Podľa najnovšej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) až 84 % mladých ľudí má skúsenosť s nenávistným správaním na internete. Nenávistné statusy, poznámky, komentáre, videá, fotky, animácie – to všetko považuje za závažný spoločenský problém 68 % z nich.
Ako ukázali výsledky štúdie, realizovanej na základe reprezentatívneho výskumu na výberovej vzorke 1083 respondentov vo veku od 18-39 rokov, mladá generácia sa s nenávistným správaním stretáva najčastejšie na sociálnych sieťach (69 %) a v diskusiách pod článkami či príspevkami bežných internetových médií (45 %).
Napriek skúsenostiam a odsudzovaniu takéhoto konania zo stany mladej generácie je zarážajúce, že až 76 % z nich sa voči správaniu „hejterov“ zachováva pasívne.
Najväčšia časť (33 %) neurobí nič, lebo to považuje za prejav ich slobodnej vôle. Ďalších 28 % neurobí nič, lebo to nemá význam a 15 % si takéto správanie nevšíma, lebo je to pre nich nepodstatné.
Podobné skúsenosti majú mladí aj s tzv. trollovaním – provokovaním účastníkov diskusie či narúšaním normálnej vecnej diskusie. Napriek tomu, že sa s takýmto správaním na internete stretáva až 94 % mladých, ich reakcie sú opäť pasívne.
„Uvedené postoje mladej generácie korešpondujú s istou náročnosťou občianskych aktivít na internete. Ukázalo sa totiž, že dominujú najmä také, ktoré nevyžadujú väčšiu angažovanosť alebo osobný vklad. Výrazná väčšina opýtaných napríklad uvádza, že za posledný rok čítala príspevky, názory v diskusnej skupine alebo na diskusnom fóre (86 %); lajkovala statusy a príspevky na sociálnej sieti (77 %) alebo čítala blogy iných ľudí (69 %)“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
„Naopak, najmenšiu angažovanosť je vidno u foriem, kde ide takpovediac ’do tuhého’, teda tam, kde má človek odhaliť svoju identitu, postoje a zámery. Zorganizovanie verejného zhromaždenia alebo protestu; vytvorenie či spolupráca na vytvorení web stránky; príspevok vo vlastnom blogu; založenie vlastnej iniciatívy (protestu, petície, sťažnosti); zorganizovanie podpisovej akcie – to všetko využíva prostredníctvom internetu len 6 % – 9 % mladých ľudí“ , dodáva Velšic.
Z ďalších zistení vyberáme:
Internet ako priestor záujmu o spoločensko-politické dianie
Takmer polovica (45 %) mladých ľudí uvádza, že pravidelne sleduje informácie o súčasnom dianí v spoločnosti na internete a ďalšia polovica (51 %) ich sleduje občasne. Naopak, iba 5 % malých tvrdí, že tento typ informácií na internete vôbec nesleduje. V optike ich záujmu sú predovšetkým svetové udalosti a environmentálna tematika, ktoré sleduje viac ako 70 % mladých.
Ďalšie takmer dve tretiny prejavujú záujem o aktuálnu tému migrácie a s ňou spojenú tému ľudských práv, boja proti rasizmu alebo diskriminácii. Vnútornú politiku a činnosť politických strán na Slovensku sleduje až 60 % a „horúcu“ tému korupcie a klientelizmu v spoločnosti ďalších 59 % opýtaných. Naopak, témy, ktoré často spájame práve s mladou generáciou, ako sú alternatívne politické hnutia (napr. skinheads, anarchisti, Národný odpor,…) či alternatívne náboženstvá, duchovné hnutia, spiritualita a pod., sú iba na okraji ich záujmu.
Mladí sú rozdelení na „liberálov a radikálov“
Mladá generácia inklinuje najmä k dvom politickým táborom – k „liberálom“ a „radikálom“. Tábor liberálov tvoria prívrženci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a tábor radikálov prívrženci Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Oba tábory majú v sú-časnosti rovnakú, približne 24% voličskú podporu. Za niekoľko mesiacov zosilneli na úkor iných – zväčša parlamentných – strán a v súčasnosti majú aj najpevnejšie jadrá voličov. SaS by opäť volilo až 79 % a ĽSNS 78 % pôvodných voličov z marcových volieb 2016.
Politické spektrum mladých voličov dopĺňajú približne rovnako veľké tábory prívržencov OĽANO – NOVA, SMER-SD, SNS a SME RODINA. SMER-SD ako dlhodobo najsilnejšia strana, má v porovnaní s celou voličskou populáciou medzi mladými iba menej ako polovičné zastúpenie.
