Martin Cígler: „Nebojte sa umelej inteligencie, hrajte sa s ňou“

Martin Cígler je CEO spoločnosti Seyfor. V roku 1990 založil spoločnosť CÍGLER SOFTWARE, ktorá sa pod jeho vedením stala jedným z najuznávanejších a najinovatívnejších výrobcov informačných systémov v Česku a na Slovensku.

V roku 2013 stál pri zrode holdingu Solitea a podieľal sa na všetkých akvizíciách. Spoločnosť sa koncom roka 2022 premenovala na Seyfor, zamestnáva vyše 1600 ľudí, obsluhuje zákazníkov v 38 štátoch a útočí na štvormiliardovú hranicu obratu. S Martinom Cíglerom sme sa rozprávali nielen o tom, ako sa darilo spoločnosti Seyfor v roku 2023, ale aj o tom, ako vníma umelú inteligenciu.

TI: V tomto rozhovore sa budeme prevažne rozprávať o umelej inteligencii. Popravde, premýšľam nad tým, kedy sa dostaneme do stavu, že by umelá inteligencia spravila tento rozhovor a vytvorila fotky bez toho, aby sme sa my dvaja museli stretnúť.

MC: Pustite si Petra Ludwiga, nedávno mal rozhovor s umelou inteligenciou (Deep Talks 177, pozn. redakcie). Je to naozaj zaujímavé a sme tomu krásne blízko. Teším sa na to. Aj my sa teraz chystáme trochu investovať do AI a kúpiť startupy, ktoré sa tomu venujú. V IT je to veľká téma a dnes sme stále iba na začiatku. Som rád, že žijem v tejto dobe.

TI: Čo budeme robiť, keď bude umelá inteligencia generovať kompletné rozhovory? Budeme na ňu dávať pozor?

MC: Toto sme už riešili v dobe parných strojov. Ľudia si mysleli, že prídu o prácu a parné stroje rozbíjali. O prácu neprišli. S umelou inteligenciou to bude rovnako. Umelá inteligencia nevezme ľuďom prácu. Avšak ľudia, ktorí vedia používať AI, vezmú prácu tým, ktorí ju nepoužívajú.

Spomínam si na prvé skutočné stretnutie s umelou inteligenciou, asi pred troma rokmi. Zavolala mi slečna, vyzerala ako 25-ročná blondína. Pýtala sa ma na energie, ich ceny, prechod k inému operátorovi. Rozprávali sme sa asi pol minúty a bolo mi čudné, že rozpráva bez emócií. Tak som sa jej spýtal, či je umelá inteligencia a ona, že áno.

Keď túto situáciu prevediem na môj obľúbený príklad, že zavoláte na call centrum mobilného operátora, pretože potrebujete vyriešiť problém – stlačte jednotku pre slovenčinu, dvojku pre angličtinu, v ďalšom kroku, chcete aktivovať službu, stlačte dvojku, ak potrebujete s niečím pomôcť, stlačte deviatku. A vy 20 minút trávite ťukaním, než sa dostanete k tomu, čo potrebujete a potom na to ešte povedzme polhodinu čakáte. Toto sú presne veci, kde nasadenie AI urýchli proces a na to sa teším.

Mimochodom, umelá inteligencia nie je nič nové. Prvý četbot tu bol už v roku 1966. Volal sa Eliza a jedinou chybou bolo, že bežal v počítači, ktorý nemal dostatočnú kapacitu pamäte. Takže dátový model, ktorý je na pozadí, nebol taký veľký, ako má dnes OpenAI a iní četboti. To bol jediný nedostatok a preto sa technológia vtedy neujala.

Prekladač DeepL existuje 6 rokov. Odvtedy som prestal používať čokoľvek iné, pretože viem, že do DeepL nahádžem, čo potrebujem a potom si už iba opravím preklad.

TI: Aký bol rok 2023 pre Seyfor?

MC: Skoro neuveriteľný. Podarilo sa nám 5 rokov po sebe vyrásť o tretinu medziročne. Najskôr z obratu 800 miliónov na 1,2 miliardy českých korún a v roku 2022 sme skončili na 3 miliardách. V roku 2023 sme sa priblížili k 4 miliardám, je to neuveriteľná jazda.

