb, ale aj v oblasti reklamy, médií či informačných technológií. Podľa interného prieskumu advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax, ktorý realizovali na konferencii pre technologické firmy, až takmer 83 % majiteľov digitálnych, technologických a IT firiem vypláca svojich full-time pracovníkov na základe živnosti alebo autorských zmlúv. Dôvodom je vysoká cena práce, ktorá je brzdou pre viac ako 65 % opýtaných majiteľov takýchto firiem: „Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Pod celkovú cenu práce sa okrem toho podpisujú aj ďalšie príplatky za sviatky či víkendy alebo ďalšie peňažné či nepeňažné plnenia, ktoré má zamestnávateľ voči zamestnancom. Z nášho prieskumu vyplynulo, že ak by bolo daňovo- odvodové zaťaženie práce o 20 % nižšie, tak až 62 % podnikateľov v IT sektore by preferovalo najímať na prácu skôr zamestnancov ako živnostníkov,“ hovorí daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
Pozor na švarc systém
Práca na živnosť má však svoje úskalia nielen pre kontraktorov, ale aj pre majiteľov firiem, ktorí si ich najímajú. A to najmä ak ide o švarc systém, teda ak činnosť pracovníka „zamestnaného“ na živnosť vykazuje znaky závislej práce. O závislú prácu ide vtedy, ak živnostník vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v čase určenom zamestnávateľom, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. „Zákon č. 82/2005 Z. z., ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, zakazuje klasický švarc systém. Ten je zákonom chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Zákaz švarc systému platí obojstranne – tak pre toho, kto pracuje, ako aj pre prijímateľa tejto práce,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
Pokuty a postihy za nelegálnu prácu
Štát si uvedomuje výhody plynúce zo švarc systému tak pre pracovníkov v podobe nižších odvodov, ako aj pre zamestnávateľov v podobe nižších nákladov na zamestnancov. Orgány štátnej správy ako Inšpektorát práce či Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny môžu preto podnikateľov a živnostníkov kontrolovať. Inšpektoráty práce v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu kontrolujú, či na pracoviskách nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k nelegálnemu výkonu práce. Okrem toho systém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia, ako aj správcovia dane. „Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť postihnutý relatívne prísne. Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu od 2000 eur až do výšky 200 000 eur. Dokonca za nelegálnu prácu môže byť postihnutá aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pri čom tá ručí v danom prípade celým svojim majetkom. Pokuta zároveň môže byť uložená aj samotnému faktickému zamestnancovi,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax a dodáva: „V rámci administratívnych sankcií je tiež potrebné spomenúť aj ďalšie potenciálne implikácie. Jednou z nich je kontrola švarc systému správcom dane, kedy suma výrubu dane spolu so sankciou nemá hornú hranicu. Okrem toho môže byť podnikateľ predmetom aj nepriamych negatívnych implikácií ako napríklad vylúčenie z verejného obstarávania.“
Okrem administratívnej sankcie je možné pri švarc systéme teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenie dane a poistného. Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov posúdiť zmluvy aj z právneho hľadiska. Cieľom pritom nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola chránená firma a rovnako aj tí, ktorí jej dodávajú služby.