Konšpiračné weby sú mladými príliš tolerované
Tradičný problém demokracie – teda otázku, kde je hranica slobody prejavu – rieši mladá generácia skôr príklonom k „ničím neobmedzovanej slobode“. Tento postoj sa prejavuje napr. tým, že mladí sú príliš tolerantní k existencii konšpiračných webov. Drvivá väčšina z nich (86 %) zastáva názor, že takéto weby majú rovnaké právo na existenciu ako iné, pretože máme ústavou zaručenú slobodu slova a prejavu.
Silno prevažujúci je aj súhlas s názorom, že takéto weby sú alternatívou pre tradičné médiá, pretože vyvažujú názorové spektrum v spoločnosti (73 %). Naopak s tým, že konšpiračné weby sú zdrojom šírenia demagógie, dezinformácií, poloprávd, podozrievania, nepodloženého obviňovania či vyvolávania rôznych protispoločenských nálad a nedôvery v tradičné inštitúcie a hodnoty spoločnosti súhlasí len 55 % z nich.
Sympatie ku Kotlebovcom presahujú ich preferencie
V prostredí mladých ľudí viac ako tretina sympatizuje s aktivitami, konkrétnymi krokmi, programom a hodnotami Kotlebovej ĽSNS. Aj samotný líder strany Marian Kotleba má medzi mladými pomerne vysokú podporu (30 %), prevyšujúcu súčasnú podporu strany (preferencie ĽSNS medzi 18-39 ročnými – 23,5 %). Relatívne najmenej sympatickí sú mladým ľudom samotní prívrženci strany (28 %). V mnohých prípadoch ide o ľudí zo sociálnych prostredí, ktoré dlhodobo zápasia s nízkym spoločenským statusom, nezamestnanosťou, početnými sociálnymi a ekonomickými problémami a z nich vyplývajúcej spoločensko-politickej i osobnej frustrácie. Samotní prívrženci ĽSNS prejavujú k ich strane a lídrovi takmer „bezhraničné“ sympatie. Vyslovilo ich viac ako 90 % z nich.
Na druhej strane, ĽSNS je v kľúčových otázkach sympatická aj „ľuďom od konkurencie“. S aktivitami či programom a hodnotami Kotlebovcov sympatizuje viac ako štvrtina stúpencov všetkých parlamentných strán s výnimkou SaS. Jednoznačné antipatie pritom ĽSNS prejavujú iba prívrženci mimoparlamentnej KDH. Ešte väčšiu podporu majú medzi mladými niektoré konkrétne kroky a postoje ĽSNS.
Napr. návrhy na zníženie počtu poslancov v Národnej rade SR zo 100 na 150 (70 %), obmedzenie štátnych sociálnych dávok pre Rómov (66 %) či kritika súčasného (demokratického) zriadenia SR (52 %).
e-Voľby – nový rozmer občianskej participácie
Pomerne vysoký záujem deklaruje mladá generácia o možnosť elektronického hlasovania. Ak by v najbližších parlamentných, prezidentských či komunálnych voľbách bola takáto možnosť, až 83 % opýtaných by ju určite alebo skôr využilo. V roku 2007 bol záujem o túto formu hlasovania „len“ 52-percentný. Možnosť elektronického hlasovania v najbližších voľbách, by využila drvivá väčšina opýtaných zo všetkých sledovaných sociálno-demografických skupín mladých ľudí. Medzi hlavnými argumentmi „proti“ elektronickým voľbám (odmieta ich 17 % mladých) nie sú obavy o bezpečnosť, ale preferencia tradičného spôsobu hlasovania, ktoré uvádza 24 % a neochota zúčastňovať sa akýchkoľvek volieb, ktorou argumentuje ďalších 19 % opýtaných.
Zástupca TOUCHIT sa na tlačovej konferencii pýtal, prečo teda Slovensko nijako nesmeruje k elektronickým voľbám, keď väčšina prívržencov všetkých politických strán (snáď výnimkou Mostu HIT) by ich preferovala. Gregorij Masežnikov z IVO nám vysvetlil, že politické strany majú už zvyk oslovovať voličov, ktorí sú ochotní v deň volieb prísť k voľbám. Je to iná skupina osôb ako sú tí, ktorí by volili elektronicky. Rovnako tak PR agentúry, ktoré sú okolo volieb majú procesy nastavené na voličov voliciach vo volebnej miestnosti. Takéto „nové“ rozdávanie kariet je pre politikov hra s ohňom, volebná účasť by sa určite zvýšila, ale výsledok volieb si netrúfne odhadnúť nikto.
Štúdiu v plnom znení nájdete na www.ivo.sk