Ako je možné, že smartfóny dnes dostávajú až 7 rokov aktualizácií? A má to vôbec význam?
Ešte pred pár rokmi boli na trhu smartfóny, ktoré získali maximálne 3-4 roky aktualizácií. Dnes je však všetko inak.
Aktualizácie smartfónov sú skutočne podstatné. Štandardne sa delia na veľké aktualizácie softvéru a bezpečnostné záplaty. Veľké aktualizácie tak prinášajú nové funkcie a lepšie úrovne stability či zabezpečenia zatiaľ čo bezpečnostné záplaty sa sústreďujú na aktuálne hrozby a chyby v systéme. Ešte pred niekoľkými rokmi však bola trojročná podpora telefónov považovaná za nadštandard. Dnes sú na trhu ale bežne modely, ktoré majú prísľub aj siedmych rokov aktualizácií a objavuje sa ich čoraz viac.
Čo sa vlastne zmenilo, keď nové modely môžu ponúkať takúto softvérovú podporu a ešte pred niekoľkými rokmi to nešlo? Je to len marketing alebo je na pozadí niečo viac? A prečo vlastne potrebujeme takúto dlhú podporu smartfónov? Na to sa pozrieme bližšie v tomto článku.
Keď tri roky boli úspechom
Ešte pred niekoľkými rokmi bola situácia v Android telefónoch výrazne odlišná od tej dnešnej. Výrobcovia ponúkali dve veľké aktualizácie operačného systému, lacnejšie modely či zariadenia strednej triedy často dostali len jednu. Po približne dvoch až troch rokoch od uvedenia na trh sa ich podpora končila aj napriek tomu, že hardvér bol stále plne funkčný a slúžiť mohol aj naďalej. A práve preto sa stala dĺžka softvérovej podpory jednou z najčastejších výhrad voči Androidu. Aj keď výber modelov bol široký, konkurenčný Apple ponúkal lepšiu a dlhšiu softvérovú podporu.
iPhony tak boli známe tým, že dostávali aktualizácie aj päť či šesť rokov od uvedenia na trh. Pri Android telefónoch bola takáto životnosť nedosiahnuteľná. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že výrobcovia Android telefónov nechceli investovať do podpory. Realita však bola zložitejšia, v hre boli aj technické obmedzenia celého ekosystému Androidu. Každá veľká aktualizácia si vyžadovala spoluprácu viacerých spoločností. A ak jeden z nich prestal poskytovať podporu, výrobca mal obmedzené možnosti, ako v aktualizáciách pokračovať.
Najväčší problém nebol vo výrobcovi smartfónov
Mnohí používatelia si mysleli, že za krátkou podporou Android telefónov stoja ich výrobcovia. V skutočnosti to však bolo zložitejšie. Na to, aby sa nová verzia Androidu dostala do konkrétneho zariadenia, museli spolupracovať spoločnosti ako Google, výrobca čipu a aj výrobca telefónu. Google tak mohol každý rok predstaviť novú verziu Androidu, no to samo o sebe nestačilo. Smartfón totiž obsahuje desiatky hardvérových komponentov a aby tieto súčasti po aktualizácii fungovali správne, potrebujú špeciálny softvér v podobe ovládačov a ďalších komponentov.
Práve tu prichádzajú spoločnosti ako Qualcomm, MediaTek či Samsung. Tieto spoločnosti museli pre konkrétnu generáciu procesorov pripraviť podporu pre novú verziu Androidu. A ak sa rozhodli, že starší čip už podporovať nebudú, výrobca telefónu nemal veľa možností. Aj keby chcel poskytnúť zákazníkom ďalšiu aktualizáciu, bez ovládačov a softvérových balíkov to nebolo možné.
Výsledkom tak bolo, že mnohé smartfóny skončili s aktualizáciami preto, že jeden z partnerov už neposkytoval potrebnú podporu. Síce telefón mohol byť stále dostatočne výkonný na každodenné používanie, no novú verziu Androidu nezískal. A práve toto bolo dlho jedným z hlavných dôvodov, prečo Android zaostával za iPhonmi v oblasti softvérovej podpory. Kým Apple navrhuje hardvér aj softvér pod jednou strechou, v Android ekosystéme je to o spolupráci. Google si to však uvedomoval a vďaka tomu prišiel projekt, ktorý celý systém aktualizácií zmenil od základov.
Google začal Android prestavovať od základov
Aby sa Android konečne odpojil od svojho pôvodného problému, Google začal postupne prestavovať celý systém jeho fungovania. Kľúčovým krokom bol projekt Treble, ktorý rozdelil Android na samostatné vrstvy. Oddelil tak samotný operačný systém od nízkoúrovňovej hardvérovej časti. V praxi to znamenalo, že výrobcovia telefónov už nemuseli čakať na to, kým výrobcovia čipov upravia každý detail pre novú verziu Androidu. Systém sa tak stal modulárnejším a lepšie kompatibilným naprieč zariadeniami.
Na tento základ neskôr nadviazal projekt Mainline, ktorý zabezpečil, že niektoré systémové komponenty Androidu sa začali aktualizovať priamo cez Obchod Play. To umožnilo Googlu opravovať bezpečnostné chyby a vylepšovať kľúčové časti systému bez toho, aby bolo nutné čakať na kompletnú systémovú aktualizáciu. Výslekom je dnešný stav, v ktorom sa Android aktualizuje oveľa flexibilnejšie než v minulosti.
Keď sa do hry zapojili výrobcovia čipov
Výrazné predĺženie softvérovej podpory ale nebolo možné dosiahnuť len úpravami Androidu. Kľúčový posun nastal v momente, keď sa začali meniť prístupy výrobcov čipsetov ako je Qualcomm či MediaTek. Tieto spoločnosti totiž poskytujú základné ovládače, bez ktorých nemôže operačný systém naplno využívať hardvér zariadenia. V minulosti bola podpora týchto komponentov relatívne krátka a v praxi to znamenalo, že aj funkčný telefón nevedel spoľahlivo prejsť na novú verziu Androidu. V posledných rokoch sa však situácia začala meniť.
Výrobcovia čipov si uvedomili, že dlhšia softvérová podpora je výhodou aj pre samotné čipsety, ktoré sa predávajú v obrovských objemoch. Preto začali predlžovať obdobie, počas ktorého poskytujú aktualizácie ovládačov a kompatibility pre nové verzie Androidu. Dôležitú úlohu zohrala aj bližšia spolupráca s Googlom. Namiesto toho, aby každý výrobca riešil kompatibilitu samostatne, začali sa viac zosúlaďovať s vývojovým cyklom Androidu už vopred. Umožnilo to tak výrazne skrátiť čas potrebný na prispôsobenie nových verzií systému. Výrobcovia čipov tak dnes sú aktívnym partnerom v procese dlhodobej softvérovej podpory.

Pomohla aj legislatíva a tlak na udržateľnosť
Predĺženie softvérovej podpory smartfónom je tiež výsledkom čoraz silnejšieho tlak zo strany legislatívy a verejnosti na udržateľnosť elektroniky. Najmä v Európskej únii sa začali zavádzať pravidlá, ktoré tlačia výrobcov k tomu, aby zariadenia vydržali dlhšie. Do popredia sa dostáva napríklad právo na opravu, ktoré má uľahčiť servis zariadení, dostupnosť náhradných dielov a celkové predĺženie životného cyklu elektroniky. Tento tlak sa však netýka len hardvéru, no ovplyvňuje aj softvér. Ak má totiž telefón vydržať päť, šesť a viac rokov, musí byť tiež bezpečný a použiteľný. A to automaticky zvyšuje význam dlhodobej softvérovej podpory.
Výrobcovia sa tak prestávajú spoliehať na výmenu zariadení po dvoch až troch rokoch. Musia počítať s tým, že zákazník si telefón ponechá podstatne dlhšie. Mení sa aj vnímanie trhu samotnými používateľmi. Dlhá podpora sa totiž postupne stala marketingovým argumentom, ktorým sa výrobcovia od seba odlišujú. Sedem rokov aktualizácií dnes nie je len číselný údaj, no aj signál dôveryhodnosti zariadenia. Dlhá softvérová popdpora sa tak stáva novým štandardom.
Sedem rokov podpory: Marketing alebo skutočný prínos?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že sedemročná podpora je len marketingový ťah. Realita je však iná a výhody sa neprejavujú len v tom, že telefón získa nový Android. Ide o dlhodobú bezpečnosť zariadenia, keďže pravidelné aktualizácie opravujú zraniteľnosti. A tie by mohli byť zneužité napríklad na prístup k dátam, účtom či samotnému systému. Dôležitým efektom je aj zmena hodnoty zariadenia pri predaji. Telefón, ktorý má pred sebou ešte niekoľko rokov aktualizácií, je pri ďalšom predaji atraktívnejší.
Dlhšia softvérová podpora tak predlžuje obdobie, počas ktorého je zariadenie plne bezpečné a kompatibilné s modernými aktualizáciami. V praxi tak jeden telefón plní svoju úlohu aj viacerým majiteľom. Z pohľadu udržateľnosti je tento posun ešte výraznejší. Dlhší softvérový cyklus znamená, že zariadenie nemusí skončiť ako elektroodpad len preto, že prestalo dostávať aktualizácie. Telefón sa tak stáva produktom s dlhšou životnosťou, čo znižuje tlak na neustálu výmenu zariadení.
Zároveň však platí, že sedem rokov podpory neznamená sedem rokov rovnakého používateľského zážitku. Hardvér sa časom opotrebúva, teda najmä batéria, ktorá degraduje bez ohľadu na softvér. Výkon zariadenia sa môže javiť ako nedostatočný pre nové, náročnejšie aplikácie. Rovnako je problém s prístupom k funkciám založeným na umelej inteligencii či špecifickom hardvéri. Softvérová podpora tak predlžuje životnosť telefónu, no nezastavuje degradáciu zariadenia.
Otázkou teda zostáva, či je sedem rokov podpory len medzistupňom. Vývoj v posledných rokoch naznačuje, že dĺžka podpory sa stáva jedným z hlavných parametrov medzi konkurenciou. Je tak možné, že sa v budúcnosti posunieme ešte ďalej. Smartfóny sa tak postupne približujú modelu „dlhodobého zariadenia“, nie len krátkodobého spotrebného produktu.
Zdroj: vlastné
Podobné články