Sú rôzne dôvody, prečo softvérová firma prestane svoj produkt predávať. Obvykle preto, že ho nahradí nejakým novým a lepším softvérom. Niekedy preto, že program sa na trhu nepresadil, takže sa nevyplatí pokračovať v jeho vývoji. No a niekedy sa predaj softvéru musí ukončiť skrátka preto, že ho naozaj nikde nemôžete nájsť.
Písali sa 80. roky minulého storočia a z Microsoftu sa stával softvérový gigant PC éry. Jeho aplikácie sa predávali ako „teplé rožky“ a rozširovali sa do počítačov po celom svete.
Teda, až na programovací jazyk Focal.
Aby ste pochopili, o čo vlastne ide, je vhodné vedieť, ako prevádzka prvých osobných počítačov vlastne vyzerala. V tej dobe sa totiž biznis netočil okolo operačných systémov, ale okolo niečoho celkom iného – programovacích jazykov.
Všetko to začalo počítačom Altair 8800, ktorý sa právom považuje za prvý, široko dostupný osobný počítač. V roku 1974 ho vyvinula spoločnosť MITS. Bol založený na novom mikroprocesore 8080 od mladej firmy Intel, pričom šlo o prvú integráciu hlavnej výpočtovej jednotky do jediného čipu, čo umožnilo budovanie veľmi malých a jednoduchých počítačov (i keď to Intel pôvodne nezamýšľal).
DOMINANCIA MICROSOFT BASICU
Altair 8800 bol pomerne jednoduchý kus hardvéru, ktorý vyžadoval značné znalosti pre sprevádzkovanie a používanie. Avšak dôležitým faktorom bola jeho cena – 397 dolárov. Do tej doby bol počítač niečo, čo bolo dostupné len pre firmy a veľké inštitúcie. Zrazu si ho však mohol dovoliť aj bežný človek (dnešný ekvivalent cca 2500 eur).
Časopis Popular Mechanics, ktorý počítač na svojej titulnej stránke s nadšením predstavoval, však uviedol, že firma pred začatím predaja musí vyriešiť problém s programovacím jazykom, ktorý by umožnil písať a prevádzkovať programy.
Komplikáciou bolo, že nikto ešte nevyvinul vysokoúrovňový jazyk pre procesor Intel 8080. Altair tak mohol byť programovaný len komplexným strojovým kódom, veľmi zdĺhavo a náročne ručným prepínaním páčok do polohy jedna alebo nula na prednom paneli, pričom počítač odpovedal späť pomocou blikania červených diód.
Vysokoúrovňové programovacie jazyky existovali (FORTRAN, COBOL, BASIC), avšak každý bol navrhnutý pre inú architektúru počítačov. V tej dobe skrátka platilo, že čo počítač, to unikát a spoločné pravidlá v rámci platforiem neexistovali.
FORTRAN bol používaný hlavne vo vedeckej komunite, zatiaľ čo COBOL dominoval vo firemnej sfére. Oba boli veľmi zložité a určené na operácie na veľkých počítačoch. BASIC bol naproti tomu pružný, priamočiary a veľmi jednoduchý, pričom sa ho učili aj deti na niektorých základných a stredných školách.
MITS preto veril, že jazykom osobného počítača Altair, určeného „pre bežných ľudí“, musí byť BASIC. Kde ho ale vziať? Firma všetko konzultovala s prekvapenými inžiniermi Intelu, ktorých ani vo sne nenapadlo, že by sa ich čip Intel 8080 používal ako úplne jediná centrálna jednotka malého osobného počítača. MITS-u pritom oznámili, že BASIC pre tento čip ani nie je možné vyvinúť, pričom výrobcovia počítača sa o svojich frustráciách vyjadrili práve v časopise Popular Mechanics.
Jeho dvaja čitatelia, deväťnásťročný Bill Gates a jeho o tri roky starší priateľ Paul Allen, však na to mali iný názor. Bill Gates zdvihol telefón a zavolal do MITS, že on BASIC na tento CPU má a môže im ho predávať. Dostali sa mu len odpovede, že to už tvrdili aj iní ľudia a zatiaľ ho nikto nedokázal poskytnúť. Je im pritom jedno, kto s ním príde, ak ho donesie, má zaručený kontrakt.
Po nasledujúcich 8 týždňov Gates a Allen pracovali od svitu do mrku v počítačovej miestnosti Harvardu, pričom vyvinuli niečo, čo svet následne spoznal ako Microsoft BASIC.
Odozva na počítač Altair, ktorý sa začal predávať s BASIC-om, bola fenomenálna. Bill Gates bol presvedčený o tom, že počítačová revolúcia sa začína a nechcel ju zmeškať. V lete 1975 tak odišiel z Harvardu a spolu s Paulom Allenom založili Microsoft.
Hneď po vzniku došlo k podpisu licenčnej dohody s MITS, ktorá mala zaručiť, že po dobu 10 rokov bude mať MITS na BASIC od Microsoftu prednostné práva. Dohoda síce mala strop na 180 000 dolároch, ale pre Microsoft znamenali tieto peniaze životaschopnosť a najímanie programátorov, ktorí mohli s vývojom BASIC-u a následne aj ďalších jazykov pomáhať.
Na základe tejto dohody nemohol Microsoftu predávať BASIC nikomu inému bez toho, aby to MITS schválil. MITS sa na oplátku zaviazal, že predaju BASICU nebude brániť, ak to nebude priamo ohrozovať jeho biznis. Sprvu to nebol problém, pretože Altair prakticky žiadnu konkurenciu nemal, takže doplnkové predaje Microsoft BASIC smerovali hlavne do firiem, ktorých veľké stroje sa nedali chápať ako osobné.
V rokoch 1976 a 1977 však začala na trh prichádzať skutočná konkurencia v podobe osobného počítača Commodore a čo nevidieť sa chystal na trh aj Radio Shack TRS-80 od firmy Tandy. Rozruch pritom spôsobovali takisto stroje novej mladej firmy Apple.
A všetci BASIC potrebovali. To, čo bola pre Microsoft príležitosť, bola pre MITS hrozba. A to nevyhnutne muselo vyústiť do kolízie. Všetko skončilo na súde, pričom Microsoft nemohol BASIC predávať na vlastnú päsť skôr, než bol spor vyriešený.
Počas rokov 1977 a 78 tak začal okrem BASIC-u predávať aj FORTRAN a COBOL, ktoré pretvoril na osobné počítače a ich procesory, pričom priniesol do tejto sféry aj jazyk FOCAL, ktorý bol BASIC-u veľmi podobný. V základe šlo o stebielko, ktorého by sa mohol chytiť, ak by BASIC zostal zaseknutý v nechtoch MITS dlhodobo.
Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a Microsoft svoj BASIC prevzal plne do vlastných rúk. Rok 1979 skončil s rekordnými tržbami 4 milióny dolárov, pričom najväčší podiel mal na nich práve BASIC, ktorý potreboval skoro každý osobný počítač na trhu.
Portfólio produktov Microsoftu sa stále rozširovalo. Prím začali hrať diskety a softvér na dierovaných alebo magnetických páskach upadával do úzadia.
A to platilo aj pre FOCAL. Zabudnutého „bračeka“ megapopulárneho BASIC-u. Bol síce na okraji záujmu a objednávky boli sporadické a následne prakticky nulové, produkt bol ale hotový a nebol dôvod ukončovať jeho prítomnosť v katalógovej ponuke.
S príchodom 80. rokov bolo na trhu takmer 200 rôznych druhov osobných počítačov od rôznych malých a veľkých firiem. Chýlilo sa pritom k obrovskému zlomu. O trh sa práve v tejto dobe začal vážne zaujímať najväčší IT gigant tej doby – IBM. Táto firma niekoľko desaťročí celkom dominovala trhu veľkých sálových počítačov a na začiatku 80. rokov vysoký manažment začal cítiť, že by firma mala byť prítomná aj v novej „coolovej“ oblasti osobných počítačov.
Vývoj rýchlo napredoval a Intel sa chystal na uvedenie nových 16-bitových procesorov 8086 a 8088, ktoré výkon výrazne posúvali. K slovu sa začali dostávať pokročilejšie programy a prvé operačné systémy.
No a Microsoft bol jedinou firmou na svete, ktorá bola schopná produkovať plejádu programovacích jazykov a portovať ich na nové procesory, mala úspešné kancelárske aplikácie v podobe textových a tabuľkových procesorov (Word a Excel) a po novom takisto ponúkala operačný systém. Mohla tak celú požiadavku vtedajšieho giganta uspokojiť.
Bill pri dohode uplatnil znova svoju brilantnú taktiku toho, že ponúkol na predaj operačný systém DOS v dobe, keď ho ešte nemal. Pokiaľ vás toto obdobie zaujíma, navštívte náš článok Mikrodeti z Microsoftu, kde sa o tejto zaujímavej ére dozviete viac.
Dôležitým faktorom tejto zmeny trhu ale bolo to, že Microsoft sa vďaka svojmu rozširovaniu a naberaniu na význame presťahoval do veľkej samostatnej budovy na ulici Northup Way, v meste Bellevue východne od Seattlu, v ktorej okrem iného vznikla aj táto veľmi populárna fotografia.
Malý bonusový retročriepok: priamo v susedstve tejto budovy stáli dve významné „inštitúcie“. Jednou bola reštaurácia s rýchlym občerstvením Burgermaster, kde boli mladí softvéroví vývojári pečení-varení a druhou pomerne malý trojhviezdičkový hotel La Quinta Inn. To je ten svietiaci červený nápis, ktorý vidíte za oknom na budove na pozadí fotografie (dodnes sú obe v prevádzke na svojich miestach).
Jedného dňa, keď Bill zostal na firme debugovať softvér hlboko do noci, čo nebolo až také nezvyčajné, už nemal silu vracať sa domov. Zavčas ráno mal totiž dôležitú prezentáciu pred ľuďmi z IBM. Zašiel tak pešo do hotela vedľa a chcel tam prespať.
