Tento úsek patrí medzi priority rezortu dopravy a výstavby.
Ak sa v januári 2025, keď má byť dokončený úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna vyberiete z Bratislavy do Košíc južnou trasou, po autostráde pôjdete od hlavného mesta až po Lučenec. Teda zhruba 250 kilometrov.
Jedinou výnimkou a prerušením bude Zvolen. Pred týmto mestom je potrebné zísť z R1-tky na hlavnú cestu I/16, ktorá prechádza južnou časťou Zvolena. Na rýchlostnú cestu sa opäť dá vrátiť pár kilometrov za mestom, pri Zvolenskej Slatine.
Dôvodom je chýbajúci „erdvojkový“ obchvat tohto mesta, teda úsek R2 Zvolen, východ – Zvolen, západ, ktorý je zatiaľ v nedohľadne. V minulosti sa zvažovali až minimálne tri rôzne varianty jeho trasovania, buď južne od Zvolena, severne pri Kováčovej a Sliači, či dokonca rovnobežným tunelom priamo popod spomínanú I/16.
Prvé dva však vychádzali draho a tretí variant narážal na odpor Sliačanov, ktorí sa obávali ohrozenia minerálnych vôd. Presné vedenie obchvatu tak stále nie je vykreslené.
Na rozdiel od iných úsekov rýchlostnej cesty R2 však jeho vybudovanie aspoň v horizonte najbližších desiatich rokov vyzerá reálne. Pri otvorení úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce to potvrdil minister dopravy v demisii Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
„Čo bude určite prioritou a malo by byť dosiahnuteľné, je úsek Zvolen, východ – Zvolen, západ. Koniec koncov, to aj dáva zmysel, toto napojenie na R1. Finišujeme tam s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. V momente, keď budeme mať záverečnú správu EIA, budeme musieť aktualizovať štúdiu a komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze, lebo do úvahy prichádza viacero variantov,“ povedal minister.
Konkrétne štát podľa neho musí zhodnotiť verejný záujem pri ochrane životného prostredia, žriedla pri Sliači a na druhej strane aj financie. „Počul som už také názory, že či by to vôbec mal byť plný profil,“ doplnil minister, podľa ktorého je však R1 aj R2 v plnom profile a ťažko si vie predstaviť toto spojenie v polovičnom profile. Verí preto, že s Útvarom hodnoty za peniaze sa mu ešte podarí dohodnúť.
Výstavba sa však napriek tomu asi nezačne v najbližších rokoch. Minister v Mýtnej nespomenul žiadny konkrétny termín, ale ako informuje napríklad Pravda.sk, v minulosti hovoril o začiatku výstavby až po roku 2030.
Ďalšími prioritami sú R3 a R4
Výstavba ďalších úsekov R2 za Lučencom v smere do Košíc podľa Doležala nevyzerá reálne minimálne najbližších desať rokov. Namiesto toho sa jeho rezort plánuje sústrediť na iné diaľnice.
„V januári bude finišovať štúdia, ktorá má dať odpoveď na severojužné prepojenie. Či to bude R1 alebo R3, od Zvolena smerom na juh – na Krupinu a Šahy, teda cesta I/66, tam vychádza návratne minimálne obchvat Krupiny,“ konkretizoval minister.
Zároveň pripomenul, že rýchlostná cesta R3 aj po nedávnej revízii Transeurópskej dopravnej siete (tzv. TEN-T siete) zostala v základnej schéme transeurópskych tranzitných ťahov (TEN-T Core).
„Tam budeme tiež musieť diskutovať s Útvarom hodnoty za peniaze, pretože nariadenie Európskej rady a parlamentu hovorí jasne, že základná sieť TEN-T musí byť v plnom profile a so stavebne oddelenými smermi,“ dodal.
Namiesto ďalšej výstavby R2 sa chce rezort dopravy podľa Doležala sústrediť na dokončenie diaľnice D1 a výstavbu D3 na Kysuciach. „Rovnako aj Viac Carpatia R4. Toto sú určite úseky, ktoré vnímame prioritnejšie,“ zdôraznil minister s tým, že v prípade R2 od Lučenca na Košice pôjde v najbližších desiatich rokoch maximálne o vybudovanie obchvatov niektorých miest v profile cesty prvej triedy.
Prečítajte si tiež:
