Kedy začneme konečne v praxi využívať elektronické služby, ktoré budú fungovať a zľahčovať nám život?
Toto je asi najčastejšia otázka, ktorá mnohým napadne pri téme digitalizácie. A hoci Slováci pracujú na viacerých projektoch informatizácie verejnej správy, zatiaľ z nich ľudia vnímajú len málo.
Kde sú najkritickejšie miesta našej digitalizácie v budúcnosti? Odpoveď na túto otázku počas dvoch dní dávali desiatky domácich a zahraničných odborníkov zo sveta informatizácie a technológií, ktorí vystúpili na 15. ročníku medzinárodného kongresu ITAPA 2016. Ten mal tento rok podtitul Make IT Easy – alebo ako robiť veci a IT jednoduchšie.
Na základe takmer stovky prednášok, diskusií a rozhovorov na tohtoročnej ITAPA vidíme tri najväčšie slabiny digitalizácie Slovenska v budúcom období. Tu sú:
- Verejné obstarávanie
A to hneď v dvoch bodoch. Tým prvým je, že obstarávanie inovatívnych a moderných služieb aj systémov nemôže byť realizované spôsobom, akým sa to robilo v minulosti počas projektov OPIS (Operačný program Informatizácia spoločnosti). A hoci iný spôsob zatiaľ nikto nevyskúšal a ani nie je celkom jasná predstava, ako by mohol vyzerať, svetlo na konci tunela tu predsa len je. „Robíme kroky, ktorými by sme napomohli k využívaniu iných foriem tendrovania“, vyhlásila na medzinárodnom kongrese ITAPA predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Zita Táborská. Pri príprave prvých takýchto obstarávaní však bude potrebná súčinnosť viacerých vecí – dôležitá je najmä podpora, pozornosť, no predovšetkým spolupráca. Vzniknú tak case studies a best practices – metodiky a návody pre ďalších, ako to robiť zmysluplne.
Druhým bodom je elektronizácia verejného obstarávania – alebo aj e-procurement. V tomto bode s nami nie je spokojná ani samotná Európska komisia a očakáva od Slovenska väčšiu aktivitu.
„E-procurement bude v budúcnosti podmienkou na čerpanie prostriedkov z fondov,“ vyhlásil Joaquim Nunes de Almeida, riaditeľ Public procurement/Single Market for Public Administrations z Európskej komisie.
- Nové operačné programy
Komplikovaná previazanosť súčasných OPII (Operačný program Integrovaná infraštruktúra) a OP EVS (Operačný program Efektívna verejná správa) sa môže stať brzdou prípravy projektov. „Zatiaľ máme len málo reformných zámerov, čo môže opätovne viesť k časovej tiesni pri obstarávaní a ich realizácii,“ konštatovali na kongrese Adela Danišková, generálna riaditeľka sekcie európskych programov rezortu vnútra a Matúš Šesták, riaditeľ Odboru analyticko-metodická jednotka Sekcie verejnej správy na ministerstve vnútra.
Máme obavy, že OP EVS je až príliš zaťažený procesným pohľadom a z definovania biznis procesov a reformných zámerov si spravil takmer modlu. Na konkrétnych prednáškach kongresu ITAPA 2016 sme totiž videli, že aj procesy dnes musia byť flexibilné. Je preto otázne, či komplexné procesné modelovanie nie je dnes prílišným luxusom, ktorý si nemôžeme dovoliť z hľadiska času ani zdrojov.
- Ambície verzus reálne kapacity
Tretím rizikom sú nožnice medzi ambíciami a reálnymi kapacitami ľudí. Na ambície upravenej NKIVS (Národná koncepcia informatizácie verejnej správy) a dedičstvo projektov OPIS-u by nestačil ani dvojnásobok kapacít, než aké sú dnes reálne k dispozícii v centrále riadenia digitalizácie, ako aj na kľúčových rezortoch. Ambície OPII a OP EVS akoby nebrali do úvahy kapacitné možnosti a schopnosti úradov a inštitúcií. A očakávania spásy všetkých sa upierajú k novému tímu u podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho. Tieto nožnice treba začať zatvárať a nie ešte viac otvárať nereálnymi očakávaniami. Nervozita všetkých je pochopiteľná, avšak predošlé obdobie by malo byť pre nás mementom, že si na chrbát máme naložiť len to, čo dokážeme uniesť a že každá strana má podiel na výsledku, tak pozitívnom aj negatívnom. Zároveň si však musíme nechať priestor aj pre to, aby sme sa vládali spod toho nákladu pozrieť hore, čo sa deje okolo nás, aby sme riešili a venovali sa len tomu, čo má zmysel. Inak to bude len ďalšie sklamanie.
