Tak sme sa dočkali svetovej výstavy po tom, ako sa takmer celou zemeguľou prehnala éra koronavírusu. Skoro celá redakcia sme tak boli na výstave IFA v Berlíne.
Pozn. redakcie: Tento úvodník bol uverejnený v tlačenom vydaní TOUCHIT 9-10/2022.
Určite to nebola taká veľká výstava ako v roku 2019, ale bola zatiaľ úplne najväčšia pokoronová. A to so všetkým, čo k tomu patrí – tlačovkami naživo s novinármi natlačenými do nedokončeného výstavného stánku, akciou známou ako Showstoppers, kde sa dá stretnúť so zaujímavými produktmi od menej bohatých firiem, ale aj veľkými prezentáciami s premiérami produktov a mestom plným ľudí.
V dobe konania tejto výstavy sa v Nemecku nosili rúška len vo verejnej doprave. Bolo však dosť veľa ľudí (hlavne cudzincov), ktorí to nedodržiavali vôbec a nikto to neriešil. Teraz je október a zatiaľ to našťastie vyzerá na to, že z covidu sa stala bežná chrípka, ktorá nateraz nejako zvlášť neznepokojuje. Akosi máme iné starosti. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, ale z môjho pohľadu aj nepremyslená chamtivosť ľudí, ktorí chcú z každej situácie pre seba vyťažiť maximum, spôsobili, že sa v našom živote výrazne zmenili hodnoty.
Ak si večer zapnete televízne správy, na pozitívnu informáciu veru nenatrafíte. Aspoň teda nie v ich prvej, najsledovanejšej časti. Viem, že je to dané tým, že ľudí podvedome viac zaujímajú negatívne správy, ale myslím si, že aj toto má svoje limity. Zatiaľ čo pred dvomi rokmi žili naše televízie požiarmi, zemetraseniami, povodňami, teraz je to vlna zdražovania, vyhrážky o vojne vedenej atómovými zbraňami, konflikt trvajúci niekoľko rokov a pod.
Mám už dosť veľa rokov na to, aby som vedel, že žiadna kaša sa nezje taká horúca ako sa navarí. Ono to nejako dopadne, ľudia v iných častiach sveta majú oveľa horšie podmienky na život ako máme my tu v Európe a prežili to. Prežijeme aj my, ale budeme žiť asi inak.
Určite nechcem riešiť v tomto úvodníku politiku, chcem skôr hovoriť o tom, aký to má vplyv na technologický vývoj. Samozrejme, pozitívny príliš nie je. Firmy veru šetria, a to nielen na vývoji produktov, ale aj na propagácii svojich noviniek, čo my ako novinárska obec cítime a aj pocítime. Na druhej strane mení sa aj to, na čo sa ľudia dnes zameriavajú a čo oceňujú pri nových produktoch.
Dokonca aj na Slovensku už ľudia oveľa viac počúvajú na pojmy ako efektívna spotreba energie, zelená strecha či udržateľnosť. Inak z udržateľnosti sa v súčasnosti stal podobne frekventovaný pojem ako to bolo pred pár rokmi s legendárnym GDPR.
Na výstave IFA som sa osobne stretol s viacerými kolegami z našej asociácie EISA a hlavne tí z východnej časti Európy tiež zaregistrovali na svojich trhoch posun smerom k tomu, že ľudia si viac všímajú ekologické balenie produktov, elektrickú spotrebu a celkovo začali myslieť na to, že ak sa budeme správať naďalej tak ako doteraz, nemusíme to my, alebo skôr naše deti, na tejto zemeguli prežiť. Viem, že napríklad pri prémiových smartfónoch to vedie aj k tomu, že v balení už nenájdete napájací adaptér. Na toto neboli ľudia na Slovensku pripravení a brali to dosť negatívne.
Situácia sa síce už trochu upokojila, ale stále je to považované za negatívny krok. Absencia napájacieho adaptéra na konci dňa prispieva k ekológii, ale určite neplatí, že úplne každý má doma vhodný adaptér naplno využívajúci možnosti prémiového telefónu. Mali sme k tomu aj špeciálny podcast Dotyk v našej redakcii a z neho vyplynulo, že si to dnes môžu dovoliť len niektoré značky a vhodné riešenie by bolo, aby mal používateľ v krabici nejaký kupón, ktorý by mu umožňoval si vhodný adaptér buď bezplatne vyzdvihnúť na určenom mieste alebo za sumu poštovného nechať poslať na svoju adresu kdekoľvek na Slovensku. Zatiaľ to tak však nevyzerá.
Netradične som mal počas svojho pobytu v Berlíne takmer polovicu prvého dňa voľno a rozhodol som sa, že chcem niečo vidieť. Kúpil som si teda celodenný lístok na všetky zóny v Berlíne a zamieril do vedľajšieho mesta Postupim (Potsdam). To leží na juhozápad od tejto metropoly a je tu naozaj krásna príroda.
Z Berlína sem ide metro, ale nie som si istý, že môj lístok platil až sem – pravdepodobne nie. Postupim je na rozdiel od Berlína malé mesto s množstvom atrakcií. Mňa veľmi zaujíma história, tak som bol v paláci so súčasným označením v preklade Dom konferencie vo Wannsee, ktorý leží pri veľkom jazere a je obklopený jachtami. Rozhodlo sa tu o tom, ako budú počas 2. svetovej vojny vyzerať a hlavne fungovať koncentračné tábory.
V diplomatickom vyjadrení sa to volalo veľmi mierne – tzv. konečné riešenie židovskej otázky. Vstup je zadarmo, otvorené je do 18. hodiny a je to veľmi zaujímavé miesto. Konferencia tu síce prebiehala len jeden deň, ale atmosféra je tu taká silná, že to pocítite na celom tele – ako zvyknem hovorievať, je tu „namodlené“. Dá sa sem dostať celkom jednoducho mestskou dopravou, ak budete mať možnosť, návštevu určite odporúčam.
V samotnom meste sú rôzne parky a je tu aj miesto, kde sa konala Postupimská konferencia. Tu sa v auguste 1945 rozhodlo o rozdelení Európy a dôsledky tejto dohody cítime dodnes – je tu východná a západná Európa. Hoci sme dnes spojení v EÚ, rozdiely tu sú a zdá sa mi, že sa skôr prehlbujú ako by mali miznúť. Mimochodom, údajne aj v samotnom Nemecku je stále veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa narodili v bývalom východnom (NDR) a západnom (NSR) Nemecku, dokonca vo východnom a západnom Berlíne. A to je jeden národ a 32 rokov od znovuzjednotenia Nemecka.
Prekvapivo v budove, kde sa konala Postupimská konferencia, nebola atmosféra prakticky žiadna – dalo by sa povedať, že bola sterilná. Pôvodná asi vyprchala, je to totiž až príliš turistami navštevovaná vila, kde máte presne vyhradený čas na prehliadku a je to také predpismi zviazané miesto.
Na ceste späť do Berlína metrom samozrejme prišiel revízor, ale našťastie až v tej časti mojej cesty, keď som už určite bol v zóne, ktorú môj celodenný lístok pokrýval. Teda žiadny problém, do hotela som sa dostal bez komplikácií.
V každom prípade poldňový výlet mimo Berlína bol pre mňa fajn, nikdy som na to nemal čas. Výstavu IFA sme v rámci redakcie pokryli presne tak, ako si to predstavujem – teda najlepšie zo všetkých IT médií na Slovensku. K väčšine dôležitých predstavení sme mali hneď články, ale aj video, keďže sme mali so sebou aj nášho kameramana. Ten zaistil aj strih videa v teréne.
Prečítajte si aj:
