1. októbra 2025 • 5m čítanie

AI sľubuje rýchlejšie zisky, no slovenskí manažéri majú aj vážne obavy

Takmer polovica slovenských firiem už využíva podnikový softvér s umelou inteligenciou. Zhruba štvrtina manažérov by jej zverila i rozhodovacie právomoci.

Spoločnosť SAP prezentovala prieskum, ktorý sa zameral na postoj manažérov a majiteľov firiem zo Slovenska a Česka k umelej inteligencii. Prieskum odhalil, že 47 % firiem už využíva podnikový softvér s prvkami AI. Napriek tomu, až 50 % respondentov vyjadrilo obavy z možného úniku a zneužitia dát.

„Podnikatelia a manažéri vo veľkej miere považujú umelú inteligenciu za technológiu, ktorá má v ich firmách svoje pevné miesto. Už dnes ju slovenské firmy nasadzujú hlavne pri predaji, zlepšovaní zákazníckej skúsenosti a plánovaní logistiky. Toto sú zároveň tri oblasti, kde by si najčastejšie vedeli predstaviť rozšírenie jej využívania,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko.

A čo si od umelej inteligencie manažéri a majitelia firiem sľubujú? Až 72 percent oslovených respondentov si myslí, že firme dokáže ušetriť peniaze. Vyše 60 percent verí, že im peniaze zarobí či prinesie nových zákazníkov. Takmer 70 percent si od nej sľubuje lepšie výstupy.

Emócie spojené s umelou inteligenciou sú rôznorodé — „Podnikatelia a manažéri vo veľkej miere považujú umelú inteligenciu za technológiu, ktorá má v ich firmách svoje pevné miesto,“ hovorí Martin Ferenec, generálny riaditeľ spoločnosti SAP Slovensko

Šetrenie času, ale aj vážne obavy o dáta

Až 83 % opýtaných očakáva, že im umelá inteligencia ušetrí čas. Viac ako polovica (57 percent) predpokladá, že im AI pomôže znížiť počet zamestnancov. Rovnaké percento respondentov však nesúhlasilo s výrokom, že sa na umelú inteligenciu dá spoľahnúť. 16 % opýtaných firiem dokonca neplánuje umelú inteligenciu v budúcnosti používať. Rastúci vek znižuje ochotu zavádzať tieto technológie.

Manažéri a majitelia firiem si s používaním umelej inteligencie spájajú aj obavy, ktoré sa týkajú zneužitia a úniku citlivých dát. Obáva sa ich približne polovica opýtaných. S tým úzko súvisí aj strach, že firemné údaje, ktoré sa dostanú do „rúk“ AI, zneužije buď konkurencia, alebo jej tvorcovia. Štyria z desiatich opýtaných na Slovensku sa strachujú, že by výpadok alebo technické zlyhanie na strane umelej inteligencie mohli ochromiť chod firmy.

Tibor Rajczy, Martin Jakubek a Martin Ferenec

Umelá inteligencia v praxi: Je to poradca

Tibor Rajczy, SAP Architekt v spoločnosti Slovenské elektrárne, zdieľal praktickú skúsenosť s používaním umelej inteligencie. Elektrárne implementovali chatbota pre 1300 používateľov, ktorý zlepšuje prácu s informáciami a ich vyhľadávanie. Umelá inteligencia tiež pomáha optimalizovať spotrebu pre čerpadlá, čo viedlo k úspore 2,7 GWh energie. Hodnota tejto energie je 430 tisíc eur.

„U nás je AI nástrojom, ktorý nemá človeka nahradiť, ale mu slúžiť,“ hovorí Rajczy. „Vyvinuli sme firemného AI asistenta – chatbot druhej generácie, ktorý rozumie jadrovým elektrárňam, pracuje s internými dokumentmi a systémami a mesačne ho aktívne využíva približne 1 300 zamestnancov. Zároveň sme pomocou umelej inteligencie optimalizovali spotrebu energie. Do budúcnosti uvažujeme o ďalších AI aplikáciách, najmä pre vývojárov a konzultantov v SAP prostredí, kde vidíme potenciál v automatizácii, analýze dát a podpore rozhodovania.“

Mnohí slovenskí manažéri by na umelú inteligenciu presunuli aj rozhodovacie právomoci. Na úrovni top manažmentu by to urobilo 9 percent z nich. Ďalších 16 percent by prenechalo umelej inteligencii menej dôležité rozhodnutia. No až 62 percent je jednoznačne proti tomu, aby v ich podnikoch mala AI možnosť o niečom rozhodovať. Na druhej strane približne desatina opýtaných svoje pôvodné rozhodnutia veľmi často po rade od umelej inteligencie zmení.

„Slovenské elektrárne pomocou umelej inteligencie optimalizujú spotrebu energie,“ hovorí Tibor Rajczy, SAP Architekt v spoločnosti Slovenské elektrárne

AI vyvoláva rôzne emócie

Emócie spojené s umelou inteligenciou sú rôznorodé. 53 % opýtaných cíti nadšenie, 57 % obavy a strach, 83 % zvedavosť. Významná časť respondentov tiež pociťuje neistotu (64 %) a frustráciu zo zložitosti tejto technológie (37 %).

„Tento emocionálny koktail je úplne prirodzenou reakciou na technológiu, ktorá sa stáva novým zdrojom poznania, ktorý bol doteraz doménou ľudských expertov. Manažéri čelia kognitívnej dileme: ako dôverovať nástroju, o ktorom nadpolovičná väčšina z nich zároveň tvrdí, že sa naň nedá spoľahnúť,“ hovorí Martin Jakubek, expert v oblasti pracovnej psychológie z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Jakubek vysvetľuje, že úspech umelej inteligencie závisí nielen od kvality softvéru, ale aj od pripravenosti ľudí, ktorí s ňou pracujú. Potrebujú vedieť kriticky zhodnotiť výstupy umelej inteligencie a chrániť citlivosť dát. Firmy by sa preto mali zamerať na rozvoj digitálnej a epistemickej gramotnosti, schopnosti vedieť, kedy sa na AI spoľahnúť, kedy jej výstupy spochybniť a kedy je nevyhnutné ich overovať z nezávislých zdrojov.

„Namiesto obáv z toho, že AI nahradí ľudí, by sme ju mali vnímať ako nástroj, ktorý má človeku slúžiť a významne podporiť ľudskú produktivitu, čoho príkladom je aj firemný asistent v Slovenských elektrárňach. Investícia do psychologickej pripravenosti zamestnancov je rovnako dôležitá ako investícia do samotnej technológie,“ uzatvára Jakubek.