Teraz naskakujeme do umelej inteligencie a pred mesiacom sme predstavili produkt, ktorý môže byť „game changer“ pre účtovné kancelárie. Robíme na ňom štyri roky. Výborne sa nám darí aj na Balkáne, kde sa nám poradilo výrazne zväčšiť naše malé impérium.

Všeobecne sa dá povedať, že covid skôr IT firmám pomohol. Nedávno som čítal na FinState štatistiku slovenských firiem a IT firmy viac-menej covid nepocítili. Aj v IT je síce odvetvie, kde sa prejavil, ale sú to skôr okrajové záležitosti. Vo všeobecnosti IT firmy rastú a skôr sa riešia veci, že ľudia pracujú doma a či majú ísť do kancelárie alebo nie.

Firmy si čoraz viac uvedomujú, že kto má kvalitnejšie IT, kto vie lepšie spracovať vnútrofiremné procesy, ten získava konkurenčnú výhodu. Preto investujú, preto IT spoločnosti rastú, a preto je na trhu obrovský nedostatok IT odborníkov. Odbor rastie rýchlejšie, ako dokáže nasávať zamestnancov.

TI: Dokedy je takýto rast udržateľný?

MC: Na to vám nedokážem odpovedať. Ak by ste sa ma spýtali pred 10 rokmi, kde budeme dnes, tak by som možno veľmi odvážne povedal, že na obrate 1,5 miliardy. Potom by som sa toho čísla začal báť, že ide o nedosiahnuteľný cieľ. A my sme sa v roku 2023 reálne priblížili k 4 miliardám českých korún.

Dokážem vidieť presne na rok dopredu, viem odhadovať na 3 roky vopred, ale dlhšie obdobie – to sú vízie a trendy. Viem však, kam sa chceme posúvať. Hráme sa s umelou inteligenciou, robíme veci, ktoré budú nové na trhu. Už 30 rokov udávame trendy, a to je jeden z dôvodov, prečo je Seyfor tak dobrý.

Druhým je, že sa nám darí nasávať skvelých ľudí. Neviem, či je to náhoda alebo či niečo robíme lepšie, ako je priemer na trhu. Avšak, keď sa pozriete na ľudí v Seyfore, tak ja tvrdím, že v rámci IT sú lepší, ako je bežný priemer. Máme skvelých ľudí a na nich to stojí.

TI: Ak by sme sa teda pozreli na bližšiu budúcnosť, čo čakáte od roku 2024?

MC: Trend, ktorý sa dnes v IT skloňuje, je umelá inteligencia. Treba si uvedomiť, že je to krásne urobená značka. Keď sa nad tým zamyslíte, na pozadí nie je nič iné ako matematický model, ktorý dokáže niečo robiť na základe dát, ktoré má k dispozícii. Nie je tam žiadne vedomie – na to ešte potrebujeme ďalších 20 alebo 30 rokov, kým sa možno dočkáme reálneho Terminátora.

Dnes sa však celý rad vecí zjednodušuje vďaka umelej inteligencii. To je aj príklad volania na call centrum, ktorý som už spomínal. Pokiaľ vám úvodnú podporu spraví umelá inteligencia, ktorá má obrovskú bázu znalostí a dokáže príjemnou formou odfiltrovať 90 % problémov a zvyšných 10 % posunie konkrétnemu expertovi, tak to šetrí ľudské zdroje a aj zákazník bude oveľa spokojnejší.

Umelá inteligencia dokáže získať znalosti aj z iných odborov. Keď budem vyvíjať ekonomický systém, tak ju nakŕmim informáciami o ovládaní produktu a môžem do nej nahrať aj ekonomické zákony. Umelá inteligencia potom dokáže vysvetliť legislatívne pozadie pre jednotlivé požiadavky a pomôcť používateľovi, aby ich do softvéru správne nahral.