Bohužiaľ, chceli od neho kreditnú kartu, pričom Bill vtedy ešte žiadnu nemal a chcel zaplatiť v hotovosti. Recepčná ho odmietla, že je to nevyhnutnosť pre overenie totožnosti. Bill ukázal na budovu vedľa, že tam každý deň pracuje a predsa je priamo odtiaľto, tak snáď môže urobiť výnimku. Recepčná ale trvala na tom, že ide o hotelové pravidlo, ktoré sa nedá obísť.
Bill tak odišiel a vyspal sa vo firme na pohovke. Ráno vybavil prezentáciu, všetko dopadlo dobre, ale keďže bol ešte vo svojich temperamentných rokoch, následne napísal nasrdený e-mail majiteľovi hotela, že bol včera odmietnutý a že si nevážia hostí z miestnej komunity.
To vyvolalo veľkú alarmujúcu reakciu a od tej doby je na recepcii hotela fotografia Billa Gatesa s pokynmi – „Toto je chlap čo pracuje vedľa, ak sem príde, dajte mu izbu a nič neriešte.“
CHLAPI, KTO MAL NAPOSLEDY V RUKE PÁSKU FOCALU?
Uprostred celého tohto kolobehu, v 80. rokoch minulého storočia, keď sa Microsoft v rámci naviazanosti na IBM platformu stával kráľom svetového softvéru, prišla do firmy v základe celkom obyčajná objednávka na Microsoft FOCAL.
Áno, na ten starší programovací jazyk z minulej dekády, v základe veľmi podobný BASIC-u. Kým BASIC získal všetku pozornosť a Microsoft ho predával prakticky do všetkých počítačov na trhu, na alternatívny FOCAL prakticky sadal prach, podobne ako na jeho dierovacie pásky, ktoré postupne vytlačili tie magnetické a následne nahradili diskety.
Aj keď šlo o produkt na okraji záujmu, nebol dôvod ho na predaj neponúkať. Šlo o produkt ktorý bol dokončený a vydaný, takže figuroval v katalógoch a v ponuke, aj napriek zastaranosti svojho média. Koniec koncov, bavíme sa tu o kratšom časovom rozpätí, než ubehlo od dneška k vydaniu Windows 10. Nič extrémne. Kto mal starší počítač a Focalu sa venoval, mohol si tento programovací jazyk objednať.
Realita bola taká, že do fyzickej poštovej schránky Microsoftu, dorazila fyzická obálka s listom.
Dnes to už môže pôsobiť smiešne, ale v tejto dobe, ak ste softvér nezohnali priamo v obchode na magnetofónových páskach alebo disketách, našli ste ho uvedený v zozname v nejakom tlačenom katalógu, prípadne spomenutý na peknej reklame v počítačovom magazíne.
Buď ste teda zavolali na uvedené telefónne číslo, alebo ste vyplnili papierovú objednávku, ktorú ste poslali v liste spolu s poštovou poukážkou v konkrétnej sume, za ktorú sa daný softvér predával. Vo firme tento list niekto otvoril a poslal vám obratom legálnu kópiu softvéru.
No a takto si na začiatku 80. rokov minulého storočia niekto objednal FOCAL. Objednávka prešla obchodným oddelením, ktoré vystavilo faktúru a následne pracovník zašiel do skladu s inventárom, kde mal zobrať originál pásky s programom, vytvoriť kópiu a odoslať ju zákazníkovi.
Tak ako to urobil tisíce krát predtým…
Problémom bolo, že po tzv. master páske Focalu nebolo v sklade ani stopy. Nech sa dotyčný človek pozeral kam pozeral, nikde ju nenašiel.
Po firme, ktorá sa počas posledných troch rokov rozrástla z niekoľkých desiatok na niekoľko stoviek zamestnancov, tak začala kolovať zúfalá interná správa – Nevidel niekto pásky Focalu? Sú to naše jediné kópie softvéru.
Nikto sa však neozval. Pásky sa pravdepodobne stratili v čase, keď sa Microsoft sťahoval na konci roku 1979 zo svojej prvej pôvodnej kancelárie v Albuquerque, s menej ako 40 zamestnancami, alebo v roku 1981, kedy sa v počte 130 zamestnancov presťahoval z dočasnej kancelárie v Bellevue, sídliacej na 8. poschodí starej budovy bývalej banky.
Nenašli sa dodatočne ani v roku 1986, kedy sa Microsoft presťahoval do svojho nového vlastného komplexu v Redmonde, vtedy už s viac ako 1000 zamestnancami.
A tak nezostalo nič iné, než objednávku zrušiť. Čakajúcemu zákazníkovi dorazil spolu s vrátenou peňažnou poukážkou len list s ospravedlnením, že predaj produktu Microsoft Focal bol bohužiaľ už ukončený a produkt bol stiahnutý z trhu.
To, čo sa v liste už nijako nespomínalo a dozvedeli sme sa to až o dekády neskôr, bolo, že daný softvér zmizol z trhu skrátka preto, že ho Microsoft reálne fyzicky stratil.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