Toto je typické použitie, s ktorým sa dnes hrá veľké množstvo väčších softvérových spoločností. Dnes ani tak nerozhoduje, čo softvér dokáže spraviť, pretože programy väčšinou vedia všetko, čo zákazník potrebuje. Rozhoduje to, či sa dá softvér jednoducho ovládať a či pekne vyzerá. Viem, že to môže byť irelevantné, ale naozaj je dnes taká doba.

TI: Menia sa potreby jednotlivých skupín zákazníkov? Majú napríklad živnostníci iné požiadavky od softvéru ako pred 10 rokmi?

MC: Zákazníci očakávajú, že softvér im vyrieši ich procesy do väčších detailov a efektívnejšie. A tým sa opäť dostávame k umelej inteligencii, ktorá je jedným z nástrojov, ktoré dokážu zefektívniť vnútrofiremné procesy. Môžete vďaka nej automatizovať veci, ktoré doteraz automatizovať nešli alebo iba veľmi draho a ťažko.

Čiže, náročnosť zákazníkov rastie a zároveň klesá ochota učiť sa nové veci. Softvér musí byť oveľa intuitívnejší, štandardizovaný, aby ich viedol. A keďže väčšina softvérových riešení je bohatá na funkcionalitu, tak sa oveľa väčší dôraz kladie na dizajn a ovládanie softvéru. Dnes sú na trhu stále programy, ktoré vyzerajú ako z minulého storočia, ale už nezískavajú nových zákazníkov. Keď si pôjdete kúpiť nové hodinky, tak jedna vec sú funkcie hodiniek a druhá vec je to, ako hodinky vyzerajú. U softvéru je to rovnaké, radšej si kúpite peknú vec.

TI: Je práve toto váš produkt, ktorý ponúkate firmám? Že im umožňujete efektívnejšie pracovať?

MC: Väčšina vecí, ktoré robíme, sa točí okolo riadenia vnútrofiremných procesov – od malého živnostníka až po veľké nadnárodné korporácie, vlády, rozpočtové organizácie, pre kohokoľvek. Hýbeme sa od nástrojov, ktoré sú rovnaké pre desiatky tisíc zákazníkov na Slovensku, ako je iDoklad, až po riešenia, ktoré robíme pre vlády, napríklad colné systémy. Pomerne veľkou časťou našej činnosti je to, že vy poviete, aký máte problém a my vám spravíme program úplne na mieru. Napríklad bankový systém a podobne.

Tým, aký je Seyfor veľký, máme neuveriteľný záber. Spomínam si, že pred 15 až 20 rokmi sme mali tendenciu, že napíšeme ERP systém pre zákazníkov všetkých veľkostí. Dnes viem, že je to úplný nezmysel. Malý živnostník má úplne iné potreby ako veľká firma, ktorá rieši zložitú výrobu. Pokúsiť sa to obslúžiť jedným softvérom znamená, že jedna z dvoch skupín bude nešťastná.

TI: Rok 2023 bol pre mnohé firmy o tom, že zistili, že je tu nejaký ChatGPT. Predpokladám, že vy sa s umelou inteligenciou hráte už dlhšie. Ako dlho?

MC: Typické použitie umelej inteligencie v našej brandži je vyťažovanie dokladov. Najskôr pomocou počítača vytvoríte faktúru, potom ju vytlačíte, pošlete zákazníkovi a ten ju môže opísať alebo z nej pomocou technológie OCR získa informácie.

Faktúra nie je kniha, je tam veľa čísiel, ktoré môžu mať rôzne významy – môže tam byť cena, dátum, VAT, daňové identifikačné číslo, variabilný symbol, atď. Umelá inteligencia sa učí z histórie toho, čo už urobila a dokáže vyhodnotiť, toto je IČO, tak ho vloží do kolónky IČO, toto je cena, variabilný symbol dokladu, atď. Dlhodobo sa používajú generické preklady technických webových stránok alebo manuálov. Väčšinou ich spraví DeepL a v druhej vlne ich zdokonalí native speaker.

Umelú inteligenciu používame aj vo vývoji. Cez GitHub Copilot generujeme zdrojový kód podľa zadania. Úžasne to šetrí čas, keďže programátor nerád komentuje zdrojové kódy. Začínal som ako programátor, takže viem, že to neradi robia. A GitHub Copilot píše komentáre za vás automaticky a po anglicky. Vy potom skontrolujete zdrojový kód, prípadne opravíte to, čo nenapísal úplne dobre a ide to do produkcie.

Testovanie softvéru je ďalšie využitie umelej inteligencie. Spravíte si testovacie scenáre a tie nahráte do nejakého nástroja, ktorý prechádza zdrojový kód a hľadá chyby. Je to pomerne náročná činnosť a vďaka AI máte namiesto jedného či troch testovacích scenárov napríklad 50. Vďaka tomu má softvér, keď ide do produkcie, menej chýb ako kedykoľvek predtým.

TI: Začínali ste ako firma o jednom človeku a len za posledných 10 rokov ste sa rozrástli viac ako 10-násobne, čo sa počtu zamestnancov týka. Ako sa zmenilo vedenie vašej firmy?

MC: Myslím si, že sa dá definovať niekoľko míľnikov, čo sa počtu zamestnancov týka. Máte ich do 10? Idete do reštaurácie, objednáte si stôl a vyriešite problémy. Firma rastie, je ich do 40? Objednáte autobus a už si potrebujete zarezervovať väčšiu časť reštaurácie. Je ich viac ako 100? To je ten moment, kedy ich už asi nebudete všetkých poznať.

Firma rastie ďalej a zrazu zistíte, že nepoznáte väčšinu zamestnancov a že niektorých ste ani nevideli, pretože pracujú v iných krajinách. Od toho sa odvíja aj spôsob riadenia spoločnosti, keď sa musíte naučiť výrazne jasnejšie komunikovať a delegovať prácu. Tiež je vhodné pracovať s tým, aby ste mali rozumný počet podriadených, napríklad do 10. Lebo pokiaľ máte 100 podriadených a chcete mať s nimi osobný kontakt, nasať ich problémy a riadiť ich…

My sme v podstate celý Seyfor rozdelili na divízie. Sú definované veľkosťou zákazníka, majú obrovskú mieru samostatnosti aj svojho riaditeľa. Ideme dokonca tak ďaleko, že nemáme centrálne HR a riešime iba vertikálne agendy, ktoré zastrešujú veci, ktoré musia byť legislatívne rovnaké, ako je dĺžka dovolenky.

Pre nás tvoria zamestnanci približne 70 % všetkých nákladov. Pretože, ak budem mať spokojných zamestnancov, budem mať spokojných zákazníkov. A je teda pre mňa dôležité, aby som spravil prvé aj posledné pre zamestnancov, lebo viem, že sa mi to vráti.

Máme veľké šťastie aj v tom, že vďaka desiatkam akvizícií, ktoré sme spravili, sme získali ich bývalých vlastníkov a manažment. A ono, úprimne, človek, ktorý vybuduje stomiliónovú firmu, asi niečo vie a je veľký problém ho motivovať. Keď niekto dostane peniaze za predaj spoločnosti, dostane ich toľko, že peniazmi ho budete motivovať veľmi ťažko. Musíte mu dať prácu, ktorá ho bude baviť. A keď sa vám to podarí, na konci dňa máte opäť spokojnejšieho zákazníka.

TI: Tým, ako rastiete, nemáte problém s nedostatkom ľudí?

MC: Celé IT tým trpí. My sme sa v posledných rokoch posunuli v tom smere, že máme povesť dobrého zamestnávateľa, a to nám pomáha v naberaní nových ľudí. Je to spätná väzba k tomu, že sa snažíme mať spokojných zamestnancov. Spokojný zamestnanec príde do reštaurácie a povie svojmu kamarátovi, že pracuje v Seyfor a nie je to zlé. A to nám trošku pomáha na trhu práce.

TI: Ako hodnotíte vzdelávanie na Slovensku a v Čechách. Môže to pomôcť zlepšiť túto situáciu?

MC: Ja som z Brna a užívam si atmosféru v podnikoch, ktoré sú plné študentov. 30 % z nich sú Slováci. Keď sa pozriem do našich kancelárií v Brne aj v Prahe, percento Slovákov je obrovské. U nás je slovenčina bežný jazyk, rozhodne bežnejší ako čeština v Bratislave.

Neviem zhodnotiť dnešné slovenské školstvo, ale pred 15 rokmi som bol naštvaný na to, čo produkujú české a slovenské školy, pretože k nám chodili ľudia, ktorí nevedeli vôbec nič. Dnes je školstvo všeobecne oveľa kvalitnejšie. Je vidieť, že školy majú väčšiu snahu reálne vzdelávať ľudí a nielen zbierať granty a peniaze.

Školstvo má však veľký problém v tom, že je v oboch krajinách veľmi podinvestované. Ekonomike oboch krajín by pomohlo, keby sa doň investovalo viac. Aby sa nestávalo, že Slováci vám utečú do Čiech, ale že Nemci pôjdu z nejakého dôvodu študovať do Bratislavy.

Ďalším problémom je to, ako dnes zohnať kvalitných učiteľov. Myslím si, že môže existovať veľká skupina ľudí, ktorí sú inteligentní, vzdelaní, majú obrovskú prax, majú 58+ rokov a nechce sa im chodiť na 12 hodín do práce. Mohli by sa etablovať vo výučbe, začať trend externistov. Títo ľudia to nebudú robiť pre peniaze, budú to robiť, lebo sa už nechcú naháňať a chceli by nejaké znalosti odovzdať ďalej. Toto môže byť jedna z ciest.

Keby sa školstvo platmi vyrovnalo praxi, pomohlo by to získať špičkových odborníkov späť. Pretože, ak dnes učiteľ dostane v škole polovicu peňazí, ktoré by dostal v praxi, pôjde do praxe. A čoho sa bojím, keď niekto v 22 rokoch ukončí pedagogickú fakultu, nastúpi do školy ako učiteľ a potom tam strávi 40 rokov. Toto podľa mňa nie je to, čo by sme mali na vysokých školách vidieť.

TI: Programujete ešte?

MC: Aktívne som programoval približne do roku 2000. Potom som pochopil, že buď budem programátorom a budem mať malú firmu, alebo ju budem budovať, ale to ju musím riadiť. Dnes si občas niečo naprogramujem pre zábavu, ako napríklad inteligentnú domácnosť alebo ovládač na fotografické skenery, pretože dodnes občas fotím na negatívny film.

TI: Pokiaľ by som sa ešte vrátil k parným strojom zo začiatku rozhovoru, čo by ste odporučili dnešným deťom a žiakom ohľadom umelej inteligencie a tiež aj ľuďom, ktorí sú po tridsiatke a pracujú.

MC: Umelá inteligencia je ako všetko ostatné v IT. Hrajte sa s ňou, skúste si namaľovať obrázky. Ja tvrdím, že minúť 25 dolárov a kúpiť si na mesiac ChatGPT alebo Midjourney je veľmi dobrá investícia, ktorá vás posunie niekam ďalej. Čiže, skúšať, skúšať a ešte raz skúšať.

Zopakujem to ešte raz, parné stroje nezobrali ľuďom prácu a nezoberie im ju ani umelá inteligencia. Avšak ľudia, ktorí sa naučia používať umelú inteligenciu, ju zoberú tým, ktorí sa to nenaučia. Moja rada znie, hrajte sa s ňou a nebojte sa jej.

Je to rovnaké, ako keď sa rozprávam s mojím otcom, ktorému som kúpil tablet. Musím ho naučiť každý krok. On má naučených svojich 10 postupov, tie používa a nevie sa posunúť niekam ďalej. A keď potom sledujem trojročnú vnučku, ktorá zoberie tablet a hrá sa s ním, až kým si nespustí video na YouTube… netreba sa toho báť. Hrajte sa so všemožnými zákutiami a posúvajte sa ďalej, pretože na konci dňa budete úspešnejší na trhu práce. Som veľmi zvedavý, kedy bude umelá inteligencia predmetom v školách.